 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Mikolaj pre HN: Prídu k nám špičkové americké univerzity |
| Bratislava, 23.12.2008 |
|
| Odmieta, že by absolventi našich škôl nemali vo svete kredit. Rebríčky, v ktorých slovenské univerzity "prepadli“, nie sú podľa neho dobre nastavené. Ján Mikolaj.
Od prijatia zákona o vysokých školách uplynul rok. Zmenili sa školy k lepšiemu?
Rok je príliš krátky čas na to, aby sa vo vysokom školstve niečo podstatné zmenilo. Dôležité je, že systém nastavujeme tak, aby usmerňoval školy smerom ku kvalite.
Školy majú napríklad menej peňazí za počet študentov a viac za výsledky vo vede a výskume...
Áno. Rok od roku meníme kritériá financovania v prospech vedy. Kým pôvodne dostávali univerzity za počet študentov 80 percent dotácie, na budúci rok to bude už len 65 percent a ja by som chcel ísť postupne až na 50 percent. Ale školy musia dostať čas, aby sa na zmeny pripravili.
Môžete uviesť na príklade, o koľko príde škola pri takej zmene financovania?
Môže to byť zhruba o 15 až 20 miliónov korún menej. Keď si vezmete, že to sú peniaze viazané na mzdy učiteľov, je to pomerne veľa aj pre školu s rozpočtom cez stovky miliónov korún. Ďalším procesom, ktorý vysoké školy prinúti súťažiť, je komplexná akreditácia, kde sa školy budú musieť zaradiť do jednej z troch kategórií podľa kvality.
Čo presne si od toho sľubujete? Máte predstavu, ako bude potom vyzerať vysoké školstvo, koľko bude škôl a podobne?
Nechcem prejudikovať, pretože by ma mohli obviniť z toho, že sme nastavili kritériá účelovo.
Ale s nejakou víziou ste predsa museli pracovať.
Vízia o počte škôl nebola. Počet škôl nie je kritérium kvality. Prioritou je, aby sa zvýšila kvalita vysokých škôl. Pre jednotlivé kategórie sme pripravili veľmi náročné kritériá. Čím vyššie sa škola zaradí, tým viac financií bude mať. Ďalším motorom, ktorý by mal priniesť kvalitu do školstva je, že sem pustíme konkurenciu. Umožníme pôsobiť na Slovensku zahraničným vysokým školám za rovnakých podmienok ako majú naše. Mám indície, že sem prídu naozaj špičkové zahraničné školy.
Aké napríklad?
To zatiaľ nemôžem povedať. Ale keď sem prídu školy, ktoré sú možno v prvej päťdesiatke na svete a urobia si tu pracovisko, bude to aj impulz pre naše školy.
Skúste povedať aspoň krajinu.
Pravdepodobne z Veľkej Británie či zo Spojených štátov.
Zmena financovania prebieha už niekoľko rokov, ale vo svetových rankingoch sú naše univerzity stále neviditeľné, počet študentov na učiteľa sa stále zväčšuje a zo zahraničia k nám chodí študovať len málo študentov. Prečo je to tak?
Nemôžete to zovšeobecňovať. Bol som nedávno napríklad na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach a tam je 350 zahraničných študentov z Izraela, Írska, Veľkej Británie, Fínska a hovorili mi, že sú mimoriadne spokojní.
Ako príklad ste si vybrali tú najlepšiu školu na Slovensku pokiaľ ide o zahraničných študentov.
Áno, sú vzor, ale zahraniční študenti u nás študujú aj architektúru, v Martine je veľa medikov a okrem médií som nikde nepočul, že by sa k nim správali ako naznačujete. Som presvedčený, že najmä na technikách je veľmi vysoká kvalita. Čo sa týka rebríčkov, ktoré sa v ostatnom čase objavili, tie nie sú ani tak o študentoch ako o učiteľoch. Ak učiteľ nie je napríklad nositeľ Nobelovej ceny, škola má hneď o 20 percent menej bodov.
To sa týka len šanghajského rebríčka, ale naše školy sa neumiestňujú v žiadnych medzinárodných hodnoteniach - okrem rankingu webometrics...
Tie rebríčky nie sú optimálne nastavené. Keď som bol v Austrálii, v klube podnikateľov mi hovorili, že pokiaľ príde zo Slovenska absolvent medicíny, architektúry, techniky, tak nemusí absolvovať dlhú nástupnú prax, ale hneď po dvoch rokoch ho dajú do výkonného manažmentu. Takí sú dobrí. Aj to je kritérium úspešnosti vysokých škôl.
Aj v susednom Česku, kam chodí 20-tisíc našich študentov, si ich veľmi pochvaľujú. Vraj patria medzi najlepších študentov. To je však opäť skôr argument proti kvalite našich škôl, keď naši najlepší študenti odchádzajú študovať do Čiech, do zahraničia, a nie na naše školy...
Neodchádzajú. Ale aj kvôli tomu otvárame zahraničným školám priestor, aby prišli, nech majú naše školy väčšiu konkurenciu, nech sú aktívnejšie. Ale treba byť trpezlivý, ten systém treba zaviesť a 4 - 5 rokov počkať, za rok sa nič nezmení.
Osvedčilo sa spoplatnenie externistov?
To je taktiež ešte len v začiatkoch. Zatiaľ sú niektoré školy veľmi opatrné, musia si na to zvyknúť. Uvidíme tak o dva - tri roky. Ide o podstatnú zmenu a možnosť finančne si pomôcť.
Na budúci akademický rok ste zvýšili horný strop na školné za externé štúdium, napríklad na práve či manažmente zhruba o dve- či tritisíc korún. Plánujete strop každoročne zvyšovať?
Tie limity vychádzajú z nákladovosti štúdia, čiže to pôjde hore o infláciu.
Na začiatku akademického roka ste vyzvali študentov, aby vám hlásili prípady nezákonného vyberania školného. Sú také prípady?
Neviem o žiadnom.
Nedávno sme písali o prípade, keď na Univerzite Konštantína Filozofa presunuli externistom štúdium z víkendu na pracovné dni, pretože sa údajne nevyzbieralo dosť na daroch...
Môžu sa ešte vyskytnúť také prípady, ale je to už v zanedbateľnej miere.
Skúsme sa vrátiť k tej vízii, ako bude vysoké školstvo vyzerať po rozdelení škôl do troch skupín v budúcom roku. Už ste potvrdili, že by mala vzniknúť pyramída, kde na vrchole budú koncentrované najlepšie a najlepšie dotované univerzity a základňu bude tvoriť veľa odborných vysokých škôl, ktoré sa budú sústrediť na bakalárske vzdelávanie...
Nedá sa hovoriť o koncentrácii, pretože musíme dať šancu všetkým. Systém musí byť otvorený a bude na každej univerzite, či sa dokáže dostať medzi špičku. Takej škole pridelíme viac prostriedkov, ale predpokladám, že nie iba na mzdy. Profesori nemôžu byť diskriminovaní len preto, že učia na odbornej vysokej škole, a nie na univerzite. Základná tarifa musí byť rovnaká. Ale na prevádzku, osobné ohodnotenie a podobne dáme univerzitám určite viac peňazí. A nútime ich, aby čo najviac spolupracovali s praxou, aby dokonca vytvárali obchodné spoločnosti so súkromným sektorom, aby čo najviac peňazí išlo do aplikácií vedy a výskumu. Aplikovaný výskum na Slovensku je veľmi slabý, chceme ho zlepšiť prostredníctvom vysokých škôl.
Ako môžu spolupracovať školy a firmy?
Chceme, aby kapitál išiel do spoločných výskumných projektov. Aby si podniky nerobili iba vlastné výskumné pracoviská, ale aby vytvárali spoločné pracoviská so školami. Aby, povedzme, laboratóriá, ktoré má univerzita, boli rozvíjané z peňazí, ktoré dá súkromná spoločnosť. Podnikateľ by získal prostriedky naspäť z výsledkov výskumu, ktorý je inak veľmi nákladný.
Vďaka podielu má výnosy z patentu, vynálezu či spoločnej technológie...
Majú spoločné výnosy, podľa veľkosti podielu. Na to sú rôzne modely podnikania - start-up, spin-off, technologické parky a podobne. Pre nás je najdôležitejšie, že sa investuje do vedy. To je nástroj, ktorým chceme zatraktívniť možnosti pre súkromný sektor a na druhej strane chceme, aby školy získali prostriedky.
Koľko sa teraz preinvestuje do škôl zo súkromnej sféry a koľko by to malo byť po zmenách vysokoškolského zákona?
To sa nedá odhadnúť, ako sa nedal odhadnúť výnos rovnej dane. Ale vieme, že teraz sú tie čísla u nás najnižšie v Európe. Súkromný sektor na Slovensku investuje do vedy a výskumu najmenej peňazí v celej EÚ. Školy a firmy sú izolované. Teraz budú mať mechanizmy, aby sa spojili. Doteraz školy nemohli vstúpiť do spoločných projektov s majetkom, ale len s výnosom z vlastnej podnikateľskej činnosti. Teraz bude škola môcť vstúpiť aj s vlastným majetkom či s peniazmi od štátu. Získa 50 miliónov na projekt a 50 miliónov pridá súkromný podnikateľ a s tým sa už výskum dá robiť. Vysoká škola bude mať vedu a výskum a podnikateľ bude mať výsledok, aplikácie.
Tomáš Nejedlý : odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
