 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| O štvrtinu menej úverov |
| Bratislava, 24.06.2009 |
|
| Tento rok priniesol na úverový trh pre obyvateľov výrazné spomalenie.
Ešte v minulom roku sa zdalo, že zadlžovanie Slovákov žiadna svetová kríza nezastaví. Analytici stále predpodkladali dvadsaťpercentné medziročné nárasty nových úverov. Veď banky sú zdravé, nabrali rekordný objem nových vkladov a reálne mzdy obyvateľstva mali pokračovať vo svojom raste.
No tohtoročné čísla maľujú úplne iný obraz. Údaje centrálnej banky za prvý štvrťrok hovoria o medziročnom prepade objemu nových retailových úverov o štvrtinu. Ku koncu marca Slováci bankám dlhovali dvanásť miliárd eur.
Megaútlm
Nové úvery sa horšie vyvíjali už od začiatku roka. Hoci štyri najväčšie banky hrdo hovoria o pätinovom medziročnom zvýšení stavu úverov obyvateľstvu, v prvom štvrťroku poskytli o štvrtinu menej úverov než v rovnakom období vlaňajška. Ešte výraznejšie je spomalenie pri menších bankách, ktorým portfóliá skôr stagnujú.
Na začiatku roka sa strata biznisu dávala na vrub najmä prechodu na euro, ktorému sa venovali intenzívnejšie než predaju. No z mesiaca na mesiac štatistiky nových úverov potvrdzujú, že v januári nešlo o dočasný výkyv.
Jediné, čo v súčasnosti ťahá banky, sú spotrebné úvery. Najhoršie sú na tom naopak tie dlhodobé. Teda úvery na bývanie. Objem novoposkytnutých sa v prvom štvrťroku oproti vlaňajšku prepadol o 28 percent.
Ľudia začali byť v úverovaní obozretnejší. A nielen preto, že krízu pocítili na peňaženkách či v podobe hrozby straty zamestnania. Mnohí špekulujú pri kúpe nehnuteľnosti aj s jej cenou. Pri klesajúcich cenách si myslia, že sa oplatí ešte počkať.
A opatrnejšie sú i banky. Požičiavajú nižšie sumy a zvýšené riziko si započítavajú do marží. Bankári tiež žiadajú väčšie zabezpečenie úverov. Stopercentné hypotéky môžu klienti získať už len výnimočne.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Michala Mušáka by mal objem úverov pre domácnosti za celý trh v tomto roku vzrásť o desať percent. Negatívny dosah ekonomickej krízy na obyvateľstvo sa má prejaviť neskôr. Reálne mzdy pravdepodobne neporastú a miera nezamestnanosti sa má ďalej zvyšovať. Najväčšia tunajšia banka si napriek tomu pochvaľuje oživenie trhu v spotrebných úveroch. Klientov chce posmeliť i brožúrou s veľavravným názvom Nebojte sa úveru.
Navyše bankári stále upozorňujú, že Slováci sú v porovnaní so Západoeurópanmi oveľa menej zadlžení. To sa v krízových časoch prejavilo skôr ako výhoda.
Očakávanie zlého
Úverové oddelenia bánk sa napriek miznúcemu biznisu posilňujú. Banky očakávajú, že starať sa bude treba o úvery klientov v problémoch. Hlavné slovo tak majú najmä manažéri rizika. Bankové domy tvoria vlastné krízové scenáre a stres testmi možných zosunov prechádzajú aj v réžii centrálnej banky.
Podľa jej údajov sa od začiatku roka podiel zlyhaných úverov v bankovom sektore mierne zvyšuje. Na celom úverovom portfóliu sa od začiatku roka do konca apríla zhoršil o pol percentného bodu. Pri úveroch obyvateľstva to bolo o niečo menej. Celkovo tak sektor hlási štvorpercentný podiel zlyhaných retailových úverov. Pričom najväčšie banky sú niekoľko bodov nižšie. Zatiaľ zhoršenie portfólia avizujú len na kreditných kartách.
Najväčšie problémy čakajú koncom tohto roka, no najmä v priebehu toho budúceho.
Podľa analytika Tatra banky Roberta Pregu podiel zlyhaných úverov na celkovom objeme bude aj v nasledujúcich mesiacoch narastať. Hoci „v súčasnosti je veľmi problematické odhadovať, akú maximálnu výšku môžu zlyhané úvery dosiahnuť, keďže slovenský bankový sektor po svojej transformácii ešte s podobným vývojom nemá žiadnu skúsenosť“, hovorí.
Úverové riziko bánk súvisí najmä s mierou zadlženia domácností. Tá je podľa hodnotenia centrálnej banky najvyššia pri úveroch poskytnutých v rokoch 2007 a 2008. Vykazujú totiž najvyšší pomer zaťaženia úverovými splátkami. Prispel k tomu vysoký nárast cien nehnuteľností v tomto období. Banky tiež štedro poskytovali úvery s vysokým pomerom objemu úveru k hodnote zabezpečenia.
A k tomu sa pridáva skutočnosť, že mnoho klientov si vyberalo úvery s krátkodobou fixáciou. „To vystavuje klientov bánk riziku rastu úverového zaťaženia v prípade zvýšenia úrokových sadzieb,“ upozorňuje Národná banka Slovenska vo svojom hodnotení finančného sektora za minulý rok.
Hoci zatiaľ sa taký scenár javí ako vzdialený. Banky konečne začiatkom roka zareagovali na kontinuálne znižovanie sadzby Európskej centrálnej banky predchádzajúcich mesiacov a veľmi decentne ho s veľkým oneskorením preniesli do klientskych sadzieb.
Pre ľudí, ktorí stratia zamestnanie, pripravilo ministerstvo financií program na preklenutie obdobia, keď nebudú môcť splácať úver. Pomoc je postavená na návratnej pôžičke, a tak žiadateľ bude musieť počítať s tým, že po jej využití bude jeho úverové zaťaženie ešte vyššie. Návrh systému štátnej pomoci mala tento týždeň odobriť vláda.
Pohľad späť
I keď už vlani bolo jasné, že kríze sa nevyhne ani Slovensko, banky si úverový apetít ani trochu nenechali pokaziť. Namiesto sprísňovania úverových štandardov, ktoré avizovala Národná banka Slovenska, sa pokojne nechali vyniesť do výšin bublajúcim realitným trhom. Celkovo zvýšili objem úverov obyvateľstvu o 2,3 miliardy eur. Je to o pätinu viac ako rok dozadu. Ľudia tak bankám koncom roka dlhovali cez 10 miliárd eur.
Úvery na bývanie neboli len motorom rastu, ale tiež plynovým pedálom. Nezasekol sa ani v druhom polroku, keď už ružové farby ekonomiky začínali sivieť. V celkovom meradle išlo sedem z desiatich požičaných eur do bývania. Pre strechu nad hlavou sa ľudia vlani zadlžili viac o rekordných 1,5 miliardy eur. No nebolo to len bývanie, pre ktoré boli ľudia ochotní zapredať časť svojich budúcich príjmov bankám. Na spotrebu si požičali vyše 360 miliónov eur, čo bolo po predchádzajúcom roku v znamení menšieho útlmu opäť viac.
Do hrnca najväčším
V uplynulom roku – roku hojnosti – si úverové portfóliá nafúkli všetci hráči na slovenskom bankovom trhu. Na rozdiel od predchádzajúceho roku vlani hrali takmer výlučne na jednom parkete – korunovom. Devízové úvery v celkovom rebríčku úverovej úspešnosti bánk nehrali zásadnejšiu rolu. Najväčším dravcom zostala aj vlani VÚB banka.
Tento titul získala už rok dozadu, keď ušla konkurentom najmä vďaka eurohypotékam. Vlani to dokázala aj s korunovými produktmi a pred ostatnými protihráčmi dokonca zvýšila náskok. Natoľko, že len samotný previs pred druhým v poradí by jej zabezpečil piate miesto v rebríčku. Celkovo vyše 690-miliónový prírastok pôžičiek (v prepočte na eurá) zvýšil podiel VÚB na trhu takmer o percento.
Temer rovnako si obohatila svoj kus trhového koláča aj Tatra banka, keď poskytla ľuďom úvery za 570 miliónov eur. Podobne ako VÚB pred rokom, aj ona si vyrobila výsledok mimo „hlavných“ produktov – ak za ne možno považovať úvery na bývanie a spotrebu. Tatra banke druhé miesto zabezpečil predaj amerických hypoték. V spotrebnom úverovaní i financovaní bývania mala lepšie čísla Slovenská sporiteľňa.
Bez ohľadu na úverové produkty možno s určitým zjednodušením povedať, že VÚB a Tatra banka vlani odjedli z taniera Slovenskej sporiteľne. Pretože to, čo na trhu získali, sa vyrovnáva strate jej trhového podielu. Sporiteľňa bola v rámci tria najväčších bánk opäť tým domom, ktorý dokázal zväčšiť úverový balík v bilancii najpomalšie.
Ešte pred dvoma rokmi bývala najrýchlejšia. Viac ako 500 miliónov eur nových úverov v sporiteľni je síce stále takmer trojnásobok v porovnaní s trhovou štvorkou. No o viac ako štvrtinu menej, ako má líder, s ktorým sa roky porovnávala.
Slovenská sporiteľňa bola koncom vlaňajška stále najväčším úverovým domom Slovákov, pretože registrovala najviac úverov obyvateľstvu. No VÚB sa na ňu postupne čoraz viac doťahuje.
Silní nováčikovia
Neohrozenou štvorkou na úverovom trhu zostala aj vlani ČSOB. V pôžičkách obyvateľstvu má vlastnú veľkostnú kategóriu. Jej rast je taký veľký, že s obrovským náskokom uniká menším bankám. No nemá šancu dohnať trojku najväčších. Hoci ešte dva roky dozadu sa zdalo, že na to potenciál môže mať.
Lenže Tatra banka, na ktorú si teoreticky v tom čase mohla trúfať, jej utiekla raketovým tempom. Na fakte, že ČSOB je s prírastkom úverov 180 miliónov eur ďaleko za tretím hráčom, by nič nezmenili ani výsledky Istrobanky, s ktorou má v polovici tohto roka sfúzovať. Istrobanka síce ČSOB prináša nie nezaujímavé portfólio aj v oblasti úverov obyvateľstvu, no ani vlani nevedela zabezpečiť ich významnejší prírastok.
Dexia banke Slovensko nedokázali odobrať pozíciu piateho bankového domu s najvyššou úverovou aktivitou ani vlaňajšie problémy s devízovými obchodmi. Hoci o toto miesto na trhu ju môžu obrať nováčikovia. Už v uplynulom roku sa veľmi slušne umiestnila BRE Bank. V úverovaní bývania bola dokonca päťkou hneď za stabilnou štvorkou. Na poli hypoték tak predbehla mnoho podstatne dlhšie zabehnutých mien.
V celkovom meradle bola prírastkom na trhu úverov siedma. A ukázala, že na Slovensku nie je ťažké znepríjemniť život najmä menším – i keď služobne starším bankám. Pred ňou sa ešte stihla umiestniť Poštová banka. Tiež tak trochu nováčik, lebo sa vlani prvý raz pustila vážnejšie do úverovania bývania. A na novom poli pokorila aj také mená ako OTP Banka, Dexia či Istrobanka, ktoré tu mávali v minulosti veľké ambície.
TREND / Jana Mravcová, Martina Kláseková odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
