 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Šéfka v pivárskom biznise |
| Bratislava, 02.03.2009 |
|
| Nie sme v krízovom režime, hovorí riaditeľka Heinekenu Slovensko Door Plantenga
Žena v pivovare, a nejde o Hrabalov román. Holanďanka Door Plantenga je prvá žena na špičke slovenského pivovarníctva. Od začiatku roku šéfuje dcére holandského koncernu Heineken. Vedie najväčší pivovar v krajine, ktorý drží 45-percentný trhový podiel. Predchádzajúce vedenie Heinekenu Slovensko na čele s Bulharom Dimitarom Alexievom muselo tunajší biznis holandských pivovarníkov dostať z nevídaného zníženia záujmu Slovákov o pivo. Za posledných šesť rokov tunajšia výroba piva spadla o štvrtinu na 3,5 milióna hektolitrov. Heineken svoj prepad zvrátil. Od predvlaňajška jeho produkcia poskočila o desatinu na 1,9 milióna hektolitrov. Bulhar splnil očakávania a odišiel. Pred D. Plantenga teraz stojí nová úloha. Udržať dobrý vývoj aj v časoch krízy.
Na Slovensku boli doteraz posty šéfov pivovarov v rukách mužov. Ak sa v tomto biznise dostane na špičku žena, musí byť výrazne lepšia ako muži?
Nechcem hovoriť, že som lepšia. Určite sa len neuspokojujem s už dosiahnutým. Zrejme pomohlo mojej kariére aj to, že pre Heineken pracujem od konca vysokoškolského štúdia v roku 1985. Slovensko nie je prvá krajina, v ktorej som generálna riaditeľka dcéry. Prichádzam sem z rovnakého postu v Rwande. Okrem mňa sedia na postoch generálnych riaditeľov dcér Heinekenu aj ďalšie tri ženy. V Kanade, Chorvátsku a Libanone. Pivovarníctvo je tradične mužský biznis, no šancu majú aj ženy. I na Slovensku som stretla viacero odborníčok. Aj priamo vo výrobe.
Čo vás posunulo medzi vrcholových šéfov Heinekenu?
Moja prvá práca v Afrike bola post riaditeľky pre obchod a marketing v Ghane. Keď som tam prichádzala, Heineken mal vyrovnané pozície so SABMillerom a Guinnessom. Každý tretinu trhu. Po troch rokoch práce sme náš podiel dostali na vyše 40 percent a Guinness tam s nami vytvoril spoločný podnik. Na základe toho ma zrejme firma poslala riadiť pivovar do Rwandy. Keď som sa presúvala na Slovensko, ten mal trojnásobne vyšší zisk, ako pred mojim príchodom.
Stačí, ak je šéf pivovaru dobrý manažér, alebo by ste zvládli aj prácu degustátora kvality piva?
Neviem si predstaviť riaditeľku, čo celý deň sedí v bare. Ale rovnako si neviem predstaviť takú, čo by nemala rada pivo. Dám si pohár a nielen v práci na kontrolu pri našich degustátoroch ale aj doma po práci.
Dajú sa skúsenosti z afrického trhu využiť na Slovensku?
Africké trhy sú úplne iné. Len sa rozvíjajú a pivovary tam môžu rasť vďaka rastu spotreby. V Rwande ide každoročne spotreba hore o pätinu, a to pripadá na hlavu len osem litrov. Desatinu apetítu Slovákov. Tradičné európske trhy sú nasýtené. Pivovar môže rásť len tak, že uberá priestor konkurentovi. V Afrike som musela riešiť nedostatok ľudí, ktorí by mali s pivom väčšie skúsenosti, či úplne iný proces zabezpečovania výroby. Slad nám tam dorazil z cudziny až po šiestich mesiacoch od podpísania kontraktu. To na Slovensku riadim pivovar s veľkou sladovňou. No v ostrejšom konkurenčnom boji treba v prvom rade zaujať spotrebiteľa.
Len nedávno Heineken na slovenskom trhu zažíval pokles predaja a musel zatvoriť tri menšie pivovary. Potom sa jeho výsledky zlepšili. Posiela vás materská firma na svoje pokojné teritórium alebo musíte byť v strehu?
Predchádzajúci manažment urobil kus práce a Heineken Slovensko je skonsolidovaná firma. Pivovary v Martine, Rimavskej Sobote a Nitre sme síce zavreli, ale najväčší pivovar v Hurbanove sme zmodernizovali a rozšírili. Ja chcem výsledky zlepšovať. Stále je tu priestor na rozširovanie nášho slovenského predaja.
Nie je riskantné, po zvyšovaní cien piva spred roka a pol, teraz zdražovať znova? A zasa skoro o desatinu?
S cenou musíme ísť hore, lebo sa zdražuje jačmeň či chmeľ. Zisky potrebujeme na ďalší rozvoj. Pivo na slovenskom trhu bude aj tak lacnejšie ako vo väčšine okolitých krajín. Lacnejšie je len v Česku a aj to iba vďaka nižším spotrebným daniam. K zdraženiu sme sa odhodlali aj preto, že aj po nábehu zmien v svetovej ekonomike nám predaj piva na Slovensku stále rastie.
Veríte, že pokles dopytu zasiahne len predaj drahších vecí? Áut či bytov? A že potravín sa nebude konzumovať menej?
Pokles spotreby zasiahne aj pivovary. Bolo by naivné myslieť si, že to tak nebude. No predpokladáme, že výrazne viac sa bude šetriť na luxusnejších veciach. Na Slovensku môžeme stavať na tom, že je tu dosť peňazí a ľudia nie sú neprimerane zadlžení. Slováci nemusia byť v panike.
Nerátajú pivovarníci aj s tým, že keď majú ľudia menej práce pijú viac alkoholu?
No hovorí sa aj tak, že právnika a pivo potrebuješ vždy. V dobrých i zlých časoch. Ale vážnejšie uvidíme čo skutočne prinesie trh.
Zatiaľ Heineken neeviduje na Slovensku pokles predaja?
Začiatkom januára sme cítili tlak na spotrebu, ale to bolo zrejme viac ovplyvnené prechodom na euro, keď menšie predajne zostali zavreté. Je mrazivo, ľudia menej chodia do reštaurácií. No najnovšie objednávky máme porovnateľné s minulým rokom.
Začína klesať predaj pív v iných častiach sveta?
V USA či karibskej oblasti materská firma už zaznamenáva tlak na predaj svojej najhodnotnejšej značky Heineken. Patrí k najdrahším na trhu, a tak sa kríza na jej predaji prejavuje. Naopak rozvojové trhy v Afrike či Ázii nám stále rastú.
Nemyslíte si, že kríza zníži kvalitu? Že niektoré menšie slovenské pivovary opäť začnú bodovať lacnými pivami vyrábanými pod privátnymi značkami obchodných reťazcov?
Môže sa stať, že privátne značky opäť získajú viac priestoru. Doteraz to tak nie je. Navyše tieto pivá sa vždy presadzovali len v regáloch obchodov. My predáme čoraz viac piva do reštaurácií či kaviarní a tam majú priestor predovšetkým značky.
Zasiahli už obavy z krízy aj do stratégie spoločnosti? Začínate šetriť?
V regióne sme o tom vnútri Heinekenu diskutovali. Prijali sme rozhodnutie, že by bola chyba správať sa tu ako v krízovom režime. Viac sa sleduje, aby boli všetky peniaze využité čo najefektívnejšie. Ale sekať náklady na vzdelanie zamestnancov či propagáciu značiek, to nie je naša cesta. Nerobíme tu krátkodobý biznis, ide nám o udržanie rastu v budúcnosti.
Peniaze na marketing?
Rozpočet na reklamu sme oproti vlaňajšku nijak nemenili. V niektorých prípadoch sme zasiahli do jeho štruktúry. Napríklad sme nepredĺžili sponzorskú zmluvu s bratislavským Národným tenisovým centrom. Prehodnocujeme aj niektoré ďalšie partnerstvá. No kľúčové propagačné kanály neochudobňujeme. Ďalej sponzorujeme festival Bažant Pohoda, futbalovú Corgoň ligu a slovenskú futbalovú reprezentáciu. Navyše kríza ponúka v reklame aj nové príležitosti. Za rovnaké peniaze vieme získať od televízií reklamný priestor v lepších vysielacích časoch.
Nejaké škrty či obmedzené investície v hurbanovskej výrobe?
Oproti minulým rokom sa tam znížia investície. Ale len preto, že všetky veľké investície do rozširovania výroby piva, sladu či novej plničky piva do plastových fliaš sme tam už urobili. V Hurbanove máme závod zmodernizovaný na niekoľko rokov dopredu. Tam sa už budeme venovať len údržbe.
Budete pokračovať v rozširovaní Zlatého Bažanta, ktorý je spolu s rakúskym Gösserom najvýznamnejšia stredoeurópska značka Heinekenu? Rozšíri sa jeho licenčná výroba po Česku, Maďarsku a Rusku aj do ďalších krajín?
Bažant je v Česku najpredávanejšie zahraničné pivo. Len z Hurbanova ho vyvážame do dvadsiatky krajín. Licenčné výroby v cudzine jeho produkciu vytiahli na vyše milión hektolitrov. No ďalšie sa v blízkom čase neplánujú. . Na ich spustenie treba aspoň istý minimálny objem predaje a naše exporty ho ešte v žiadnej ďalšej novej krajine neprekračujú.
Na slovenskom trhu je na európske pomery veľmi úzka konkurencia. Štyri pätiny ovládajú dva koncerny. Váš a juhoafrický SABMiller. Nestráca sa pestrosť chutí, keď varíte všetky značky len v jednom závode?
Vďaka moderným technológiám vieme v Hurbanove udržať pôvodné chute značiek Martiner a Gemer. Pivo je jedna z mála potravín, ktorá je závislá od regionálnej príslušnosti, a preto podporujeme najmä naše tradičné slovenské značky. A rovnako by sme boli radi, aby na slovenskom trhu zostali aj naši menší konkurenti. Môže to znieť nedôveryhodne. Ale ich tradičné pivá vidíme na trhu radšej ako dovezené.
V posledných rokoch sa zdá, že sa Slováci už nemôžu tešiť z cenového boja medzi Heinekenom a SABMillerom. Dve zdražovania z posledného roka a pol, na ktoré nabiehali po vás aj ďalšie firmy, sú dôkaz.
Ak myslíte na nejaký kartel, tak my s konkurentmi o cenách v žiadnom prípade nehovoríme. Sme jednoducho líder na trhu. Ak sme zdvihli ceny pre rast cien surovín, ostatní nás len nasledujú. Taký je biznis. Ako som už povedala, vyššie ceny sú nutné na dosahovanie ziskov. Bez nich nemôžeme ďalej rozvíjať trh a ani vracať matkám vložené zdroje.
Začína to už slovenský Heineken po rokoch strát robiť? Investície materskej firmy presiahli 200 miliónov eur.
Áno. Posledné dva roky materská firma získala dividendy.
Slovenské investície sa teda vracajú. No nedávno slovenský priemysel nemal plyn z Ruska a asi aj u Vás pri postupnom vyprazdňovaní skladov hrozili problémy s plnením odberateľských kontraktov. Naštrbilo to dôveru koncernu k podnikaniu na Slovensku?
Počas plynovej krízy žiadne dotazy z centrály neboli. Našťastie sme mali na skladoch dosť piva a tak sme nemuseli využiť krízové scenáre. V najkrajnejšom prípade by sme napríklad dočasne museli presunúť výrobu slovenských pív do iných pivovarov Heinekenu v okolitých krajinách. Oceňujem aj prístup slovenskej vlády, ktorá napomohla tomu, že sa dodavky plynu napokon obnovili a fabriku sme mohli opäť rozbehnúť. Do budúcnosti dúfame, že sa nič také už opakovať nebude. Pre mňa to bolo osobne zvláštne privítanie na Slovensku. Prišla som z horúcej Rwandy a tu mínus osem a plyn žiadny. Z našej pozície sme mohli urobiť len to, že zariadenia na plyn máme už teraz založené aj náhradnými zariadeniami na iný pohon.
Door Plantenga (49) vyštudovala filozofiu na univerzite v Leidene. Na rotterdamskej potom získala titul MBA z oblasti medzinárodných vzťahov veľkých nadnárodných firiem. Od štúdií pracuje pre holandský Heineken. Spočiatku doma, no na prelome milénia začala robiť manažérku jeho pivovarov v africkej Ghane a Rwande. Generálna riaditeľka slovenskej dcéry koncernu, Heinekenu Slovensko je od začiatku tohto roku. Stojí tak na čele najväčšieho slovenského pivovaru s tržbami zhruba 200 miliónov eur. Ten je spolu s bratislavskou čokoládovňou amerického Kraft Foods vôbec najväčšia potravinárska firma v krajine.
Ivan Haluza odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
