 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Združenie Mercosur sa otvára Európe |
| Mercosur, 19.12.2009 |
|
| Prehlbovanie integračných procesov vo svete vedie aj juhoamerické krajiny k zvýšenému úsiliu o konsolidáciu svojich radov a expanziu do zámoria. Juhoamerickým náprotivkom integračných zoskupení ako Európska únia a Asociácia národov južnej a juhovýchodnej Ázie (ASEAN) je Mercosur. Tvoria sa v ňom zhruba tri štvrtiny hrubého domáceho produktu subkontinentu, ale má len štyroch plnohodnotných členov: Argentínu, Paraguaj, Uruguaj a Brazíliu. Dominuje im ten posledný. Ale nie hegemonistickým spôsobom, ktorý by pripomínal niekdajšieho severoamerického tútora. Od 1. januára preberá rotujúce predsedníctvo v Mercosure Argentína a chystá mohutnú zbližovaciu kampaň smerom k EÚ. Tej bude od Nového roku predsedať Španielsko, pripravujúce rozšírenie iberoamerického mosta o jazdné pruhy do Južnej Ameriky.
Ticho v závetrí
Končiaci sa rok 2009 poznačil medzinárodnú scénu porovnávaním slov a činov nového prezidenta Spojených štátov. Fotogenický a výrečný Barack Obama podával priateľskú ruku cez Atlantik i Pacifik Európanom, Afričanom, Ázijčanom a svetovým moslimom. V porovnaní s nimi ostali Juhoameričania v závetrí južnej pologule. To im však neprekážalo a využívali to na presadzovanie vlastných záujmov.
Južná Amerika ich tlmočila na medzinárodných hospodárskych fórach prostredníctvom Brazílie a Argentíny v skupine G20 a kvarteta BRIC, teda Brazílie, Ruska, Indie a Číny. To malo dokonca 16. júna v ruskom Jekaterinburgu prvý oficiálny summit.
Hoci by sa na mape Južnej Ameriky ťažko našiel štát, ktorý by vyhadzoval mohutnej Brazílii na oči, že ho na globálnej aréne úmyselne odtláča do úzadia, predsa len si ľavicová Venezuela nenechávala ujsť žiadnu príležitosť na svojské prezentovanie seba i ostatných Juhoameričanov. Brazília jej to nevyčítala a nezdá sa, že v nej videla capa lezúceho jej do kapusty. Vitalitou sršiaci venezuelský prezident Hugo Chávez totiž neraz vyriekol postoje, s ktorými Brazília ticho súhlasila, ale neodvažovala sa ich otvorene proklamovať.
Brazílsky obor
Politicky stredoľavý brazílsky prezident José Alencar Gomes da Silva pôsobí popri ňom ako stelesnenie múdreho a pragmatického štátnika, ktorý je všade obľúbený a so šarmom jemu vlastným urovnáva spory.
Ako predstaviteľ desiatej najsilnejšej svetovej ekonomiky zastupuje svoj subkontinent na rozhovoroch, kde sa plánuje vo veľkom, v planetárnych makroekonomických kategóriách. Bývajú to podujatia zástupcov svetového finančného trhu, ktorých ľavica viní zo zavádzania globalizácie zhora. Alternatívne modely, aké sa pokúša uvádzať do života Hugo Chávez vo Venezuele a Evo Morales v Bolívii, by brazílsky prezident, ktorý býval odborárskym funkcionárom, teoreticky mohol verejne podporovať. No nesie na pleciach povinnosť pretláčať záujmy piatej najľudnatejšej krajiny sveta v reálnej globálnej ekonomike a používa pritom v nutných prípadoch nátlakové prostriedky veľkej juhoamerickej mocnosti.
Nemohol sa ich zriecť ani počas mesiacov, keď sa tento rok zdalo, že globalizácia zhora a deregulované globálne finančníctvo si zlomilo väzy. Prasknutá bublina takzvaných peňazí tvorených zo vzduchu spôsobila tento rok enormné vlievanie kapitálu do Brazílie, disponujúcej hmatateľným prírodným a surovinovým bohatstvom. Brazílsky real sa zhodnotil oproti doláru o tridsať percent, čo zlacnilo dovoz a zdražilo vývoz. To priškrtilo tohtoročný rast HDP Brazílie na menej ako percento a prinútilo jej prezidenta uvažovať pri hľadaní odbytísk brazílskych tovarov a služieb viac v globálnych ako v regionálnych prioritách.
Nesúrodý spolok
Zoskupenie Mercosur je z hľadiska Brazílie asymetrický „podnik“. Z celkového HDP takmer 2,945 bilióna dolárov pripadá na Brazíliu 1,573 bilióna dolárov. Mercosur má impozantných 270 miliónov obyvateľov a vyše 190 miliónov z nich žije v Brazílii. Mercosur je po EÚ, Severoamerickej dohode o voľnom obchode (NAFTA) a ASEAN štvrtý najväčší svetový obchodný zväzok.
Mimobrazílska členská trojica Argentína, Paraguaj, Uruguaj považuje vzťahy a pomery v Mercosure za symetrické a spravodlivé, ale brazílskemu valibukovi môžu pripadať ako málo ústretové až parazitické. Keby boli hlasovacie práva v Parlasure, čo je parlament koncipovaný podľa Európskeho parlamentu, rozdelené proporcionálne na základe počtu obyvateľov alebo podľa HDP, prevalcovala by Brazília ostatných členov. Právne mechanizmy brániace prirodzenej majorizácii znevýhodňujú brazílskeho ťažkotonážnika. S čím by sa zmieril, keby s ním ostatní členovia vychádzali harmonicky.
Chcú, ale nie vždy sa im to darí. Ani decembrový summit Mercosuru v uruguajskej metropole Montevideo neprispel k naplneniu vytýčeného cieľa sfunkčniť zoskupenie aspoň ako colnú úniu, ktorou oficiálne je už od roku 1994. Nepodarilo sa presvedčiť Argentínu, aby odbúrala antiimportné reštriktívne opatrenia k niektorým položkám brazílskeho spotrebného tovaru. Podľa Brazílie míňajúce sa účinku, pretože argentínske hračky i tak cenovo poráža dovoz z Číny.
Argentína je druhá najsilnejšia juhoamerická ekonomika a pred niekoľkými desaťročiami globálne významnejšia ako brazílska. Dnes s necelými 325 miliardami dolárov ročného HDP tvorí menej ako štvrtinu hrubého domáceho produktu Brazílie. I tak povýšenecké reminiscencie dodnes pretrvávajú. V hre je aj španielsko-portugalská jazyková rivalita, keď portugalskojazyčná Brazília zaujíma k Argentíne presne opačné postavenie ako slabé Portugalsko k mocnému Španielsku na druhom brehu Atlantiku.
Bolívijský faktor
Škrípanie v juhoamerickej integrácii vyprovokovalo vplyvnú brazílsku priemyselnú federáciu FIESP, aby prejavila záujem o samostatnú dohodu o voľnom obchode s EÚ. Rokovania Mercosuru s úniou o voľnom obchode uviazli v roku 2004 a brazílsky veľký biznis zaujíma fungujúca oblasť voľného obchodu.
Argentína, ktorá vystúpi 1. januára na kapitánsky mostík Mercosuru, si je vedomá nespokojnosti Brazílie. Sľubuje zefektívnenie činnosti a plnšie využívanie skrytého potenciálu zoskupenia. Predpokladá, že v dohľadnom čase brazílsky a uruguajský parlament ratifikujú plné členstvo Venezuely, ktoré zatiaľ ratifikoval iba argentínsky a paraguajský parlament. Tým oficiálne pribudne v Mercosure solventný štát s HDP iba o niečo nižším, aký má Argentína. Predpokladá sa, že Chávezova Venezuela potom bude z politických dôvodov protežovať vstup Bolívie, ktorá je pridruženým členom Mercosuru.
Jej prezident Evo Morales vyšiel z decembrových prezidentských volieb s posilneným mandátom. Neoficiálne výsledky ukazujú, že získal 63 percent hlasov, o deväť percent viac ako pred štyrmi rokmi. Jeho Hnutie za socializmus pravdepodobne dosiahlo dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Sľúbil, že rozšíri sociálne programy na zmierňovanie chudoby. Podľa MMF dosahuje Bolívia tento rok hospodársky rast 2,8 percenta. V roku 2010 to má byť 3,4 percenta, i keď za cenu prehlbovania rozpočtového deficitu.
Krajina posilňuje štátny sektor v ekonomike a prakticky znárodnila ropný priemysel a ťažbu plynu. Sprísnila zdaňovanie nadnárodných korporácií i podmienky ich pôsobenia. Napriek tomu prejavujú zahraniční investori záujem vstupovať so štátom do spoločných podnikov pri ťažbe surovín. K dávno známemu cínu pribudlo lítium. Bolívia je lítiová veľmoc, na jej území je zhruba polovica svetových zásob tohto mäkkého kovu používaného na výrobu akumulátorov do mobilných telefónov a elektromobilov.
Náruč pre úniu
Argentína a Brazília sa napriek istým nezhodám stotožňujú na potrebe diverzifikácie hospodárskych zväzkov Južnej Ameriky so zámorím. Čínski investori sú už v každom provinčnom meste. Koncom novembra rozbehla Brazília v Ženeve rokovania o liberalizácii obchodu medzi Mercosurom, Indiou a Úniou afrických národov zloženou z Juhoafrickej republiky, Botswany, Lesotha, Svazijska a Namíbie. Brazílska diplomacia tým podľa vlastných slov pripravuje pôdu na formovanie globálnej obchodnej osi Juh – Juh. Ak by to malo byť bez priameho vplyvu USA a Číny, dá sa pochybovať o tom, že Washington a Peking by poľavili v angažovaní sa v surovinovo a strategicky nenahraditeľnej Juhoafrickej republike.
I keď decembrový summit Mercosuru odhalil kontraproduktívne trenice medzi Argentínou a Brazíliou, jeho záverečné komuniké volá po uzavretí dohody s EÚ o voľnom obchode. Geostratégovia Bieleho domu sa tento rok venovali Južnej Amerike menej ako v minulosti. Ostane na Bruseli, či pohotovo využije príležitosť vysunúť sa do priestoru označovaného donedávna za zadný dvorček USA. Ten priestor si Washington vytvoril v decembri 1823 prijatím takzvanej Monroeovej doktríny zameranej na zabránenie prieniku Európanov.
Adrián Peter Pressburg odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
