 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| OECD odporúča Slovensku spiatočku |
| OECD, 12.02.2009 |
|
| OECD radí Slovensku zrušiť hlavne tie opatrenia, ktoré zaviedla súčasná vláda
Vpravo vbok, prípadne čelom vzad. Aspoň trochu. Tak by sa dali preložiť odporúčania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z jej ostatnej správy o Slovensku. „Nezaujíma nás, kto je práve pri moci, naše návrhy majú krajinám pomôcť vyťažiť čo najviac z členstva v OECD a v prípade Slovenska i eurozóny,“ vysvetľuje generálny tajomník tridsaťčlenného klubu vyspelých krajín Ángel Gurría.
O návrhu na obrat sa dá hovoriť preto, lebo najdôležitejšie odporúčania sa týkajú práve odstránenia zmien, ktoré zaviedla súčasná garnitúra. OECD odporúča spružniť pracovné právo, čo by mohlo zlepšiť zamestnávanie ľudí. Dávať pozor na rast minimálnej mzdy, aby nedochádzalo k vylučovaniu ľudí z trhu práce. A prestať neustále otvárať penzijný systém.
Prvé dve rady by mohli prispieť k zmierneniu dosahov krízy, tretí bod je dôležitý kvôli dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Úloha rozpočtu od začiatku tohto roka zosilnela, keďže fiškálna politika zostala ako jediný nástroj vlády pri ovplyvňovaní hospodárskeho prostredia. O monetárnu politiku a kurzový kanál prišlo Slovensko prijatím eura.
Kríza a euro sú nosná téma celej správy. Prvej, ktorá má možnosť reagovať na kroky vlády Roberta Fica. Predchádzajúca správa vyšla v apríli 2007. TREND sa chcel spýtať ministra financií Jána Počiatka, či si vláda aspoň teraz vezme k srdcu rady, ktoré jej od začiatku dávali domáci analytici a médiá. Jeho hovorca Miroslav Šmál povedal, že ministerstvo odporúčania zanalyzuje a ďalší postup zváži.
Pružnejšia práca
Pozdrav z Paríža. Najnovšiu správu o Slovensku priniesol do Bratislavy generálny tajomník OECD Ángel Gurría.
Pružný trh práce, ktorý mzdami dostatočne rýchlo reaguje na zmeny v dopyte a ponuke, je podľa OECD dobrý recept na zmiernenie krízy i na dlhodobé znižovanie nezamestnanosti. Navrhuje zrušiť automatickú extenziu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa alebo aspoň zaviesť možnosť sa z tejto povinnosti vyviazať.
Táto možnosť tu bola, zaviedla ju predchádzajúca vláda a extenzia bola možná len so súhlasom príslušnej firmy. Vláda R. Fica vrátila do zákona plnú automatiku. Takýto stav môže, obzvlášť počas krízy, znamenať, že pre nevýhodnú kolektívnu zmluvu bude musieť firma časť zamestnancov prepustiť.
Flexibilita znamená aj možnosť jednoduchšieho zamestnávania a prepúšťania, čo sa súčasná vláda snažila skomplikovať Zákonníkom práce. Napríklad snaha o obmedzenie využívania živnostníkov ako zamestnancov je práve počas krízy kontraproduktívna.
Zamestnávatelia môžu zmenou pracovného pomeru na zmluvný ušetriť nielen na odvodoch, ktoré by si platili živnostníci sami, ale aj na ďalších povinnostiach: sociálnom fonde či na pracovnej zdravotnej službe. Pravda, doterajšie kroky vlády za obmedzenie „vynútených živností“ mali v praxi minimálny efekt.
V čase krízy by úspora zamestnávateľa mohla znamenať udržanie pracovného miesta a časť firiem tento prístup začala využívať. A odporúča ho napríklad i Česká republika v rámci návrhov opatrení proti kríze. Na rozdiel od slovenského návrhu, ktorý pri ohrozených miestach ponúka platenie odvodov štátom, ide o lacnejšiu a administratívne menej náročnú možnosť.
Podpora väčšej pružnosti podľa OECD je aj v umožnení ľahšieho pohybu pracovnej sily. Spomedzi členských štátov organizácie cestujú Slováci za robotou najmenej. Zároveň má krajina najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti. Empirické výskumy ukazujú, že krajiny s vyššou mobilitou pracujúcich majú i menší podiel dlhodobo nezamestnaných.
V tejto oblasti vláda nerobí žiadne zmeny a ani ich v rámci protikrízových opatrení veľa neplánuje. Príspevok na sťahovanie za prácou síce ministerstvo ponúka, no patrí medzi najmenej využívané dávky, prijímatelia sa počítajú v desiatkach ročne.
Ďalšie odporúčanie, ktoré ide v pracovnej oblasti proti postupu vlády, je dôkladné zvažovanie rastu minimálnej mzdy. Slovensko ju síce má najnižšiu v OECD, no v posledných rokoch sa jej podiel na mediánovom plate zvyšuje. Vláda vlani zaviedla možnosť zvyšovať minimálnu mzdu bez ohľadu na rast miezd v hospodárstve, ako uzná za vhodné.
A hneď to spravila, keď zdvihla minimum na súčasných 295,50 eura. Práve proti takémuto nekontrolovanému rastu argumentuje Á. Gurría. „Minimálna mzda by nemala vytvárať prekážky v zamestnávaní, čím vyšší je jej podiel na mediánovej mzde, tým väčšie problémy môže spôsobovať,“ vysvetľuje.
Cnostný rozpočet
Druhý podstatný bod štúdie je rozpočet, ktorý, ako zdôrazňuje Á. Gurría, je po prijatí eura „jediná páka hospodárskej politiky“. Dodržiavanie deficitu znížením výdavkov pri poklese príjmov je síce cnostné, no zároveň to zosilňuje vplyv hospodárskych cyklov. Čo je akurát v čase recesie nepríjemné. No neznamená to, že by vláda mala začať bezhlavo míňať.
Podľa ekonóma OECD Felixa Hüfnera, ktorý je jedným z autorov správy, by mali byť potrebné výdavky dočasné, cielené a dobre načasované. Len tak splnia úlohu. Ako príklad dočasnosti uvádza Nemecko, ktoré momentálne zvyšuje výdavky, ale do budúcnosti sa zaviazalo dosiahnuť vyrovnaný rozpočet.
Á. Gurría dopĺňa príklad dobre načasovaných výdavkov: nevylučuje vládou navrhované PPP projekty ako a priori zlé, no mali by byť okamžite vykonateľné. Ak také nie sú k dispozícii, treba sa v infraštruktúre sústrediť na malé, rýchlo vybudovateľné projekty. Prípadne spustiť také, kde sú prípravné práce hotové a čaká sa len na prvý výkop.
Ak ide o projekt s dlhým horizontom dokončenia, nebude ako protikrízové opatrenie účinný. „Každá krajina bude momentálne robiť zmeny, reformy a opatrenia, aby zmiernila krízu a zlepšila ekonomiku. Tie, ktoré nebudú robiť nič, budú na tom po kríze v porovnaní s ostatnými horšie,“ dodáva.
Opatrný optimizmus
Rady OECD do veľkej miery kopírujú to, čo sa vláde snažili od jej nástupu vsugerovať domáci analytici i novinári. TREND veľmi nepochodil s otázkou, do akej miery plánujú vláda a rezorty práce a financií akceptovať návrhy, ktoré teraz prišli z Paríža. Rezort financií odporúčania zanalyzuje, konkrétnejšie vyjadrenia nedáva. A rezort práce sa zatiaľ vyjadril hlavne o penziách, o ostatných bodoch bude ešte so šéfom organizácie rokovať.
Z úradu vlády prišla všeobecná odpoveď: „Vláda SR jednotlivo hodnotí každý návrh a postoj k nemu zaujme nie na základe toho, kto s ním prišiel, ale na základe očakávaných vplyvov na zamestnanosť a zachovanie príjmov pracujúcich v SR.“
Optimisticky hodnotí budúce dosahy hodnotenia OECD šéf think-tanku INEKO Eugen Jurzyca. Myslí si, že si odporúčania vláda aspoň čiastočne vezme k srdcu: „Je kríza, a tak bude skúšať veľa riešení vrátane tých od OECD.“ Aby sa napríklad v budúcnosti nepovedalo, že vláda niečo dôležité opomenula, dodáva.
Problémy, na ktoré upozorňuje organizácia, sa objavili aj v hodnotení ekonomických a sociálnych opatrení, ktoré INEKO sleduje na štvrťročnej báze, pričom k zásahom súčasnej vlády boli hodnotiaci mimoriadne kritickí. Podľa E. Jurzycu zohrá úlohu i to, že OECD nemožno obviňovať z toho, že by niekomu nadržiavala. Takéto reakcie vláda používa proti domácim kritikom.
TREND / Ján Záborský odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
