 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Sudcov zjednotili milióny eur |
| Bratislava, 05.02.2010 |
|
| Pre údajnú diskrimináciu zažalovali štát stovky sudcov. Aj tí kritickí. Ak štát prehrá spory so sudcami, bude ho to stáť milióny eur.
BRATISLAVA. Keď špeciálni sudcovia dostávali o vyše štyritisíc eur vyššie platy ako ich ostatní kolegovia, bola to diskriminácia. V pondelok o tom rozhodol bratislavský okresný súd, ktorý po prvý raz za platové rozdiely sudcov prisúdil trenčianskemu krajskému sudcovi Ondrejovi Gáboríkovi 90-tisíc eur.
Podobné žaloby podľa odhadov samotných sudcov podalo už zhruba 80 percent z nich, čo je vyše tisíc. Sťažujú sa na diskrimináciu, niektorí aj na to, že sa verejnou diskusiou o ich platoch znížila ich dôstojnosť.
Príplatky špeciálnych sudcov sa výrazne zvýšili najmä preto, že o ich prácu nebol veľký záujem. Dôvodom bolo aj to, že museli mať bezpečnostnú previerku.
Ak sa pondelkovým rozsudkom inšpirujú aj ostatné súdy, štát bude musieť na odškodnom zaplatiť spolu asi 100 miliónov eur.
Ministerstvo sa odvolá
Ministerstvo spravodlivosti sa odvolá voči rozhodnutiu bratislavského okresného súdu, ktorý po prvý raz za platové rozdiely medzi bežnými a špeciálnymi sudcami prisúdil trenčianskemu krajskému sudcovi Ondrejovi Gáboríkovi 90.000 eur.
"Toto rozhodnutie nie je vykonateľné, pretože je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné," priblížila dôvody odvolania po dnešnom mimoriadnom rokovaní vlády šéfka rezortu Viera Petríková. Toho, že by toto rozhodnutie spustilo lavínu ďalších, sa neobáva.
Žalobu pritom ešte ako vranovská sudkyňa podala aj súčasná ministerka spravodlivosti za HZDS Viera Petríková.
Žaloby si podávali aj mnohí zo sudcov, ktorí vlani podpísali petíciu Päť viet. Zrušenie Špeciálneho súdu bolo jednou z hlavných tém ich názorového oponenta, exministra spravodlivosti Štefana Harabina. Na téme odškodnenia sa dokázali zhodnúť.
Pýtajú milióny
Aj rozhádaní sudcovia majú spoločnú tému. Sú ňou peniaze a údajná diskriminácia za to, že nemali rovnaké platy ako ich kolegovia na Špeciálnom súde. Od roku 2007 pribudli stovky takýchto žalôb od okresných a krajských sudcov. Teraz sa pridávajú aj ich kolegovia z Najvyššieho súdu. Podnietil ich aj minuloročný nález Ústavných sudcov.
Koncom januára podalo hromadnú žalobu na Okresný súd Bratislava I dvanásť sudcov správneho kolégia Najvyššieho súdu. Za diskrimináciu žalujú Najvyšší súd a každý z nich žiada 150-tisíc eur. To má byť ujma, ktorú utrpeli tým, že od apríla 2005 do júla 2009 poberali výrazne nižšie platy ako ich kolegovia, ktorí rozhodovali o rozsudkoch Špeciálneho súdu. Tí si mesačne prilepšovali o vyše štyritisíc eur.
Znížená dôstojnosť
Ústavný súd vlani v máji pri rozhodovaní o zrušení Špeciálneho súdu označil platy jeho sudcov za diskriminačné. Nepovedal však, že ostatným sudcom prináleží odškodnenie. Dvanástka sudcov argumentuje aj inak. Domnievajú sa, že „nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola žalobcom značným spôsobom znížená dôstojnosť a spoločenská vážnosť – verejnosť totiž o týchto rozdielnostiach v odmeňovaní vedela“. Verejnosť si vraj tento platový rozdiel vysvetľovala tak, že ich práca v porovnaní s prácou špeciálnych sudcov je druhotriedna.
„Žiaľ, aj tieto žaloby mi potvrdzujú, že hlavná nevraživosť časti odbornej verejnosti k Špeciálnemu súdu bola hlavne pre peniaze a nie pre princípy,“ povedal o žalobe zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár. Ide podľa neho o nevídanú žalobu, pretože už československý federálny ústavný súd povedal, že rovnosť znamená odstránenie neodôvodnených rozdielov.
„Rovnosť nie je teda absolútnou kategóriou,“ povedal Vozár a pripomína, že každý sudca, ktorý sa dnes cíti byť diskriminovaný, mal rovnaké šance uchádzať sa o post špeciálneho sudcu. Spočiatku pritom o prácu na Špeciálnom súde nebol záujem a aj to bol dôvod, prečo sa po čase príplatky zvýšili.
Žalujú aj kritickí
Medzi žalobcami z Najvyššieho súdu je podľa informácií SME aj signatárka sudcovskej petície Päť viet. K podaniu žaloby sa priznal aj jeden z iniciátorov petície, trnavský krajský sudca Dušan Čimo. Hovorí, že spomedzi signatárov žalobu podali viacerí. Aj napriek tomu, že v Piatich vetách tvrdili, že ich „preukázateľná rastúca nedôvera verejnosti k justícii úprimne mrzí“.
„Uvedomujem si, že toto je ďalší z momentov, ktorý môže naštartovať ľudí proti justícii,“ hovorí. Bráni sa, že mu „primárne o peniaze nešlo“. Okresní a krajskí sudcovia začali podávať žaloby od roku 2007. Koľkí presne žiadajú odškodné, nie je jasné. Túto šancu podľa odhadov samotných sudcov využilo asi 80 percent sudcov.
Keďže ide o „návalovú akciu“ v hre bolo podľa Čima aj o mimosúdne vyrovnanie. O to sa chcela pokúsiť aj Súdna rada. Peniaze by v tom prípade dostali len tí, ktorí podali žalobu, hovorí Čimo. On aj iní vraj pridali svoju žalobu, aby sa odškodnenie nerozdelilo len medzi „mlčiacu väčšinu“.
Odškodné už priklepli prvému zo sudcov
Zatiaľ neprávoplatný rozsudok uznal diskrimináciu, sudcovi podľa neho patrí 90tisíc eur.
BRATISLAVA. Štát diskriminoval trenčianskeho krajského sudcu Ondreja Gáboríka, a to tým, že nedostával rovnako vysoký plat ako špeciálni sudcovia. V pondelok o tom rozhodol Okresný súd Bratislava I. Hoci tento súd patrí štatisticky k súdom s najvyšším počtom starých nevybavených vecí, o Gáboríkovej žalobe rozhodol ani nie do roka. Podal ju vlani v apríli.
Podľa informácií denníka SME súd vyhlásil, že ministerstvo spravodlivosti mu musí zaplatiť nemajetkovú ujmu „za každý mesiac trvania zásahu“ takmer 90-tisíc eur. Za dva roky diskriminácie v rokoch 2006 až 2008 by mal teda celkovo dostať viac ako 2 milióny eur. Pôvodne žiadal necelých 157-tisíc eur.
Ministerstvo už avizuje, že sa proti rozhodnutiu odvolá aj preto, že pre takto naformulovanú vysokú sumu je rozsudok zmätočný. Žiaden z podobných prípadov nebol ešte podľa hovorcu Michala Jurčiho právoplatne skončený.
V novembri 2007 však už jednu žalobu ministerstvo prehralo. Vtedy sa neodvolalo, lebo sa „stotožnilo s právnou argumentáciou súdu“, tvrdí Jurči a dodáva, že vtedy však sudcovi neboli ako ujma priznané žiadne peniaze.
„Diskriminačné“ príplatky špeciálnych sudcov boli jednou z hlavných tém bývalého ministra spravodlivosti Štefana Harabina za HZDS.
Okrem zániku Špeciálneho súdu bolo Harabinovou agendou aj zrušenie vojenských súdov, čo sa mu podarilo. „Mne len ide o to, aby tí sudcovia, ktorí berú vyšší plat o desaťtisíc ako civilní, mali také isté výkony ako ostatní sudcovia,“ útočil Harabin na vojenských sudcov.
Aj Gáborík je bývalým vojenským sudcom. Vojenským sudcom aj po zániku ich súdov ostali niektoré výhody z armády. Napríklad aj výsluhový vojenský dôchodok.
Veronika Prušová, TASR
odkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
