 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Japonsko vymenilo strojvodcu |
| Tokio, 12.09.2009 |
|
| Nastávajúceho premiéra čaká tvrdá konfrontácia snov s realitou
Podobne ako vlani Američania uprednostnili tento rok i Japonci v parlamentných voľbách stranu sľubujúcu hlboké zmeny. V Spojených štátoch propagoval zásadný prelom držiteľ doktorského diplomu z Harvardu Barack Obama. Fakľu nositeľa novej nádeje v Japonsku niesol v augustových voľbách držiteľ doktorského diplomu z nemenej prestížneho Stanfordu Jukio Hatojama. B. Obama stavil po voľbách na kontinuitu a na skúsených profesionálov. Japonskí voliči sa 30. augusta odmietli poučiť z vytriezvejúcich skúseností Američanov a poskytli Hatojamovej Demokratickej strane Japonska (DPJ) príležitosť plniť dané sľuby.
Kam ďalej
Víťazná strana získala v 480-člennej dolnej komore japonského parlamentu 308 kresiel. Bol to obrovský skok z predošlých 110 miest. Na získanie dvojtretinovej väčšiny potrebuje len dvanásť poslaneckých hlasov a tie by mohli poskytovať zákonodarcovia zo sociálnodemokratickej, Novej ľudovej, prípadne iných menších strán. Koaličné rozhovory už prebiehajú.
Šesťdesiatdvaročný doktor manažérskeho inžinierstva Jukio Hatojama by sa mal ujať riadenia japonského cisárstva po mimoriadnom zasadaní Snemovne reprezentantov zvolanom na 14. september. Na postavenie menšinovej opozičnej strany s počtom poslancov zredukovaných z 296 na 119 si bude musieť privykať doterajšia stálica japonskej politickej scény Liberálnodemokratická strana (LDP). S výnimkou jedenásťmesačnej pauzy po júlových voľbách roku 1993 stála pri politickej moci nepretržite od roku 1955. Za vyše polstoročie vytvorila hospodársko-politické štruktúry a z nich systém Japan Incorporated – Japonska riadeného tandemom štátu a veľkých korporácií. Štát ich usmerňoval tak, aby proti sebe nebojovali, navzájom sa podporovali a koordinovane globálne expandovali.
Rozbiehajúca sa globalizácia však naberala iný kurz. V roku 1971 zavítal poradca amerického prezidenta Richarda Nixona pre otázky národnej bezpečnosti Henry Kissinger do Číny a zasadil semienka súčasných globalizačných metamorfóz.
Súvisiace články
Japonské voľby dopadli ako revolúcia
Rozmach Japonska kulminoval koncom 80. rokov. Potom padla železná opona i bariéry pre pohyb kapitálu a tovarov. Čo ako bolo Tokio dravé a cieľavedomé, svetové hospodárstvo sa integrovalo do podoby, ktorá nivelizovala komparatívne výhody Japonska. Tokio nedokázalo využiť globálny produkčný potenciál Číny spôsobom, akým to robili Biely dom i Wall Street a svetové finančníctvo.
Japonsko sa začiatkom 90. rokov prebudilo do postkonjunkturálnej stagnácie i stagflácie a v tejto mizérii sa až na krátke konjunkturálne intermezzá potáca doteraz. Sú to takmer dve dekády plné skľúčenosti pri pozorovaní úsvitu nového storočia, ktoré má patriť Ázii, pretože dynamika svetového hospodárstva sa prenáša zo Západu na Východ. Ťahúňmi globálnej ekonomiky sa stávajú ázijské obry Čína s Indiou. Na európskom cípe Eurázie snaží držať tempo náhlivo sa sceľujúca Európska únia. Integruje sa i Južná Amerika a Severná Amerika. Bokom ostáva Japonsko a Rusko. Energetické a surovinové bohatstvo zaručuje Rusku miesto medzi najväčšími, najmä ak Kremeľ nájde spoločnú reč so svetovým kapitálom. Miesto Japonska, občas pejoratívne označovaného pre obrátenú populačnú pyramídu za geriatrickú veľkokliniku, ostáva neisté. Prešlo dvadsať rokov a mnohým Japoncom sa zdá, že globalizácia ich odstrčila na okraj. Vytváranie bohatstva technologickými inováciami a špičkovou kvalitou japonskej priemyselnej produkcie prestalo zaručovať úspechy. Na špici vedecko-technického pokroku a pri jeho zavádzaní do výrobno-predajnej praxe je Japoncom priúzko. Tiesnia sa tam popri Západoeurópanoch a Američanoch i východní Ázijci a Indovia. Japonsko sa musí presadzovať v drsnom konkurenčnom boji a práve na jeho neľútostnosť sa sťažoval v predvolebnej agitácii J. Hatojama. Japonsko mu pripomína osamelého samuraja, ktorý potrebuje spojencov.
Sny Jukia Hatojamu
O tom, ktorí by to mali byť a prečo, vyrozprával Západu v článku nazvanom Moja politická filozofia. Má 24 strán a vyšiel v septembrovom vydaní mesačníka Voices. Svoju filozofiu zhrnul v článku, ktorý mu 27. augusta vydal pod názvom Nová cesta pre Japonsko americký denník New York Times.
Pre svetových investorov, štátnikov a odbornú i laickú verejnosť by to malo byť povinným čítaním, ak chcú nahliadnuť poza titulky tlačových agentúr a porozumieť, o čo víťazovi japonských volieb ide.
J. Hatojama je príslušníkom štvorgeneračnej rodiny japonskej politickej smotánky. Jeho starý otec založil najväčšiu spoločnosť na výrobu pneumatík Bridgestone, z ktorej plynú rodine vysoké príjmy, Jukiov osobný majetok dosahuje takmer sto miliónov dolárov. „Sú to japonskí Kennedyovci,“ charakterizuje rodinu japonská tlač. Je to výstižné prirovnanie, najmä pri analógii s nedávno zosnulým senátorom Edwardom Kennedym a niektorými jeho liberálno-ľavicovými názormi. J. Hatojama mal 27. augusta podľa prieskumov verejnej mienky celkom isté vysoké volebné víťazstvo. Vedel, že čo v New York Times uverejní, mu budú ako premiérovi neustále pripomínať.
Japonsko a svet
Z vyjadrení obsiahnutých v spomínanom článku uveďme tri citáty:
„V období po skončení studenej vojny lomcovali Japonskom vetry trhového fundamentalizmu vedeného Spojenými štátmi, známeho ako globalizácia. Takýto fundamentalistický kapitalizmus nepovažuje ľudí za cieľ, ale za prostriedky svojho snaženia. V dôsledku toho sa vytráca dôstojnosť človeka. Ako môžeme zastaviť tento nespútaný trhový fundamentalizmus a finančný kapitalizmus, ktorým chýba morálka alebo zdržanlivosť, aby sme ochránili majetok a živobytie našich občanov? To je hlavný problém, ktorý pred nami stojí.“
Takéto ostré výrazy používajú v skupine G7 nemeckí sociálni demokrati a občas francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ale z oficiálneho Tokia ich dosiaľ nebolo počuť.
„Súčasná hospodárska kríza vyplýva z predstavy, že americký štýl trhovej ekonomiky je univerzálnym a ideálnym hospodárskym poriadkom a že všetky krajiny by mali upraviť tradície a pravidlá riadenia svojho hospodárstva podľa globálneho (alebo skôr amerického) vzoru. V Japonsku panujú rozdielne názory na to, kam až má zájsť globalizácia. Niektorí sú za otvorenie sa globalizácii a podvolenie sa diktátu trhu. Iní zaujímajú rezervovanejší postoj, pričom odporúčajú rozšírenie sociálnej siete a ochranu našich tradičných hospodárskych aktivít. Počínajúc vládou premiéra Juničira Koizumiho (2001 – 2006), je Liberálnodemokratická strana Japonska za prvý variant. Demokratická strana Japonska je za ten druhý.“
Kocky sú hodené. Nová japonská vláda zamýšľa rozhodiť záchranné siete.
„Našou zodpovednosťou ako politikov je preorientovať dôraz na tie mimoekonomické hodnoty, ktoré globalizačný pochod odsunul nabok. Musíme obnoviť väzby, ktoré viac spájajú ľudí, zohľadňujú prírodu a životné prostredie, obnovia systém sociálnej a zdravotníckej starostlivosti, zlepšia školstvo, opateru detí a zmiernia rozdiely v príjmoch.“
Všetko klasické prvky politickej agendy typickej pre sociálnych demokratov, vyžadujúcej si rozsiahle prerozdeľovanie.
Očakávané vytriezvenie
J. Hatojama sa nebojí o životaschopnosť japonského hospodárstva, najmä ak sa zameria na perspektívne vedecko-technické odvetvia. Ponúka aj východisko z obáv, aby japonská ekonomika neostala izolovaná. Krajina vychádzajúceho slnka sa má zaradiť do východoázijského spoločenstva, ktoré by tvorilo most medzi silnejúcou Čínou a slabnúcimi Spojenými štátmi. Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) považuje za vhodnú platformu pre sebauplatnenie Japonska. Prihovára sa za vytvorenie spoločnej meny v rámci ASEAN, po ktorej by nasledovala politická integrácia. Priznáva, že ju komplikujú dozvuky konfliktov z minulosti a nevyriešené územné spory, ale poukazuje na znesvárené európske národy, ktoré prekonali svoje spory úmerne s rastúcou mierou integrácie.
Dezignovaný japonský premiér ubezpečuje vo svojom článku Američanov, že tradičné bilaterálne spojenectvo sa nemení. Uznáva dominanciu USA i nenahraditeľnosť amerického dolára. Na ako dlho? „Hoci vplyv Spojených štátov klesá, ostanú vedúcou svetovou vojenskou a hospodárskou mocnosťou v najbližších dvoch či troch desaťročiach.“
Už tento mesiac sa na pittsburskom summite skupiny G20 uvidí, ktoré z citovaných sociálno-demokratických predstáv odloží J. Hatojama ad acta. V konečnom dôsledku bude iba rušňovodičom lokomotívy, ktorá nevymení pohon ani nezíde z koľajníc určujúcich mu smer a parametre pohybu. Adrian Peter Pressburg
odkaz na stránku
Autor je spolupracovník TRENDU.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
