 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Nežná revolúcia neohlásila spasenie, ale bol to magický moment |
| Svet, 16.11.2009 |
|
| ANKETA: Čo zostalo z ideálov nežnej revolúcie a čo sa naplnilo?
Robin Shepherd, autor knihy Československo: Nežná revolúcia a ďalej, riaditeľ programu medzinárodných vzťahov v Spoločnosti Henryho Jacksona v Londýne:
Každá postkomunistická krajina čelila dosial nevídanej historickej výzve vybudovať demokraciu a fungujúcu trhovú ekonomiku z ruín komunistického totalitarizmu. V Československu sa k tomu ešte pridal proces pokojného rozdelenia federácia na dva štáty. Nežijeme vo svete ideálnych výsledkov. Každý môže poukázať na nedokonalosti. No špeciálne Slovensko vykonalo skvelú prácu pri uvádzaní ideálov nežnej revolúcie do praxe.
Môžeme to porovnať so situáciou v Rusku, kde demokracia takmer celkom zmizla po tom, čo nakrátko rozkvitla v 90. rokoch, kde korupcia v obrovskej miere prerástla spoločnosť a kde ekonomika je skoro úplne postavená na náhodnom fakte, že Rusko má veľké zásoby ropy a plynu. Slováci a Česi vedia, že nežijú v postkomunistickom raji. Myslí si však, že stále je toho veľmi veľa, čo môžu oslavovať a byť na to hrdí.
Bruce Jackson, riaditeľ Projektu pre tranzitívne demokracie, do roku 2002 šéf Amerického výboru pre NATO:
Pri pohľade späť vyzerá nežná revolúcia ako predobraz demokratických zmien v strednej a východnej Európe. Mnoho ľudí dúfalo, že model všeľudovej demokratickej zmeny spojenej s Chartou 77, Prahou a Bratislavou bude modelom pre demokratizáciu štátov bývalej Juhoslávia a Sovietskeho zväzu. To sa však nepotvrdilo. Nežná revolúcie tak vyzerá v historických súvislostiach ako neobyčajná a ešte výnimočnejšia. Mnoho z nás sa stále snaží pochopiť, ako je možné, že ľudové protesty v Prahe nedegenerovali do populizmu, ako sa to stalo inde.
Alebo prečo české a slovenské nadšenie pre demokraciu neskončilo v chaotickej politike, ako dnes vidíme na Ukrajine. A ako je možné, že aj opozícia sa dokázala zjednotiť za spoločným cieľom, čo nie je prípad Ukrajiny, Gruzínska, Srbska alebo Bosny. Nežná revolúcia stratila pre sociálne vedy nálepku predpovede demokratických zmien, ktoré majú prísť. Napriek tomu zostáva jedným z najmagickejších momentov európskej histórie.
Edward Lucas, britský novinár týždenníka The Economist, viac ako dve desaťročia píše o strednej a východnej Európe, autor knihy Nová studená vojna:
Veľká nádej nežnej revolúcie sa dala vyjadriť v hesle Späť do Európy, čo sa do veľkej miery podarilo. Česko a Slovensko sa ešte nemôžu porovnávať so západnou Európou, čo sa týka životného štandardu, ale ostatné priepasti zmizli. Krajiny sú v EÚ a NATO, v schengenskom priestore, Slovensko zaviedlo euro. Stredná Európa je opäť raz v strede Európy a nie na jej hranici či periférii.
Najsmutnejším výsledkom je podľa mňa to, že eštebáci nemuseli čeliť spravodlivosti, že komunisti dokázali dostať množstvo vlastných a spoločných peňazí z krajiny a použiť ich v budúcnosti a že lustrácie neboli zvládnuté. Rád by som videl dohodu pravdy a uzmierenie podobnú tej z Južnej Afriky, kde pravdu vymenili za imunitu pred stíhaním.
Janusz Bugajski , riaditeľ Projektu pre nové európske demokracie v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone:
Nemali by sme neprimerane glorifikovať nežnú revolúciu v Československu, alebo pád Berlínskeho múra v Nemecku, či revolúciu, ktorú viedla v Solidarita v Poľsku, ako stelesnenia ľudského spasenia. Boli to historicky dôležité udalosti, ktoré skončili monopol komunistov na moc pokojnou cestou a oznámili vznik demokratického pluralizmu. Ľudské spoločnosti sú však prirodzene nedokonalé a náchylné na premrštené nároky a sklamania, keďže žiadny ideál sa nedá dokonale previesť do praxe.
Našťastie nedošlo k tomu čo za komunistov, že sa ideál zmenil na nočnú moru, pretože základné myšlienky nežnej revolúcie sa splnili. Krajina sa stala nezávislou a voliči môžu rozhodovať o budúcom zložení vlády prostredníctvom hlasovania a o ďalšom podiele na demokratickom procese.
am odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
