 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Dnes ceny rastú, v piatok budú klesať |
| Bratislava, 12.08.2009 |
|
| Komentár k inflácii a nástrojom jej merania, ktoré sa na prvý pohľad zdajú zmätočné.
Minulý mesiac sa pár dní hovorilo o zrýchlení inflácie z 2,2 % na 2,4 %, avšak iba dovtedy kým, sa nezverejnil iný index, ktorý zase naopak hovoril o výraznom spomalení z 1,1 % na 0,7 %. Inflácia na Slovensku sa totiž zjednodušene povedané meria dvoma spôsobmi.
Podľa národného indexu spotrebiteľských cien CPI ceny tovarov a služieb v júli medziročne vzrástli o 2,5 %. V júni sa pritom ceny zvýšili o 2,4 % a v máji dokonca "len" o 2,2 %. Pod vyššie ceny ako pred rokom sa v júli podpísali predovšetkým o deväť a pol percenta drahšie ceny bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív ako i o osem percent drahší alkohol a cigarety.
Naopak menej peňazí ako pred rokom nás v júli stála doprava, potraviny a nealkoholické nápoje. Lacnejšie ako pred rokom si však už niekoľko mesiacov môžeme zariaďovať aj svoje domácnosti. No a menej by sme mali platiť aj pri rekreáciách či v kultúre ako i pri nákupoch topánok či oblečenia.
Rozdielny prístup
A teraz možno viac k určitým na prvý pohľad sa zdajúcim zmätočným vývojom rastu cien na Slovensku. Napríklad aj minulý mesiac sa pár dní hovorilo o zrýchlení inflácie z 2,2 % na 2,4 %, avšak iba dovtedy kým, sa nezverejnil iný index, ktorý zase naopak hovoril o výraznom spomalení z 1,1 % na 0,7 %. Inflácia na Slovensku sa totiž zjednodušene povedané meria dvoma spôsobmi. V prípade prvého ide už o spomínaný národný index spotrebiteľských cien CPI.
V druhom prípade o harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP, ktorý sa používa napríklad aj v celej Európskej únii. Rozdiely medzi indexmi spočívajú v iných váhach jednotlivých tovarov a služieb v spotrebných košoch. Kým má napríklad imputované nájomné pomerne významné zastúpenie v CPI, tak súčasťou HICP nie je vôbec. No a práve tu vzniká rozdiel, prečo podľa jedného indexu inflácia rastie a podľa druhého klesá.
Dôvod zrýchľovania inflácie podľa CPI, a nie zanedbateľný, už druhý mesiac po sebe vidíme práve vo vyšších cenách imputovaného nájomného. A práve preto sa môže stať, že keď v piatok zverejní či už náš štatistický úrad alebo Eurostat údaje harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, tak budeme hovoriť o ďalšom a možno aj rekordnom spomaľovaní rastu cien na Slovensku.
Ktorý je lepší?
Teraz sa ale možno ponúka otázka, ktorý index lepšie popisuje situáciu cien na Slovensku. Nejednoduchá odpoveď. Podľa HICP je však naša krajina určite viac porovnateľná s inými európskymi ekonomikami. Taktiež práve tento index bol súčasťou maastrichtských kritérií, ktoré muselo Slovensko pre vstup do eurozóny splniť. V júni (už štvrtý mesiac po sebe) síce naša krajina s dvanásťmesačným priemerom HICP na úrovni 2,9 % nepodliezla maastrichtskú podmienku na úrovni 2,6 %, v týchto časoch to však akosi nie je na škodu. Nízka úroveň kritéria, ktorá je určovaná tromi krajinami s najnižšou cenovou úrovňou, je ovplyvňovaná už existujúcou defláciou v niektorých európskych ekonomikách.
Zo zliav v obchodoch sa zväčša v bežnom živote tak nejako prirodzene tešíme. Aj napriek tomu nám však väčšinou deflácia ako taká veľmi nevonia. Samozrejme, že nie vždy musí byť deflácia zlá. O tej priaznivej hovoríme vtedy, ak je spôsobená rastúcou produktivitou práce či technickým vývojom. Celkom vhodným príkladom je klesajúci trend cien v oblasti informačných technológií. Ceny starších produktov v tejto oblasti smerujú časom nadol v dôsledku novších produktov. Počítač, ktorý bol „super novinkou“ pred 5 rokmi, bol neskôr predávaný za menej aj o niekoľko desiatok percent.
Deflácia nás neohrozuje
Deflácia, ktorej začínajú čeliť krajiny ako Portugalsko, Španielsko či Írsko, je ale dôsledkom recesie. Ide však o jav, ktorý recesiu môže ešte viac prehĺbiť. S cenami smerom nadol totiž nejdú len obchodníci, ale aj výrobcovia. Ak menej a za menej vyrobia a predajú, tak sú potom svoje zisky nútení maximalizovať cez opätovné škrtanie nákladov.
No a keď šetriť na nákladoch, tak určite aj na nákladoch týkajúcich sa ľudského kapitálu. Ďalší ľudia tak prichádzajú o prácu a v tom lepšom prípade sa im znižujú mzdy. Úlohu v tomto procese zohrávajú aj banky, ktoré sú pri úverovaní či už podnikov alebo obyvateľstva opatrnejšie.
A navyše tak ako pri narastajúcom trende cien majú ľudia tendenciu nakupovať práve z dôvodu, že si povedia „čo ak bude ešte drahšie“, tak v prípade klesajúceho trendu cien môžu nákupy niektorých výrobkov odkladať a vyčkávať na ešte nižšie ceny. Defláciu, teda dlhodobejší pokles cenovej hladiny na Slovensku neočakávame.
V prípade národného indexu inflácie zrejme karty určitý čas bude ešte miešať imutované nájomné, no v prípade harmonizovaného indexu očakávame hodnoty, ktoré budú hovoriť o raste cien na Slovensku pod alebo okolo jedného percenta ešte zopár mesiacov.
Eva Sárazová odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
