 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Nemecko pomáha Rusku pozviechať sa z krízy |
| Moskva, 08.11.2009 |
|
| Privilegované partnerstvo ako novodobý nemecký Drang nach Osten
Do Moskvy priletela 21. októbra „najreprezentatívnejšia nemecká obchodná delegácia, aká kedy cestovala do zahraničia“. Neviedla ju staronová kancelárka Angela Merkelová, ale predseda nemeckého Výboru pre hospodárske vzťahy s východnou Európou Klaus Mangold. Vzácnu delegáciu prijal prezident Dmitrij Medvedev a premiér Vladimir Putin. Obaja priznávajú, že bez pomoci zahraničného investičného kapitálu sa Rusko nezaobíde. Ten nemecký je najvítanejší.
Rusko a jeho imidž
V jeho prospech hovorí geopolitické položenie Ruskej federácie. Krajiny natoľko rozľahlej, že potrebuje deväť časových pásiem. V zásobách energonosičov sa jej vyrovná azda len Saudská Arábia a v pestrosti nerastného bohatstva Juhoafrická republika. Rozlohou poľnohospodársky obrábateľnej pôdy prekonáva Európsku úniu.
To všetko pri počte obyvateľov niečo nad 144 miliónov a s vyše 4 300 kilometrov dlhou hranicou s Čínou, ktorá svoj populačný rast drží na uzde len vďaka diktátu politiky jedného dieťaťa. Ríša stredu podáva Rusku ruku ako sused a prirodzený partner. Bezmála desaťnásobná populačná prevaha Číny a jej hrubý domáci produkt prevyšujúci ruský dvaapolkrát vyvolávajú v Moskve nervozitu. Čína poskytuje odbytištia ruskému exportu a dovoľuje Moskve hrať čínskou kartou energetický mariáš s Európskou úniou.
Za taktické mlčanie zvyšuje Rusko podiel Číny na vývoze svojich uhlíkových energonosičov. Otvára sa aj čínskym investíciám pri rozvíjaní ťažobného potenciálu a prepravnej infraštruktúry východosibírskych nálezísk zemného plynu. Dá sa to interpretovať ako diverzifikácia hospodárskej spolupráce oproti dosiaľ dominantnej orientácii na západný kapitál. Ten zhorkol Kremľu v ústach počas osemročnej éry prezidentovania Georgea W. Busha, ktorý podráždil Rusov rozširovaním zóny vplyvu do bývalých sovietskych republík a najmä na Ukrajinu. Nešikovným zaobchádzaním s chronicky neplatiacim Kyjevom sa však Moskva vmanévrovala do relatívnej izolácie, tváriac sa navonok ako hrdá, nezávislá energetická veľmoc.
Pripútanosť k petroekonomike
Vlaňajšie prepuknutie svetovej finančnej a hospodárskej krízy sprevádzanej prepadom cien ropy vyprázdnilo ruskú štátnu pokladnicu. Štátny rozpočet sa tento rok podľa ministra financií Alexeja Kudrina po prvýkrát za desaťročie ocitne v deficite a z červených čísiel neunikne zrejme ani na budúci rok napriek dvíhajúcim sa cenám ropy. Moskvu nepríjemne prekvapili európski partneri, keď odobrali menej plynu, ako si objednali.
Závislosť ruskej ekonomiky od vývozu energonosičov a surovín kritizujú v Kremli už dvadsaťpäť rokov. Začal s tým posledný sovietsky vládca Michail Gorbačov pri odôvodňovaní perestrojky. Desaťročie vlády Borisa Jeľcina v postsovietskom Rusku prinieslo transformáciu vlastníckych vzťahov, ale nie diverzifikáciu hospodárskych sektorov. Ani putinovská dekáda nezaznamenala v tomto smere významnejší pokrok. Naopak, zakonzervovala štruktúru ekonomiky na saudskoarabský petrocentrický spôsob. Profitoval z toho ruský štátny i súkromný kapitál, ktorý nelákali nižšie výnosy do spracovateľského priemyslu. Záujem domácich a zahraničných investorov o vklady do budovania priemyslovej základne bol nedostatočný. Deindustrializácia, vlečúca sa od rozpadu Sovietskeho zväzu, vtláčala ruskému národnému hospodárstvu ráz petrodolárovej ekonomiky. Len zbrojársky priemysel si uchoval prvotriednu výkonnosť, i to len v niektorých sektoroch.
Priemysel
Deindustrializácia postihovala aj vyspelý Západ. Ten však zoštíhľoval rozvážne a jeho korporácie si udržiavali riadenie finančných tokov pri relokalizácii produkcie do nízkonákladových krajín. Ruské podniky takmer vôbec nepraktizovali takýto typ sťahovania výrobných liniek. Keď sa potom v ostatných dvoch až troch rokoch vyprofilovala na globálnej scéne skupina BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) a Rusko sa mohlo s nimi porovnávať, prebudili ho nelichotivé štatistiky. Kým mimoruská trojica v BRIC vyviezla vlani priemyselný tovar v celkovej hodnote 1,42 bilióna dolárov, ruský nepresiahol 32 miliárd dolárov.
Deindustrializácia poslúžila Západu ako prirodzená selekcia. Prežili odvetvia s vysokou produktivitou a pridanou hodnotou. Toto pravidlo pozná výnimky v podobe úzkeho okruhu vysoko dotovaných odvetví, ale tých je čoraz menej. Produktivita práce v americkom i západoeurópskom priemysle niekoľkonásobne prevyšuje úroveň v Rusku. Nečudo, že ročný rast ruskej priemyslovej výroby (vrátane relatívne vyspelého sektora energetiky) v období rokov 1996 až 2007 zaostával so 4,9 percenta za 5,9-percentným tempom stúpania HDP.
V. Putin opakovane volal po modernizácii a diverzifikácii ruského priemyslu. Jeho argumenty zaradil do svojej rétoriky nový prezident Dmitrij Medvedev. Hoci pred niekoľkými týždňami vymenil autora prezidentských prejavov, slúžiaceho v Kremli od dôb Borisa Jeľcina, ani svižnejšou slovnou dynamikou veľa vody nenamúti. Svedčí o tom jeho komentár z deviateho septembra nazvaný Rusko vpred!, v ktorom hromžil na tradičné neduhy ruského hospodárstva podkopávaného klientelistickým a skorumpovaným „stavom vecí“. Podstatu systému, stojaceho na putinovských mocenských štruktúrach, ktoré vyniesli na prezidentský post i samotného D. Medvedeva, pochopiteľne nenapádal.
Nemecko a východ Európy
Skutočnosť, že tieto okolnosti neodrádzajú nemecký kapitál, si zasluhuje pozornosť. Hospodársky najsilnejší štát EÚ nemení k Rusku tradičnú nemeckú stratégiu Drang nach Osten, teda expanziu na Východ. Pochádza zo stredoveku, keď východnú Európu osídľovali nemeckí remeselníci, roľníci a vzdelaní odborníci, často na pozvanie východoeurópskych – vrátane ruských – panovníkov. Nemeckým mocenským kruhom sa vždy javilo rozširovanie nemeckého vplyvu smerom na východ perspektívnejšie ako na západ, kde narážali na sféry záujmov Francúzov, Španielov a Britov. Nemecké povojnové politické a hospodárske elity pristupujú k Rusku rozvážne. Nevidia v Rusku mocenskú hrozbu a sovietsku agresivitu počas studenej vojny považujú za epizódu dejín. Nemecké vlády i podnikateľské kruhy sledujú po páde železnej opony k Rusku dlhodobé strategické záujmy. Kancelárka Angela Merkelová ich prebrala po svojom sociálnodemokratickom predchodcovi Gerhardovi Schröderovi. Ten sa opieral o dlhodobé vízie „Ostpolitik“ niekdajšieho západonemeckého vedenia v Bonne.
Rusko patrí v tomto ohľade do rovnakého priestoru ako východná Európa. Pre nemecké záujmy je začlenenie postkomunistických európskych štátov do EÚ splnením časti dlhodobých želaní. Nemecké investície do hospodárskej transformácie štátov strednej a východnej Európy sa v súčasnosti ukazujú ako prospešné pre ne samotné, pre Nemecko a pre celú úniu. Nemeckí investori od začiatku verili, že po skultivovaní a štandardizácii hospodárskeho prostredia podľa nemeckých, prípadne únijných noriem sa v priebehu generácie – dvoch východná Európa plne integruje do spoločného priestoru. Pre Berlín nie je východná Európa, Balkán ani Rusko druhotriednou perifériou. I časť rakúskych investorských kruhov, opierajúc sa o tradície niekdajšej monarchie, uvažuje podobne.
Spoločná budúcnosť
Nemecký Výbor pre hospodárske vzťahy s východnou Európou má v očiach nemeckej vlády dôležité postavenie. Schudobnelá ruská vláda otvára nové kolo privatizácie, ktorú si predstavuje ako partnerstvo so súkromným kapitálom, a nie ako totálny rozpredaj. V ruskom politickom žargóne si našiel pevné miesto termín „Pípípí“ (Public-private partnership). Premiér V. Putin, ktorý žil v Nemecku – východnom, ale dosť na to, aby spoznal jeho mentalitu a jazyk –, považuje nemecký kapitál za najželateľnejší pre rozvojové plány Ruska. Má poslúžiť na vyváženie západoeurópskeho, amerického, japonského a čínskeho vplyvu a ruská vláda mu vyjde v ústrety. Nemeckí investori pricestovali do Moskvy s vedomím, že sú vítaní. Nezahodili výhodné príležitosti, ale netlačili ruských partnerov k stene.
Autor je spolupracovník TRENDU.
odkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
