 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Štát si chystá pôdu na vstup do bánk |
| Bratislava, 10.06.2009 |
|
| Štát si otvára dvere, aby mohol v prípade potreby zachraňovať banky na Slovensku. Vláda dnes prerokuje návrh zákona o stabilizačnej pomoci pre banky. Dokonca navrhuje zaoberať sa ním ďalej v skrátenom legislatívnom konaní.
Zároveň však tvrdí, že sa nič nedeje a ide len o prevenciu. Všetci zainteresovaní sa zhodujú, že naše banky sú zdravé. Ekonómovia hovoria, že platiť straty finančných inštitúcií z vreciek daňových poplatníkov je principiálne nesprávne a nespravodlivé. Klienti sa o svoje peniaze v bankách nemusia báť. Sú stopercentne garantované cez Fond ochrany vkladov.
Čím skôr
V prípade, že sa banka dostane do problémov, mohli by sa jej ťažkosti preniesť z finančného sektora aj do reálnej ekonomiky alebo ohroziť celý finančný systém u nás. Rezort financií chce mať preto možnosť získať v banke podiel a zabrániť tak ďalším škodám. "Ide o preventívne opatrenie. Bankový sektor je stabilizovaný,“ ubezpečuje hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. "Z pohľadu bánk je tento zákon dnes nepotrebný, z pohľadu vlády ide o reakciu na to, že podobné opatrenia prijali aj európske krajiny,“ dopĺňa výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský. Zdravie slovenských bánk potvrdzuje aj Národná banka Slovenska. "Naše záťažové testy nás uistili o tom, že slovenské banky sú schopné odolať aj krajne nepriaznivému ekonomickému vývoju,“ hovorí viceguvernér Martin Barto.
Návrat minulosti
Analytik Oxys Capital Mário Blaščák nepovažuje za logické, že štát chce zachraňovať banky, v ktorých už nemá podiely. Pripomína, že jedno ozdravovanie už má Slovensko za sebou, keď koncom 90. rokov musel štát z peňazí daňových poplatníkov sanovať objem zlých úverov v bankách vo výške asi 180 miliárd korún. Následne banky sprivatizoval. "Štát to spravil s tým zámerom, aby to nemusel niekedy robiť ešte raz. Vtedy to bola veľká sekera, predstavovalo to asi desatinu vtedajšieho HDP,“ hovorí Blaščák. Podobne ako Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka nepovažuje za férové, aby sa na straty súkromných inštitúcií skladali ľudia.
"Nie som prívržencom sanovania inštitúcie, ktorá si sama vyrobila problémy,“ pripája sa ekonóm Slovenskej akadémie vied a poradca premiéra Peter Staněk. Zároveň však dodáva, že ide o štandardný postup uplatňovaný vo svete. Ekonómovia sa zhodli, že naše banky sú zdravé a jediný spôsob, ako by sa k nám mohla dostať finančná nákaza, by bol ten, že sa do problémov dostane materská banka a bude chcieť prežiť na úkor svojej slovenskej dcéry. Šmál pripomína, že banky budú musieť pomoc vrátiť aj s úrokmi.
Do štyroch dní
Hoci všetci kompetentní tvrdia, že banky sú v dobrej kondícii, rezort financií navrhuje schváliť návrh v zrýchlenom režime. Ak nie, "mohlo by dôjsť k hrozbe značných hospodárskych škôd“, píše sa v ministerskom materiáli. Šmál však zároveň tvrdí, že dnes nič nehrozí.
Štát bude môcť podľa zákona banke pomôcť tak, že vloží peniaze zo štátnych finančných aktív do jej základného imania alebo poskytne osobitné záruky za jej záväzky. Tými môžu byť dlhopisy, ktoré vydá banka so splatnosťou do troch rokov, alebo krátkodobé úvery so splatnosťou do roka, ktoré banka získa. O pomoc musí požiadať banka, schvaľovať ju bude vláda. V ideálnom prípade by mal proces trvať štyri dni, uvádza rezort Jána Počiatka v návrhu. Šmál tvrdí, že zatiaľ nie je vyčlenený balík na prípadnú pomoc bankám. Získať ho podľa neho určite nebude jednoduché. "Ale dúfame, že to nebude nikdy potrebné,“ hovorí. Štátne finančné aktíva sú dnes značne napnuté pre krízové pôžičky štátnym podnikom, úver pre menový fond a spätný nákup akcií Transpetrolu.
Banky budú môcť pomoc použiť len na ďalšie poskytovanie úverov alebo na stabilizáciu svojej finančnej situácie. Na určitý čas pred čerpaním, počas neho alebo po čerpaní pomoci budú musieť znížiť platy a zmraziť odmeny členom svojho manažmentu a nebudú môcť vyplácať dividendy. Počas čerpania pomoci bude členom štatutárneho alebo dozorného orgánu aj zástupca rezortu financií, ak to bude chcieť. Banka bude pomoc vracať tak, že spätne odkúpi štátny podiel alebo spätne zníži základné imanie banky a vyplatí štát ako akcionára.
Unčovský v navrhnutom systéme problém nevidí. "Brusel vydal také pravidlá, aj v iných krajinách je to ošetrené tak, že štát hneď na začiatku, v zmluve, definuje spôsob, ako prestane byť spoluakcionárom banky.“
odkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
