 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Menový fond zarobil na kríze ako nikto iný |
| MMF, 28.10.2009 |
|
| Od vypuknutia krízy strojnásobil svoje finančné zdroje a teraz si robí nárok na riadenie svetovej ekonomickej politiky.
Banky po celom svete boli posledný rok ťažko zasiahnuté finančnou krízou, nereagovali však tým, že by odovzdávali kontrolu nad svojím podnikaním tým, ktorí si od nich požičiavajú
Inak je tomu však v Medzinárodnom menovom fonde, kde veritelia na čele so Spojenými štátmi pracujú na odovzdaní moci dlžníkom.
Dlžník a veriteľ
Podľa denníka The Wall Street Journal Europe (WSJE) je takýto presun nepochopiteľný. Termíny "dlžník" a "veriteľ" v dokumentoch MMF nefigurujú, pretože pre tých, ktorí si väčšinou požičiavajú, má fond vyhradené spojenie "rozvojové a mladé trhové ekonomiky "a tých, ktorí peniaze dodávajú, nazýva" vyspelými krajinami ".
To ale nemení nič na skutočnosti, že dlhodobí veritelia tvoria len malú časť zo 186 členských krajín MMF, uviedol denník. Ani tie rozvojové krajiny, ktoré si najviac nárokujú väčší vplyv, pritom nie sú ochotné stať sa dlhodobými veriteľmi.
Nový úverový program
Keď sa skupina najvýznamnejších svetových ekonomík G20 tento rok dohodla na tom, že zhromaždí 500 miliárd dolárov pre nový úverový program MMF, rozvojové mocnosti na čele s Brazíliou dali rýchlo najavo, že prispejú len v prípade, že fond vydá krátkodobé dlhopisy, s ktorými by sa dalo obchodovať na trhoch.
Inými slovami, dlhodobo sa zaväzovať odmietajú, napísal WSJE. Veriteľské krajiny mali v MMF vždy viac hlasov preto, že bez nich by fond nemal žiadny spoľahlivý prísun peňazí.
Väčšie hlasy pri rozhodovaní
Pred niekoľkými rokmi však veľké rozvojové krajiny Ázie a Latinskej Ameriky začali požadovať väčší hlas pri rozhodovaní s tým, že ich ekonomiky majú teraz vďaka rýchlemu rastu väčší podiel na globálnej ekonomike a "demokraticky vedený" MMF by im tak mal priznať viac hlasov.
Veritelia mohli podľa denníka namietnuť, že fond rovnako ako každá banka nie je žiadna demokracia a že ten, kto chce viac hlasov, ich môže získať jednoducho tým, že dodá viac peňazí.
Namiesto toho vedenie fondu v roku 2008 schválilo päťpercentný presun hlasovacích práv od "nadmerne zastúpených" veriteľov na "nedostatočne zastúpeným" krajinám.
Viac moci
Krajiny ako Čína, India alebo Brazília však teraz chcú ešte viac moci a veritelia na čele s USA sú ochotní vyjsť im v ústrety. Komuniké zo septembrového stretnutia G20 v Pittsburghu hovorí o najmenej päťpercentnom presune hlasov k rozvojovým ekonomikám.
Brazília a Čína požadujú zvýšenie svojich podielov o sedem percent, Európa je však proti, pretože by stratila najviac. Hovorca MMF uviedol, že minuloročný presun hlasov zvýšil podiel rozvojových krajín na 42,1 percenta. To znamená, že keby sa presadilo ďalšie zvýšenie o sedem percent, boli by tradiční dlžníci už tesne pred väčšinou.
"Politici v Pekingu a Brazílii by tak mali viac moci nad tým, ako sa míňajú príspevky amerických daňových poplatníkov, "uvádza WSJE.
Menový fond ako banka
MMF zarobil na finančnej kríze ako takmer nikto iný. Po minuloročnom vypuknutí paniky vo finančnom sektore svoje finančné zdroje strojnásobil a teraz si robí nárok na riadenie svetovej ekonomickej politiky. Vzhľadom na to, ako v minulosti odporúčal zvyšovanie daní a devalváciu mien, to asi nebude žiadna cesta k prosperite, konštatuje denník.
Až donedávna sa dalo na fond spoliehať aspoň v tom, že bude podporovať geopolitické záujmy Západu. "Ak by sa z MMF stalo niečo ako banka pre OSN a riadili by ju dlžníci, nemalo by sa už po amerických poplatníkoch chcieť, aby to platili, "uzatvára denník.
ČTK
odkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
