 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Prečo Európa nemá podnikateľského ducha |
| Tweenbots, 01.05.2009 |
|
| Tweenbots - tak nazvala študentka akadémie umenia Kacie Kinzer svoj experiment, v ktorom chcela zistiť, či by návštevníci parku Washington Square v New Yorku pomohli malému robotovi dostať sa z jeho najsevernejšieho do najjužnejšieho cípu. Tweenbot je vyrobený z kartónu, vie sa pohybovať iba rovno, a to konštantnou rýchlosťou.
K. Kinzer ho vybavila usmiatou tvárou a malou vlajočkou s nápisom Pomôžte mi, z ktorej sa okoloidúci mohli tiež dozvedieť, kam má robot namierené. Výsledok? Cesta mu nakoniec trvala 42 minút a skryté kamery v parku zachytili spolu 29 ochotných návštevníkov, ktorí robota usmerňovali do vytýčeného miesta. A čo je ešte prekvapujúcejšie, Tweenbot sa ani raz nestratil a na južnú stranu parku prišiel bez poškodenia.
Inovácie zo severu
Myslím, že tento príbeh najlepšie vyjadruje to, čo chýba európskym inováciám, začal svoju prezentáciu na konferencii Interfacing Innovation Mirko Lorenz, ktorý patrí do inovatívneho tímu nemeckého rádia Deutsche Welle. Na to, aby sa z Európy, tak ako si to v roku 2000 predsavzala Európska únia, stala najkonkurencieschopnejšia ekonomika, treba podľa neho väčšiu sociálnu interakciu.
Podobný názor má Esko Aho, bývalý fínsky premiér, donedávna prezident fínskeho štátneho inovačného fondu Sitra a v súčasnosti člen výkonnej rady spoločnosti Nokia. „Nepostačuje, aby si Európska únia vytýčila iba strategické ciele, potrebuje hlavne sociálnu zmenu,“ tvrdí E. Aho. Preto napríklad vo Fínsku plánujú spojiť Helsinki Business School, Helsinki University of Technology a Helsinki School of Art do jednej inštitúcie. Sľubujú si od toho viac možností na inovácie.
K nim majú podľa správy Lisbon Review najbližšie práve severské krajiny. Svetové ekonomické fórum (WEF), ktoré ju pravidelne vydáva, dosadilo v minulom roku na čelo rebríčka v inováciách Švédsko. Skóre získané za schopnosť miestnych firiem preberať nové technológie, vytvárať partnerstvá s univerzitami, za celkové výdavky do R&D či za počet novoregistrovaných patentov zaistili elitné miesta ešte Dánsku, Fínsku a Holandsku.
Výsledky ostatných krajín pri napĺňaní stratégie sú rôzne. Z nových členov únie sa najlepšie darí Slovinsku, Českej republike a Estónsku. Slovensko oproti roku 2006 kleslo o dve pozície na 20. miesto.
V globálnom meradle Európa pri porovnávaní s USA či Japonskom ťahá za kratší koniec. Celkové výdavky na výskum a vývoj ani napriek deklaráciám stále nedosahujú tri percentá z HDP. Súčasná hospodárska kríza podobný cieľ ešte oddiali, možno až do roku 2020. Pred tromi rokmi smerovalo na starom kontinente do výskumu len 1,84 percenta HDP, kým v USA 2,6 percenta a v Japonsku ešte takmer o percentný bod viac.
Podľa februárovej štúdie ekonóma Európskej investičnej banky Kristiana Uppenberga vydanej Centrom pre európske politické štúdie veľké európske výrobno-priemyselné firmy investujú do výskumu toľko čo americké spoločnosti. Najpriepastnejší rozdiel vidno pri porovnaní investícií do R&D v prípade služieb a výroby high-tech produktov.
„S rastom ekonomík rastie aj trh služieb a má tendenciu rásť v podobnej miere ako výrobný priemysel,“ domnieva sa autor K. Uppenberg. Niektorí argumentujú tým, že európska vedecká základňa má síce svetovú úroveň, no miestne firmy presúvajú svoje vývojárske centrá mimo kontinent. Ako odznelo na bruselskej konferencii, rôznorodá Európa musí zápasiť aj s inými aspektmi, ktoré ju stavajú do nevýhodnej pozície.
Viac exhibície
Predseda správnej rady Európskeho technologického inštitútu (EIT) Martin Schuurmans vidí ako jeden z takýchto aspektov fakt, že európske školy nepodnecujú študentov k podnikaniu. Podľa prieskumu Eurobarometer až 60 percent Európanov nikdy nezvažovalo, že si otvoria vlastný biznis.
V pozícii zamestnancov sú Európania menej motivovaní hľadať nové riešenia a prichádzať s inovatívnymi nápadmi. „Systém ich presviedča o tom, že na podnikateľskú dráhu sa môžu vydať len tí, ktorí majú na to dostatok titulov a primeraný vek,“ myslí si M. Schuurmans.
S dodatkom, že tento rok oslávi svoje 63. narodeniny, ale v Európe ešte nevidel žiadnu školu, ktorá by naozaj podporovala podnikateľského ducha. Na otázku, ako teda môžu európske univerzity pripraviť svojich poslucháčov na založenie biznisu, odpovedal príkladom, ktorý zažil na vlastnej koži v čase, keď pôsobil ako dekan na jednej z biomedicínskych fakúlt v Číne.
Po štyroch rokoch dostali študenti od univerzity tisíc eur. Pre našinca by mala táto suma asi desaťnásobnú hodnotu. Okrem toho študentov poslali na semináre, kde sa dozvedeli praktické informácie, ako založiť firmu.
S výchovou k podnikaniu by sa však malo začať ešte oveľa skôr. Vyplýva to aj z návrhov v správe z konca minulého roka Born to Grow, ktorá vznikla po panelových stretnutiach expertov zaoberajúcich sa inováciami na celosvetovej úrovni.
Jedným z odporučení je, aby sa témy inovácií a podnikania dostali nielen na pôdu univerzít, ale aj do učebných osnov stredných škôl. Napríklad na hodinách dejepisu by mali dostať priestor aj také témy, ktoré žiakom poodhalia, kto bol André Citroën, Adriano Olivetti alebo Lars Magnus Ericsson.
Pomôcť búrať zaužívané predstavy o biznise by mohli aj médiá. M. Schuurmans sa však v tejto súvislosti posťažoval, že keď pred pár dňami vyšiel holandský denník Volkskrant s rebríčkom najvplyvnejších Holanďanov, nefiguroval v ňom ani jeden podnikateľ. „Je to stále o tom istom – máme niekoľko vynikajúcich biznismenov, ale nechceme ich oslavovať. Pretože sme v Európe,“ povedal M. Schuurmans.
Na druhej strane, európski podnikatelia sa na rozdiel od amerických „nepotrebujú chváliť“. Preto nevyhľadávajú pozornosť médií ani sa v takej miere neuchádzajú o biznis ocenenia. Viacerým súťažiam navyše chýba uznanie verejnosti, ale aj zvučnejšie meno.
Globálne myslenie
Ďalšia prekážka, ktorá bráni európskym firmám vyrásť na svetovú úroveň, je zakorenená v samotnom myslení ich vlastníkov, tvrdia autori štúdie Born to Grow. Na rozdiel od USA podnikatelia z Európy často rozmýšľajú v malom. Tým, že trh v Spojených štátoch nie je ovplyvnený jazykovou bariérou a hranicami, jeho hráči skôr ako lokálne rozmýšľajú globálne.
Podobne je to s univerzitami. Tie najúspešnejšie podporujú vedcov, aby spolupracovali s kolegami z ostatných fakúlt. „Multidisciplinárny prístup je jediná cesta, ako možno vyriešiť niektoré náročné problémy,“ znie ďalšie z odporúčaní v správe.
Podobnú iniciatívu ešte v roku 2005 predstavila Európska únia. Konkrétne, José Manuel Barroso vtedy rečnil o „európskom MIT“ (Massachusetts Institute of Technology), ktorý funguje v USA. Projekt však zasiahla vlna kritiky, keďže neboli doriešené otázky týkajúce sa financovania inštitútu. A až tri štvrtiny zdrojov majú ísť zo súkromného sektora.
Kritici projektu tiež vyčítali, že vznikol tlakom zhora, a tým mu dávali len malé šance na prežitie. Predseda správnej rady EIT, zvyknutý na kritiku, Martin Schuurmans však v Bruseli zdôrazňoval, že EIT je pre Európu nová skúsenosť.
„Politikom trvalo takmer päť rokov, aby rozhodli o inštitúte, nám trvalo šesť mesiacov, aby sme vydali výzvu na projekty do poznatkových a inovačných spoločenstiev (KIC),“ argumentuje M. Schuurmans. S tým, že ďalším cieľom organizácie, ktorá vznikla pred polrokom, je administratívna nenáročnosť. Do konca roka by tak mali vzniknúť tri poznatkové a inovačné spoločenstvá, ktoré sa budú venovať klimatickým zmenám, energetickej efektívnosti a info-komunikačným technológiám.
Poznatkové spoločenstvo by malo fungovať najmenej 7 až 15 rokov a každý rok mu na jeho činnosť bude prispievať aj samotný inštitút. Finančná zaangažovanosť sa bude požadovať aj od zúčastnených univerzít a firiem.
Časť nákladov by mohla byť pokrytá už existujúcimi programami na financovanie vedy a výskumu. Prihlášky a návrhy na vytvorenie poznatkových inovatívnych spoločenstiev nesmú mať viac ako 40 strán, inak budú automaticky vyradené zo systému a nedostanú šancu na posúdenie.
Účasť na konferencii Interfacing Innovation v Bruseli hradilo Európske novinárske centrum.
Jana Karlubíková odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
