 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Bankové srdce kolabuje |
| Bratislava, 10.07.2009 |
|
| Ľudia sa stali novodobými nevoľníkmi a otrkomi bankového sektora.
Problém nieje v menovej politike cetnrálnych bánk ale v "srdci" globlálnej ekonomike v podobe bankového sektora. Všetky kroky centrálnych bánk smerujú priame alebo nepriamo na podporu bankvého sektora. A práve kolaps bankového sektora predstavuje systémové riziko globálnej ekonomiky
Tri kľúčové centrálne banky (FED, ECB, BoE) spoločne ako „traja králi“ kráčajú za svojou hviezdou, ktorá by im mala ukázať spôsob zastabilizovania globálnej ekonomiky a jej odraz.
Ak si pozrieme kroky týchto centrálnych bánk v posledných mesiacoch, tak sú veľmi podobné, pri agresívnejších menových politikách (FED, BoE) v podobe kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky cez nákup štátnych dlhopisov, sa ECB snažila udržať krok kreditným uvoľňovaním menovej politiky cez refinančné operácie.
Stop neštandardným krokom
Letné júnové mesiace však priniesli zastavenie neštandardných krokov od centrálnych bánk a zavedenie „vyčkávacej taktiky“.
Centrálne banky svojimi neštandardnými menovými politikami (nalievanie peňazí na medzibankový trh) sa snažili podporiť úverový trh (cez nákup dlhopisov znižovať ich výnos s tlačiť na pokles dlhodobých úrokových sadzieb), týmito krokmi by sa im podarilo zabrániť deflačnej špirále (pokles cien, pokles miezd a nárast reálneho zadlženia s ďalším tlakom na pokles cien).
Aktuálne však hlavne na USD finančných trhoch môžeme sledovať efekt nárastu dlhodobých úrokových sadzieb, čo naznačuje, že menová politika FEDu sa mierne míňa účinkom. Podobný efekt by sa mohol neskôr prejaviť i na starom európskom kontinente.
Natíska sa tak otázka, či budú centrálne banky ochotné pokračovať v ďalšom nalievaní peňazí do obehu cez kvantitatívne a kreditné uvoľňovanie menovej politiky. Odpoveď je možno prekvapujúcejšia ako trhy očakávajú, ale všetko naznačuje, že centrálne banky budú musieť pokračovať v neštandardných krokoch svojich menových politík.
Vyčkávacia taktika
Dôvody takéhoto výhľadu sú nasledovné, deflačné riziká a „zamrazený“ úverový trh umožňuje centrálnym bankám realizovať tlačenie peňazí do obehu pri prijateľnom riziku. ECB svojim prvým historickým 12-mesačným refinančným tendrom v objeme 442 mld. EUR potvrdila, že neočakáva v období jedného roka inflačné riziká.
Jediným dôvodom, ktorý donúti centrálne banky na sťahovanie likvidity z trhu sú práve inflačné riziká, ktoré sú však limitované poklesom ekonomického rastu. Kľúčom pre zastabilizovanie ekonomiky by mohlo byť zastavenie prepadu cien nehnuteľností, kde však vyhliadky ostávajú naďalej veľmi negatívne (očakáva sa v priemere pokles cien nehnuteľností o ďalších 20%).
Centrálne banky tak aktuálne zastavením svojich krokov a zvolením vyčkávacej politiky sledujú v prvom rade dopady nalievania peňazí na medzibankový trh. Členovia menového výboru BoE zhodne konštatujú, že tieto efekty sa prejavia omnoho neskôr ako očakávali, možno preto je tu aktuálne váhavá politiky BoE. Banky totiž zatiaľ nevidia dopady uvoľňovania menovej politiky na reálnu ekonomiku a začínajú byť mierne „nervózne“.
Bankový sektor krváca
Problém nie je ani v menovej politike centrálnych bánk, ale v ich predlženej ruke a v realizátoroch menovej politiky centrálnych bánk. Hovoríme o „srdci“ globálnej ekonomiky v podobe bankového sektora. Všetky kroky centrálnych bánk smerujú priamo alebo nepriamo na podporu bankového sektora. A práve kolaps bankového sektora predstavuje systémové riziko celej globálnej ekonomiky.
Globálna ekonomika je v stave kómy, kedy pacient je udržiavaný v umelom spánku cez nalievanie množstva peňazí na medzibankový trh. Ako dlho bude tento stav trvať si nevie nikto odhadnúť, po výrazne pozitívnejších vyjadreniach v 2Q prichádza čas tlmenia nadšenia, kedy všetky komentáre naznačujú výraznú neistotu a neurčitosť ekonomického výhľadu.
Na západe nič nové
Aký je teda stav „srdca“ globálnej ekonomiky, podľa známeho románu E.M. Remarque „Na západe nič nové“ i na medzibankovom trhu nič nové. Medzibankové sadzby síce padli na historické 23-ročné minimá pod tlakom nalievania peňazí, ale to je jediný efekt. Komerčné banky nie sú ochotné požičiavať peniaze ďalej koncovým spotrebiteľom, čo je najväčší problém na ktorom sa zhodli všetci predstavitelia centrálnych bánk.
USA naznačili, že politiky „too big to fail“ by sa už nemusela realizovať, a teda žiadna finančná inštitúcia si už nemôže byť istá svojim výhľadom a vládnou podporu. Treba si však uvedomiť, že kľúčové banky US ekonomiky predstavujú tak výrazné systémové riziko, že ich krachom sa položí US ekonomika na kolená.
Nemecké banky krachujú
Európsky bankový systém zahalený „rúškom tajomstva“ a „dokonalosti“, však zakrýva „špinu a neporiadok“. Včerajšie komentáre nemeckého ministra financií Steinbruecka naznačujú, že nemecký bankový systém sa otriasa v základoch. Jeho slová „nemecké regionálne banky predstavujú systémové riziko pre nemecký bankový sektor“ potvrdzujú obavy o vývoj najväčšej európskej ekonomiky.
Realita naznačuje, podobne ako v USA kde sme svedkami krachu 52 finančných inštitúcii od začiatku roka (za jeden deň bolo maximum sedem krachov), že lokálne banky nemajú šancu prežiť „beh o život“. Kolaps regionálnych bánk v nemeckej ekonomike by však znamenal tvrdý dopad aj na veľké bankové kolosy.
Žiadna vláda pod tlakom prehlbujúcej sa krízy, nárastu deficitov verejných financií a problémov pri získavaní zdrojov (Nemci a Angličania už niekoľkokrát nedokázali umiestniť svoju emisiu dlhopisov) nedokáže zachrániť všetky banky, čo môže rozprúdiť domino efekt.
Európa bije na poplach
MMF (Medzinárodný menový fond) vyhlásil, že desať krajín strednej a východnej Európy bude potrebovať finančnú podporu aj kvôli problémom vo svojich bankových sektoroch. Ak si zoberieme v úvahu častokrát nami deklarovanú úverovú angažovanosť európskych bánk v strednej a východnej Európe, tak európske banky aktuálne bijú na poplach.
Už ani netreba komentovať slová prezidenta ECB Tricheta, prvého muža EU Barrosa a EU komisára pre menovú politiku Almuniu, že je potreba navršovania kapitálu v bankách. Áno infúzie je potrebné dávať, ale ak pacient sa má udržiavať v „kóme“ dlhé roky tak to povedie k tomu, že jedinou komerčnou bankou bude centrálna banka a vláda, čo môže viesť k tomu najhoršiemu defaultu krajín pod tlakom neúmerného zadlženia a kolapsu globálnej ekonomiky.
Vláda ako jediná banka
Pokiaľ si myslíte, že je to nereálne (vláda ako jediná banka), tak skúsme naznačiť posledné kroky centrálnych bánk a vlád. Vlády nalievali peňažné prostriedky do komerčných bánk cez rôzne rozvojové programy, čím si zabezpečili preferenčné akcie ( v niektorých inštitúciách sa dokonca vlády stali majoritnými vlastníkmi). V UK ekonomike znárodnili takmer celý finančný systém, Nemci znárodnili najväčší hypotekárny stav, niektoré európske banky majú väčšie finančné podpory od vlád ako je ich trhová kapitalizácia (nám by asi ťažko požičal úver presahujúci zábezpeku).
Európu sa prehnala vlna prijatia zákonov o prípadnom znárodnení bánk, naposledy aj u nás vláda schválil zákon o pomoci bankám, ktorý im umožňuje kapitálový vstup do finančnej inštitúcie. Vlády si tak vytvorili právne prostredie, ktoré v prípade prehlbovania problémov v bankovom sektore povedie k procesu znárodňovania.... Kým sa nestabilizuje bankový sektor a nebude predstavovať „čiernu dieru“ na pohlcovanie finančných infúzii nemôžeme očakávať stabilizáciu a odraz globálnej ekonomiky.
Ekonomika, vlády, spotrebitelia a daňoví poplatníci sa stali novodobými nevoľníkmi a otrokmi bankového sektora, ku ktorému sa všetci správajú ako úctivý služobník. Všetko čo sa vidí na očiach bankových inštitúcii sa vlády snažia splniť, len aby sa neprehĺbila kríza a možno v tomto je najväčší problém globálnej ekonomiky.... a možno alternatíva s jednou vládnou bankou by bola minimálne efektívnejšia v transparentnosti finančných tokov...
Valér Demjan, CI KOMODITY
odkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
