 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Slovensko oslavuje päť rokov v únii |
| Bratislava, 01.05.2009 |
|
| Pred piatimi rokmi vstúpilo Slovensko do Európskej únie. Išlo o najväčšie rozšírenie, v rámci ktorého sa členmi spoločenstva stalo ďalších deväť krajín - Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovinsko.
Ministerstvo zahraničných vecí považuje vstup Slovenska do únie za návrat našej krajiny do sveta hodnôt. Ide o svet, do ktorého SR patrí historicky, politicky i kultúrne.
"Prístupový proces bol dôležitým katalyzátorom pre politické, ekonomické a právne zmeny vo fungovaní štátu a spoločnosti," píše MZV SR vo vyhlásení.
Podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka je členstvo pre Slovensko obrovským prínosom. Historicky najväčšie rozšírenie únie v roku 2004 o desať nových členov pomohlo úniu urobiť vplyvnejšou a silnejšou, tvrdí minister. "Cítime sa v Európskej únii dobre. Moje presvedčenie je, že aj Európska únia vníma členstvo Slovenskej republiky ako dobré rozhodnutie," povedal Lajčák pre agentúru SITA.
Po piatich rokoch nastal podľa ministra čas prestať rozdeľovať EÚ na staré a nové členské krajiny. "My už sa ako nová členská krajina necítime. Máme našich ľudí v štruktúrach, v sekretariátoch, v Rade, v Komisii, pán Kubiš aj ja sme boli aj predstaviteľmi únie navonok."
Noví členovia z bývalého sovietskeho bloku pomohli podľa Lajčáka EÚ byť kompetentnejšou najmä vo východnej politike a vo vzťahu k Balkánu.
Slovensko najviac znížilo stratu na priemer únie
Slovensko počas piatich rokov členstva v Európskej únii dokázalo spomedzi krajín V4 najviac zvýšiť svoj ekonomický potenciál. Vyplýva to z údajov, ktoré TASR poskytol Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické porovnávanie (WIIW).
Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa sa na Slovensku zvýšil z 57 percent v roku 2004 na 72 priemeru EÚ 27 v roku 2008. Česká republika si za rovnaké obdobie pripísala k dobru 8 percent, no k priemeru únie je s 83 percentami z celého regiónu V4 najbližšie. Kým poľský HDP na obyvateľa vzrástol z 51 na 56 percent, Maďarsko prvých päť rokov v únii prakticky stagnovalo s minimálnym jednopercentným prírastkom zo 63 na 64 percent.
Ekonóm WIIW Zdenek Lukas vidí úspech Slovenska v únii v postupnom preberaní európskej legislatívy, konsolidácii verejných financií, čo viedlo k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. "To podnietilo záujem zahraničných investorov, ktorí Slovensko považujú za atraktívnu, právne silnú a politicky stabilnú destináciu," povedal pre TASR Lukas.
Veľkou komparatívnou výhodou a úspechom SR počas uplynulej päťročnice je prijatie eura. Vplyv jeho zavedenia na slovenskú ekonomiku sa ešte nedá úplne presne zmerať, no podľa Lukasa euro spolu s konzervatívnou peňažnou politikou bánk výrazne prispelo k stabilite slovenského finančného sektora.
Na druhej strane nadhodnotené euro v čase finančnej a ekonomickej krízy spôsobilo odbytové problémy slovenského spracovateľského priemyslu, ktorý sa v 1. kvartáli 2009 prepadol viac ako o štvrtinu. "Opätovné zlepšenie konkurencieschopnosti slovenského exportu vedie buď cez posilnenie regionálnych mien, forintu, koruny a zlotého, čo je nepravdepodobné, alebo cez zvýšenie produktivity formou výskumu a inovácií," upozornil Lukas.
Členstvo v EÚ pomohlo ekonomike SR aj prostredníctvom čerpania pomoci z eurofondov. "Po odpočítaní finančného príspevku do rozpočtu EÚ Slovensko získava vrátane všetkých podporných fondov z Bruselu ročne sumu vo výške 2 % HDP," tvrdí Lukas s tým, že v tom ešte nie je započítaný multiplikačný efekt európskych fondov.
Podobne ako ostatné nové členské štáty aj Slovensko má rezervy pri čerpaní týchto peňazí. Podľa Lukasa stále je slabinou bezchybná príprava projektov. "Chýba aj dôsledný lobbing a viac zdrojov na spolufinancovanie projektov formou preklenovacích úverov. Podstatná časť sľúbených peňazí totiž prichádza z Bruselu až po ukončení projektu," dodal.
Hlavný prínos 5 rokov členstva SR v EÚ však vidí Lukas v kultivácii celej spoločnosti, nielen v oblasti ekonomickej, ale aj politickej. "Termín právny štát už nie je prázdny pojem," konštatoval na záver Lukas.
Zaujímavé čísla veľkého rozšírenia
10 počet krajín, ktoré vstúpili do únie v deň jej najväčšieho rozšírenia Cyprus, Česká republika, Estónsko, maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko.
73 miliónov celkový počet obyvateľov nových krajín. Poľsko má najviac obyvateľov - 38 miliónov, Malta najmenej - 400-tisíc.
460 miliónov Populácia Európskej únie po rozšírení.
9 počet jazykov, o ktoré sa po Veľkom tresku rozšíril počet oficiálnych jazykov EÚ na 21.
162 počet poslancov Európskeho parlamentu, o ktorých sa rozšíril parlament na 732 členov.
3 počet abecied používaných v EÚ po rozšírení. Pribudla bulharská cyrilika a grécka abeceda, alfabeta Cypru.
9,1 miliardy eura celková suma, ktorá bola vyplatená z rozpočtu EÚ novým členom v roku 2005 - prvom úplnom finančnom roku po rozšírení -, okrem 96 miliárd eur ďalších výdavkov.
5,4 miliardy eura suma, ktorou nové členské štáty spolu prispeli do rozpočtu EÚ v roku 2005. Slovinsko, najbohatší štát z nových členov, dostal zľavu 94 miliónov eur ako záruku, že nezaplatí do rozpočtu viac, než z neho získa.
144 539 kilometrov, o ktoré sa rozšírila cestná sieť v EÚ.
182 865 počet nových automobilov zaregistrovaných v pristupujúcich štátoch EÚ v posledných dvoch mesiacoch pred rozšírením. Ich predaj narástol o viac ako 15 percent mesačne. Kupci takto zareagovali v očakávaní, že ceny automobilov po vstupe do EÚ vzrastú.
227 počet miestnych pomenovaní druhov vína v nových krajinách (127 v Maďarsku)
327 počet pivovarov v nových členských štátoch (116 z nich je v Českej republike)
(tasr) SITA odkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
