 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Euro bolo na Slovensku politickým projektom |
| Bratislava, 03.01.2009 |
|
| Posilňovanie slovenskej meny bude doznievať aj v tomto roku, hoci ľudia už budú platiť eurom, hovorí predseda Klubu ekonomických analytikov Ján Tóth.
Keď sa pozriete spätne na proces zavádzania eura, vidíte nejaké miesta, ktoré Slovensko v príprave nezvládlo?
Od začiatku to bol politický projekt. Ekonomické zamýšľanie sa nad tým, či euro zaviesť a či práve teraz alebo neskôr, nebolo možno príliš intenzívne. Prevládol názor, že v postkomunistickej krajine existuje vysoká pravdepodobnosť menej zodpovednej hospodárskej politiky. Euro sa bralo ako prostriedok, ktorý bude vládu disciplinovať a zamedzí prílišnému míňaniu. To bol asi hlavný argument politikov, hoci nie príliš sofistikovaný.
Vyplatil sa taký argument?
Z pohľadu niekoľkoročného znižovania deficitu verejných financií sa táto úvaha zatiaľ ukázala byť správna. Obrovské výdavkové sľuby vláda nerealizovala najmä vďaka tomu, že zavádzame euro. Zatiaľ však prešiel veľmi krátky čas a mohli by sa zmeniť pravidlá v eurozóne. V budúcnosti nám teoreticky hrozí riziko, že keď nebudeme mať vlastný kurz a vlastné úroky a režim prísneho dodržiavania ekonomických pravidiel by poľavil, politici malých krajín budú chránení eurom a nebudú tak vystavení disciplinujúcej reakcii finančných trhov, napríklad cez oslabenie meny alebo zvyšovanie úrokov. Ale to by bolo len vtedy, ak by sa upustilo od vymáhania disciplíny, aspoň od malých krajín. Zostáva dúfať, že to tak nebude, aj keď signály boli v posledných rokoch rôzne. Dúfam, že po tlaku najmä Nemecka sa finančná disciplína navráti.
Premiér Robert Fico dával zo začiatku euru podmienku, že sa zavedie iba v prípade, ak to bude výhodné pre ľudí. Neskôr od nej upustil. Čo zmenilo jeho názor?
Kľúčová bola reakcia na finančných trhoch. Pád kurzu koruny po voľbách signalizoval, že plnenie takto naformulovaných sľubov by mohlo byť pre obyvateľstvo vlastne bolestivé. Keďže nebola hodnoverná alternatíva, potvrdenie plánu zaviesť euro upokojilo situáciu na trhoch. Netreba zabudnúť, že práve tlak finančných trhov disciplinoval aj minulé vlády, napríklad v roku 1999. Politici sa nechcú vystaviť riziku, že pre rozkolísanie koruny a úrokov by vláda mohla byť menej populárna, alebo dokonca padnúť.
Boli za tým teda politické alebo ekonomické dôvody?
Politici uvažujú predovšetkým politicky. Tým, že finančné trhy reagujú okamžite, nútia ich rozmýšľať aj ekonomicky. Napríklad zlepšenie alebo zhoršenie podnikateľského prostredia sa prejavuje len postupne s veľkou zotrvačnosťou, a preto nemusí byť také smerodajné pre politikov zameraných na okamžitý efekt a popularitu ako kurz meny. Takže kľúčová bola reakcia finančných trhov a veľký objem intervencií, ktoré boli potrebné na to, aby koruna sa neoslabovala. Na udržanie kurzu sa minulo obrovské množstvo zahraničných rezerv.
Pred záverečným hodnotením, či Slovensko plní ekonomické podmienky na zavedenie eura, vyslovovali európske inštitúcie a ľudia najväčšie obavy z možného rastu cien. Vyhneme sa mu vďaka kríze?
Áno, dočasne. Riziko zrýchlenia rastu cien nevnímali ľudia dobre. Strach mali najmä z toho, že vyššia inflácia bude hlavným problémom pre krajinu v čase zavedenia eura a niekoľko mesiacov po tom. Pre mňa hrozba inflácie z prechodu na euro nespočíva v tom, čo bude v roku 2009, ale neskôr, v roku 2012 alebo 2015. V súčasnosti pre nižšiu infláciu hrá do karát kríza, ktorá tlačí niektoré ceny dole. V budúcnosti však slovenská koruna sa už nebude môcť viac posilňovať a zmrazenie alebo znižovanie cien dovážaných tovarov, ako sú autá alebo elektrotechnika, nebude brzdiť infláciu, ktorá sa teda bude môcť prejaviť naplno. Ceny služieb sú u nás oveľa nižšie ako v zahraničí. Keď to zjednoduším, bez eura by v normálnych nekrízových podmienkach s rozumnou hospodárskou politikou mohla byť infl ácia v rozpätí 2 až 3 percent, s eurom môže byť na úrovni 3,5 až 6 percent.
Kde vidíte rast cien v najbližšom roku?
V roku 2009 bude ešte doznievať posilnenie slovenskej koruny z prvého polroka 2008, pretože trvá určitý čas, kým sa silnejší kurz prejaví aj na samotných cenovkách v obchodoch. Prejaví sa to poklesom napríklad na cenách automobilov a spotrebného tovaru. Navyše v čase globálnej finančnej krízy celkový dopyt ide dole a ceny výrobných surovín ako ropa, oceľ, ale aj potraviny klesajú tiež. Z týchto dvoch dôvodov si myslím, že inflácia nebude do volieb problém. Nič to však nemení na zásadnej otázke, že Slovensko môže mať s eurom väčší problém s rastom cien ako bez neho. Bude dôležité, keďže budeme mať "nemecké“ úroky a "slovenskú“ infl áciu, aby nedochádzalo k prehrievaniu ekonomiky a k vytváraniu inflačnej špirály. Teraz tieto obavy nie sú aktuálne pre krízu.
Zohľadnilo sa v konverznom kurze aj ďalšie posilňovanie koruny?
Zohľadnilo, aj keď len najbližších šesť mesiacov. Zhoda analytikov aj môj osobný názor bol, že sa malo zohľadniť dlhšie obdobie. Na druhej strane v momentálnej kríze by skôr mal byť slabší kurz, keďže sú zasiahnuté odvetvia dôležité pre našu ekonomiku.
Akú úlohu zohrali pri stanovení konverzného kurzu vyjadrenia premiéra, že je za čo najsilnejšiu korunu oproti euru?
Premiérove slová mi pripomínali dlhodobé vyhlásenia, ktoré mala napríklad aj americká vláda, či už demokratická, alebo republikánska. A to, že vo všeobecnosti je za čo najsilnejší kurz vlastnej meny. Silná mena obohacuje obyvateľstvo krajiny, ak nevytvára nejaké iné problémy. Ak je kurz umelo slabý, pomáha zvyčajne majiteľom kapitálu, ktorí môžu byť aj zo zahraničia, a ochudobňuje pracovnú silu. Z tohto pohľadu si myslím, že to bol správny postoj a že mal prísť možno aj skôr. Pravidlá síce nedovoľujú vládam priveľmi sa k takým veciam vyjadrovať, môžu mať však zásadné všeobecné stanovisko. Čiže možno predchádzajúca vláda nemusela mať až taký benevolentný postoj ku kurzu a prenechávať všetko na centrálnu banku.
Akú úlohu zohralo pri určovaní kurzu posilnenie o 50 halierov počas jedného dňa, keď na jeho konci európske inštitúcie zmenili centrálnu paritu. Neskôr vyšlo najavo, že mohli uniknúť informácie o chystanej zmene?
K tomu sa ťažko vyjadruje analytikovi, je to skôr otázka pre dílerov ako priamych aktérov na devízovom trhu. Na druhej strane môžem povedať, že ak by sa teoreticky správali podľa našich investičných odporúčaní, ich správanie by bolo veľmi podobné. Odporúčali sme totiž nákup korún postupne až do úrovne 30,5 za euro, čo bola aj posledná hodnota pred vyhlásením novej parity.
Do čoho budú môcť ľudia investovať, keď slovenská koruna zanikne?
Podľa mňa budú ľudia trošku neistí, pretože investovať peniaze doteraz nebolo až také zložité. Ak ste si ich nechali v slovenských korunách, ktorá sa za posledné roky plynule posilňovala, tak jednoduché produkty ako peňažné alebo dlhopisové fondy v domácej mene boli rozumnou investíciou. Slovenská koruna však zanikne a eurá budú mať nízke "nemecké“ úroky. Z nich bude slovenská infl ácia výrazne odkrajovať. Situácia pre bežných sporiacich bude komplikovanejšia, pretože sa budú musieť rozhodovať o komplikovanejších produktoch. Nie som presvedčený, nakoľko sa na Slovensku dával dostatočný dôraz na analyzovanie investičných produktov a nejaké odbornejšie posúdenie a nakoľko sa skôr kládol dôraz na jednoduchú distribúciu a maximálny predaj aj v rámci privátneho bankovníctva. Čiže na výber bude veľa produktov a žiadny z nich nebude tak svietiť ako doteraz investície v slovenskej korune. Určite časť pozornosti by sa mohla obrátiť na stredoeurópske meny, časť na niektoré akcie alebo podnikové dlhopisy, ktoré vďaka kríze padli na veľmi nízke úrovne.
Čo čaká dílerov, ktorí obchodovali najmä s korunou?
Predpokladám, že časť odíde a časť sa preorientuje na obchodovanie s okolitými menami. Zatiaľ nie je badať snahu vytvárať napríklad hedgové fondy, ako je to v zahraničí.
Erika Farbiaková odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
