 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Zápisník z Bruselu: Prečo lídri EÚ neprišli na pražský summit |
| Praha, 14.05.2009 |
|
| Absencie politikov nemožno zvádzať len na problémy Česka
Teraz už bývalý český premiér Mirek Topolánek sa minulý týždeň lúčil s európskou scénou a lúčenie to nebolo práve veselé. Praha hostila hneď niekoľko summitov Európskej únie, pričom jeden z nich bol koncipovaný ako prehliadka vrcholových európskych politikov. Na summite k tzv. východnému partnerstvu, ktorý má za cieľ prehĺbenie spolupráce EÚ s niektorými bývalými krajinami Sovietskeho zväzu, sa mali podľa pôvodných plánov zúčastniť všetci lídri členských štátov Únie. Realita však bola trocha odlišná.
Chabá účasť je už tradičnou bolesťou posledných týždňov akcií českého predsedníctva. Nečudo. Je celkom pochopiteľné, že mnohým politikom sa nechce rokovať s vládou, ktorá stratila dôveru, a už vôbec nie s jej nástupkyňou, ktorú tvoria väčšinou ľudia bez akýchkoľvek politických skúseností. Ale tentoraz nemožno absencie zvádzať len na vnútorné problémy Česka.
Východné partnerstvo je pomerne dôležitý projekt, ktorý skutočne môže zdvihnúť vplyv Európskej únie za východnými hranicami spoločenstva. Krajiny ako Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Moldavsko a Arménsko doteraz ležali až na výnimky na okraji únijných záujmov.
Vlaňajší konflikt Ruska s Gruzínskom však ukázal, že neprávom. Celý rad politikov z tejto oblasti je naklonených myšlienke európskej integrácie a bolo by chybou ich túžby prehliadať. Pretože tam, kde sa Európa vzdá svojho vplyvu, nastupuje Rusko. A to by si veľká časť európskych politikov určite neželala, hoci sa dušujú, že východné partnerstvo o šírení vplyvu rozhodne nie je.
Z lídrov tzv. európskej šestky, teda z najväčších šiestich krajín EÚ, sa na pražskom summite zúčastnila len nemecká kancelárka Angela Merkelová. Najvyššie postavení politici Francúzska, Poľska, Talianska, Španielska a Veľkej Británie zostali doma. Ich ospravedlnenky však vyvolávajú skôr úsmev na perách a možno len ťažko veriť, že skutočným dôvodom nebol skôr bojkot celého projektu.
Nepochybne najpikantnejšiu výhovorku si zvolil taliansky premiér Silvio Berlusconi. Ten síce nikdy nezrušil svoju registráciu na vrcholovej schôdzke, ale aj tak nedorazil. Dôvodom bola podľa diplomatov jeho rodinná situácia. Rozvádza sa s ním totiž manželka Veronica Lariová, ktorá ho v talianskej tlači obvinila zo záletov a súčasne oznámila, že po tridsiatich rokoch manželstva má dosť jeho správania k rodine i jeho záľuby v mladých krásnych ženách.
Trochu prozaickejšiu, ale tiež o niečo menej pochopiteľnú výhovorku, si pre svoju neúčasť vybral španielsky premiér José Luis Zapatero. Ten sa vraj bál, že by mohol byť spájaný so summitom EÚ k zamestnanosti, ktorý sa uskutočnil len pár hodín pred východným partnerstvom takisto v Prahe. Nechcel tak svojou účasťou vyvolávať falošné očakávania, že by únijná schôdzka mala niečo zmeniť na skutočnosti, že ľudí bez práce pribúda a ešte dlho pribúdať bude. To je obzvlášť pálčivá téma práve v Španielsku, pretože tam by miera nezamestnanosti mala prekročiť dokonca 20-percentnú hranicu.
Prípad sám osebe predstavuje francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Špekulácie o jeho neúčasti sa uberajú iba jedným smerom. A tým je motív odplaty. N. Sarkozy sa do Prahy údajne nevydal preto, že M. Topolánek predtým neprišiel na summit k tzv. Stredozemnej únii, ktorá je podobným projektom ako východné partnerstvo, ale týka sa krajín na juh od EÚ. Na česť francúzskeho prezidenta slúži, že za seba poslal plnohodnotnú náhradu premiéra Francoisa Fillona.
Prekvapením naopak nebola účasť netrpezlivo očakávaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý sa v „západnej" Európe neobjavil od roku 1996, hoci tentoraz dokonca od Únie dostal pozvanie. Summit tak prišiel o svoju hlavnú „hviezdu". A. Lukašenko za seba poslal síce takmer neznámeho vicepremiéra Vladimira Semaška, čo by síce značilo, že chcel EÚ dať najavo, že o ňu nejaví záujem, ale nemusí to byť nevyhnutne pravda. Diplomati, ktorí sú oboznámení so situáciou v Bielorusku, totiž špekulujú, že by sa V. Semaško mohol stať čo nevidieť novým premiérom.
Ani účasť možného budúceho bieloruského premiéra však nemení nič na tom, že pražským summitom trochu chýbal lesk. Je to nepochybne škoda, pretože nebyť pádu českej vlády, situácia by sa najskôr vyvíjala inak. Na české predsedníctvo však nemožno zvádzať celý neúspech. Pomerne trefne to vystihuje aj nedávny komentár rešpektovaného denníka Financial Times, podľa ktorého európski vodcovia, ktorí do Prahy nezamierili, poškodili záujmy Európskej únie.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
odkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
