 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Kríza raz pominie, energie budú drahšie |
| Bratislava, 25.04.2009 |
|
| Šéf GDF SUEZ Energy Services nechápe, prečo Slovensko nevyužíva potenciál biomasy
Pred niekoľkými týždňami posilnil francúzsky GDF SUEZ akvizíciou spoločnosti Hetech svoju obchodnú prítomnosť na Slovensku. Sám vznikol len v lete. Spojenie firiem GDF a SUEZ vytvorilo silne diverzifikovaný koncern s aktivitami v plynárenstve, elektroenergetike a súvisiacich energetických, environmentálnych a správcovských službách.
Skupina so zhruba 200-tisíc zamestnancami patrí medzi najväčšie energetické spoločnosti na svete. Vlani mala prevádzkový zisk osem miliárd eur a tržby prekročili 84 miliárd eur. No nielen veľké čísla a objemy sú podľa šéfa GDF SUEZ Energy Services Jérômeho Tolota v biznise s energiami dôležité. Upozorňuje na efektívnosť, s akou sa využívajú.
GDF SUEZ je geograficky aj biznisovo silne diverzifikovaná skupina. Ako určujete, kde môže rásť?
Máme dva základné hnacie motory. Prvý je spotreba energie. Svet je síce v kríze, no tá bude trvať rok či dva. Ona je príčinou istej stability vo svetovom dopyte po energiách. Ale v nasledujúcich rokoch bude rásť o tri až päť percent ročne. Druhý hnací prvok biznisu skupiny je energetická efektívnosť.
Biznis máte postavený na raste spotreby energií. Nebije sa to s ambíciou predávať riešenia, ktoré ju umožňujú znižovať?
Náš hlavný a najväčší biznis je a zostane energetika. V rámci nej ponúkame plyn a elektrinu, ale aj riešenia umožňujúce úspory v spotrebe. Energetickú efektívnosť zvyšovať musíme. Aj kvôli ochrane životného prostredia.
Ako sa predávajú služby súvisiace so zvyšovaním energetickej efektívnosti v čase relatívne nízkych cien energií?
Energie sú dnes možno relatívne lacné. No keď platíte svoje účty, vidíte, že celkom tak to nie je. Minulý rok sa cena ropy vyšplhala na úroveň 150 dolárov za barel. Dnes je ledva na tretinovej úrovni. Myslíme si, že to dlho tak nevydrží.
Takže nie je ťažšie predávať úspory, keď sú ceny nízke? Šetriť s energiami býva populárne v časoch vysokých cien.
Nemyslím si. Máme čo ponúknuť aj v časoch krízy. Ani pri súčasných cenách ropy nevidíme prepad dopytu po našich službách. Ľudia neveria, že cena energií zostane na veľmi nízkej úrovni. Energetické investície majú dlhodobý charakter. Ak niekto dnes v tomto smere investuje, nerobí to pre dnešné ceny. Koniec koncov, nepredávame len energetickú efektívnosť, ale aj ochranu životného prostredia. Výrobcov energií do nej tlačia čoraz viac. Preto veľa investujeme do nových ekologických zdrojov.
Kde presne vidíte príležitosti na dobrý biznis?
Veľké svetové mestá. Všetky majú záujem vytvárať takzvané ekologické štvrte s nízkou a efektívnou spotrebou a s novými energetickými zdrojmi. No aj priemysel, ktorý dnes trpí krízou, potrebuje byť v spotrebe energií efektívnejší. Napríklad papierenský, textilný či automobilový. Energie sú jedna z najväčších nákladových položiek.
Majú vaši zákazníci chuť investovať do nových zdrojov energií, keď sú momentálne drahšie ako tie tradičné?
Máte pravdu, rozvoj alternatívnych zdrojov je drahší. No nemôžete od seba oddeliť energetické a ekologické potreby. Sú prepojené čoraz silnejšie. Aj preto sa snažíme vyvíjať čisté energie a schémy na úsporu energií. Potrebujeme ich. Možno nie dnes. Ale kríza nepotrvá desať rokov. Firma ako je naša, musí mať dlhodobú orientáciu. Na podporu rozvoja nových zdrojov potrebujeme dotácie alebo iné stimuly. Musíme chrániť planétu. Zaujíma to mňa i vás. No potrebujeme na to pomoc od vlád.
Voláte po dotáciách a stimuloch na rozvoj drahých energií?
Čo tým myslíte, že drahé? Ak nebudeme investovať do alternatívnych zdrojov, zničíme Zem. Myslím si, že vlády na celom svete sú dnes naklonené investovať do nových zdrojov.
Nemali by skôr rozmýšľať o konkrétnej podpore strategicky zvoleného obnoviteľného zdroja než o plošnej podpore? Napríklad na Slovensku nemá veľký význam dotovať vietor či slnko.
Slovensko má veľký potenciál v biomase. Aj my máme v tejto krajine na ňu projekt. S dnešnou cenou energií to nemá veľa spoločné. Súvisí to s tým, ako budeme na tejto planéte žiť o päťdesiat rokov.
Spýtame sa inak: nemala by Európska komisia dôslednejšie zvažovať možnosti krajín vo využití konkrétnych typov obnoviteľných zdrojov?
Celá environmentálno-energetická politika je nová. Bude sa zlepšovať. Na európskej úrovni prebieha mnoho diskusií. Už dnes je jasné, že existuje silný konsenzus o potrebe vývoja a využívania čistej energie. Trend je jasný.
Podľa akého kľúča by sa mali vyberať obnoviteľné zdroje, ktoré dostanú štátnu podporu?
Nemám jednoznačnú odpoveď. Rozvoj obnoviteľných zdrojov vedie k nižšej spotrebe tých tradičných. Napríklad rozvoj biomasy vedie k úsporám pri nákupe plynu, ropy či uhlia. To je nesporná výhoda.
Mala by sa podpora orientovať na využitie zdrojov, ktorými sa zaoberá lokálny výskum?
Možno výskum na Slovensku príliš nerobíte, no ani to nepotrebujete. Všade okolo je už množstvo výskumných centier, ktoré majú výsledky. Ale potrebujete o nich vedieť.
Ako vidíte príchod nefosílnej energetiky?
Myslím si, že do tridsiatich rokov by to mohla byť realita. Zmeny v ekologizácii každodenného života sú hmatateľné. Neviem, ako je to na Slovensku, ale vo Francúzsku už nepostavíte veľkú kancelársku budovu bez toho, aby ste nebrali ohľad na spotrebu energií a ochranu životného prostredia.
Zlepšujú firmám ako GDF SUEZ Energy Services prísnejšie pravidlá v oblasti ochrany životného prostredia biznis?
Samozrejme.
Lobujete za ne?
Robíme svoj biznis.
Kto je lepší klient pre GDF SUEZ, verejný alebo komerčný sektor?
Oba sú dobrí klienti.
Je kúpa slovenského Hetechu spôsob, ako bude GDF SUEZ Energy rásť v budúcnosti?
S Hetechom sme kúpili kompetentný tím. Firma sa rozvíja veľmi dobre, s dobrými produktmi a službami. Sme presvedčení, že Hetech môže profitovať z know-how našej skupiny. Transakcia bol obojstranne dobrý krok.
Hetech predstavuje len nepatrný zlomok aktív GDF SUEZ. Na raste skupiny sa príliš neprejaví.
Minulý rok sme, v rámci GDF SUEZ Energy Services, kúpili firmy s celkovými tržbami zhruba dvesto miliónov eur. V porovnaní s našimi štrnástimi miliardami eur to nie je veľa. Musíme rásť organicky, vlani osem percent. V našom biznise chýba veľký akvizičný cieľ.
Dočkáme sa silnejšej konsolidácie sektora?
Na tomto trhu – zjednoduším to – sú dvaja silní hráči. GDF SUEZ Energy a ďalšia francúzska skupina Dalkia. Iná porovnateľne veľká a diverzifikovaná skupina neexistuje. Je veľa malých. Okrem toho existuje viacero väčších firiem, napríklad Johnson Controls, ktoré sa však špecializujú na časť služieb v sektore, konkrétne facility management.
Takže priestor na konsolidáciu je, aj keď veľké „sústa“ chýbajú?
Nie sú veľké spoločnosti, ktoré by mohol teraz GDF SUEZ získať. Môžeme kupovať firmy, ako je Hetech, no nezmení to veľkosť našej skupiny. Preto si myslím, že budeme rásť predovšetkým organicky.
Ako bude postupovať medzinárodné rozširovanie skupiny v regióne? Budete na projektoch pracovať centrálne alebo necháte región na niektorú už kúpenú firmu v skupine?
Som pragmatik. Ak ku mne Peter Strýček [generálny riaditeľ Hetech Services] príde s dobrým nápadom a príležitosťou pre biznis v inej krajine, budeme o tom diskutovať. Ak bude chcieť Hetech nasledovať veľkého zákazníka napríklad do Rumunska, možno bude nakoniec Hetech podnikať aj v Rumunsku.
Ako ovplyvňuje finančná kríza podnikanie kolosu ako GDF SUEZ?
Na skupinovej úrovni investujeme ročne desať miliárd eur. V GDF SUEZ Energy Services to bolo minulý rok 600 miliónov. Pre krízu nás šéf skupiny požiadal, aby sme znížili investície o dvadsať percent. Na tento rok predpokladáme, že dosiahneme napriek kríze približne rovnakú ziskovosť ako v minulom roku. A investujeme zhruba pol miliardy eur.
Kríza ako táto je vhodná na nákup lacných aktív?
Prečo nie. Ale nie dnes. Neistota je ešte príliš veľká.
Jérôme Tolot (57) je absolvent univerzít INSEAD a l’Institut d’Etudes Politiques de Paris s diplomom z ekonómie. Kariéru začal v konzultačnej firme McKinsey. Do Lyonnaise des Eaux, jednej zo základných firiem dnešného koncernu GDF SUEZ, nastúpil v roku 1982. Vo viacerých firmách koncernu zastával vysoké manažérske posty. Od roku 2002 bol člen výkonného vedenia a výkonný viceprezident SUEZ. Po zmenách v štruktúre koncernu sa stal v roku 2005 šéfom GDF SUEZ Energy Services, divízie, ktorá má na starosti energetické, environmentálne a správcovské služby. Tú od fúzie s GDF vedie.
Kristian Slovák, Martin Jesný
odkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
