 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Bankári sa chystajú na neplatičov |
| Bratislava, 26.05.2009 |
|
| Centrálna banka mapuje riziká poskytnutých úverov, vláda pripravuje garancie za neplatičov hypoték a agentúra Moody’s zhoršila ratingový výhľad pre slovenské banky. Vývoj ekonomiky dáva tušiť, že banky zaznamenajú okrem nižších ziskov aj vyššiu delikvenciu pri splácaní úverov. Pri niektorých typoch úverov to už začali pociťovať a pripravujú sa na to. Pozícia strážcov rizika v bankách silnie, naháňanie nového biznisu zostáva nateraz bokom.
Ťažké očakávania
Kreditné riziko sa pre obyvateľstvo zvyšovalo úmerne so zadlženosťou domácností. Priemerný pomer úverových splátok k disponibilným príjmom vzrástol vlani na tretinu. Toľko dávala priemerná domácnosť s úverom na splátky zo svojich príjmov.
Hospodárska kríza v tomto roku riziká ešte zintenzívnila. „Pri niektorých retailových produktoch zaznamenávame zhoršenie delikvencie,“ priznáva Jitka Šmídová, manažérka zodpovedná za riadenie kvality aktív vo VÚB banke. Najviac sa to prejavuje pri kreditných kartách. Čo vraj nie je žiadne prekvapenie. Kríza sa z hypoték preniesla do kreditných kariet aj v USA.
Tatra banka tiež priznáva, že mierne zhoršenie platobnej disciplíny nastalo, no všetko zostáva v rámci prognóz. „V porovnaní s minulým obdobím sa vyskytli problémy pri všetkých typoch úverov,“ dodáva hovorca Tatra banky Boris Gandel.
Slovenská sporiteľňa rovnako potvrdzuje mierne zhoršenie delikvencie pri kreditných kartách. Celkovo sa percento nesplácaných úverov v retaili v prvom štvrťroku zvýšilo o jeden bázický bod. No podľa sporiteľne sa stále podiel nesplácaných úverov vyvíja lepšie, než ukazovali predpoklady.
Aj pri firmách. „Pôvodne sme čakali, že úvery malých a stredných podnikov budú mať nárast delikvencie v druhej polovici roka,“ hovorí člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne Frank-Michael Beitz. No ako dodáva, zatiaľ sa tieto predpoklady nenaplnili.
V ďalších bankách TRENDU povedali, že zhoršenie delikvencie nestojí za reč. Napríklad ČSOB v uplynulom období nárast nesplácaných úverov nezaznamenala. Aspoň nie neštandardný.
Posunuté straty
Najhoršie obdobie poľavenia platobnej disciplíny očakávajú bankári neskôr. Najmä pri úveroch na bývanie, kde sa efekt problémov v hospodárstve posúva. Problémy čaká väčšina z nich už koncom tohto roka. Hoci F. Beitz napríklad čaká, že najvyššia delikvencia príde až koncom budúceho roka či až začiatkom roka 2011. Prejaví sa ako oneskorený efekt rastu nezamestnanosti. „Väčšina ľudí je čestných, snažia sa platiť, radšej nepôjdu na dovolenku, len aby splácali úver,“ myslí si.
Zatiaľ banky tvrdia, že portfóliá úverov, ktoré sú založené nehnuteľnosťami, sa nezhoršujú. No oveľa viac prehodnocujú splátkové kalendáre. Kým v minulosti to bolo za celý rok niekoľko prípadov, za prvé tri mesiace majú najväčšie banky na konte už desiatky posúdení takýchto žiadostí.
Minulý rok bolo zmien splátkových kalendárov ako šafranu. Tento rok ich je viac, no bankári stále tvrdia, že to aj tak nie sú vysoké počty. „Vo VÚB ich bolo za prvý kvartál roka 58,“ hovorí šéfka produktového manažmentu VÚB Ľubica Foltánová.
Najrizikovejší
Nesplácanie úverov obyvateľstva je primárne prejavom straty zamestnania. Zhoršenie splácania v retaili tak väčšinou kopíruje problémy v korporátnom sektore. Preto rizikári sledujú pri starých úverov najmä situáciu v jednotlivých sektoroch. Ich vývoj vidia tentoraz podobne.
„Momentálne pristupujeme konzervatívnejšie k projektom v oblasti automobilového priemyslu a subdodávateľských vzťahov,“ hovorí Terézia Copláková, šéfka komunikácie ČSOB. F. Beitz vidí ako problémové odvetvia turizmus, sklárstvo, textil či strojárstvo. No na druhej strane je podľa neho pozitívne, že sa dobre vyvíja napríklad zdravotníctvo či poľnohospodárstvo.
Z pohľadu obyvateľstva vidí centrálna banka ako najohrozenejšie úvery poskytnuté v rokoch 2007 a 2008. Domácnosti s úverom z posledných rokoch sú totiž najviac zaťažené splátkami v porovnaní s ich príjmami. Centrálna banka to konštatuje v analýze finančného trhu za minulý rok.
„Najväčšie riziko, že klient prestane platiť, je počas prvých dvanástich mesiacov od poskytnutia úveru,“ vysvetľuje J. Šmídová. To však platí všeobecne, bez vplyvu krízy a pri hypotékach. Pri spotrebných úveroch ešte skôr. A najmä v roku 2008 bol úverový boom, podmienky úverov boli uvoľnené. Navyše ceny nehnuteľností boli na vrchole.
Pri spotrebných úveroch sú úvery z posledných rokov kvalitnejšie ako staršie. V bývaní je podľa riaditeľa divízie riadenia úverového rizika retailu Slovenskej sporiteľne Roberta Hanzela väčšia možnosť, že problémovejšie budú tie z rokov 2007 a 2008. Pre banku sú rizikovejšie aj v tom, že ich krytie už môže byť nižšie, keďže ceny nehnuteľností poklesli. „Potom záleží na banke, ako agresívne požičiavala,“ dodáva F. Beitz.
Podľa centrálnej banky sa ukazovateľ LTV (loan to value), zohľadňujúci pomer objemu úveru k zabezpečeniu, v predchádzajúcich rokoch výrazne zhoršil. F. Beitz vidí väčšie riziko pri úveroch starších ako tri roky. Pretože dlhodobé úvery si klient dopredu zvažuje, prepočítava. Pri nesplácaní potom ide prevažne o následok neočakávaných udalostí, ako je napríklad strata zamestnania.
Najväčšiu citlivosť na výpadok príjmov majú síce domácnosti s najnižším príjmom a najmenej kvalifikovaní. No nízke príjmové skupiny majú podľa centrálnej banky relatívne malý podiel na poskytnutých úveroch.
Riziko regiónov kopíruje vývoj nezamestnanosti v nich. Úverové zaťaženie regiónov sa pritom v minulosti menilo. Kým ešte v roku 2007 centrálna banka eviduje šesťdesiat percent všetkých úverov domácnostiam v Bratislavskom kraji, minulý rok to bola polovica.
Štátna pomoc
Vláda sa neplatičom úverov na bývanie rozhodla prísť na pomoc. Schému podpory pripravila od júla, no ministerstvo financií počíta, že sa využije viac až v budúcom roku. Nakoniec štát nebude nezamestnaných celkom dotovať. Po tom, ako na pol roka banka odloží klientovi splátky, požičia mu vláda sedemdesiat percent zo splátky. Zvyšok si bude musieť platiť sám.
Bankári si myslia, že aj niektorí potenciálni neplatiči čakajú, kým sa štátna pomoc rozbehne. Mnohí sa o možnostiach riešenia svojich problémov zatiaľ len informujú. „Čo sa týka nášho portfólia, myslím, že pomoc klientom zatiaľ potrebná nie je,“ hovorí J. Šmídová.
Okrem toho, že bude znamenať pre klienta veľa administratívy, v konečnom dôsledku môže priniesť ďalšie problémy. Väčší finančný problém môže čakať na klienta, keď opäť nájde zamestnanie. Bývalý neplatič bude musieť opäť platiť plnú splátku úveru banke. No rátať bude musieť aj s tým, že bude vracať aj požičanú sumu od štátu.
ňA k tomu mu úver spravujúca Slovenská konsolidačná pripočíta úroky a poplatky. „Obávam sa, aby to klientovi neprinieslo viac škody ako úžitku,“ hovorí J. Šmídová. Ľubica Foltánová z VÚB si tiež myslí, že úvery sa zatiaľ nevyvíjali tak zle, aby bola potrebná pomocná ruka od štátu. „Pozitívne vnímam, že klient bude musieť v nastavenom systéme stále splácať časť svojej splátky,“ hovorí.
Opatrnosť
Manažéri rizika dnes najviac sledujú sektorové analýzy. Kríza a zvýšené riziko sa z firiem prelievajú k obyvateľstvu. No v scoringových modeloch sa zvýšené riziko neobjavuje, pretože tie kopírujú správanie ľudí v minulosti. Banky tvrdia, že z tohto pohľadu nepritvrdili, oblasť zamestnania klienta vraj sledovali vždy. No mnohé banky zmenili úverovú politiku v tom, že si žiadosti viac overujú. Napríklad vo VÚB si každého potenciálneho klienta telefonicky preveria u jeho zamestnávateľa.
Banky tiež zredukovali prípustnú hodnotu ukazovateľa LTV. „Platí to pre klientov s nižším ratingom. Najlepším klientom s vysokým príjmom stále vieme dať aj viac ako 80 percent hodnoty nehnuteľnosti,“ vysvetľuje R. Hanzel zo sporiteľne. Iné bankové domy stopercentné hypotéky neposkytujú vôbec.
Banky väčšinou neschvália úver ľuďom s dočasným zamestnaním. Slovenská sporiteľňa obmedzila úvery klientom, ktorí pracujú v zahraničí – napríklad v Anglicku či Írsku. „Tu je hrozba straty zamestnania oveľa vyššia,“ hovorí F. Beitz.
Situáciu zamestnávateľov bankári sledujú, no ani v prípade, že ide o sektor ohrozený krízou, neznamená to automaticky prekážku pre získanie úveru. Samozrejme, ak nad firmou nevisí hrozba bankrotu alebo ohlásila hromadné prepúšťanie.
Z pohľadu možného prepustenia je popri sektore, v ktorom klient pracuje, rozhodujúci jeho vek. Ten hovorí viac o tom, či klient môže byť v kríze prepustený. Vo všeobecnosti sú rizikovejší starší, lebo majú blízko do dôchodku. A potom aj najmladší, lebo môžu byť ľahšie prepustení. No ako dodáva F. Beitz, „nejaké riziko na seba brať musíme, inak by sme mohli postupne vylúčiť všetky skupiny obyvateľstva“.
TREND / Jana Mravcová
odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
