 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Európa už nemieni predbiehať USA |
| EU, 07.03.2010 |
|
| Hoci sa v súvislosti s novou stratégiou Európskej únie pre nasledujúcich desať rokov (Európa 2020) už nehovorí o dobiehaní Spojených štátov, ťažko sa vyhnúť porovnávaniu. Tak napríklad, Európania pracujú v priemere o 10 percent menej hodín ako Američania či Japonci. Populácia 60-ročných a starších rastie tempom dva milióny ročne, a z koláča umieseného z dopytu po informačných technológiách, ktorý má hodnotu dva bilióny eur, dokážu európske firmy odhryznúť len štvrtinu. Tieto a iné štatistiky akoby posúvali termín „starý kontinent“ k významu zastaraný.
Ešte pred tretím marcom, keď finálny návrh stratégie, nástupkyne Lisabonskej agendy, predstavil verejnosti predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso, prebehla za pomoci elektronickej pošty verejná konzultácia prvej verzie dokumentu. Zapojili sa do nej národné vlády všetkých 27 členských krajín EÚ, takmer tisícka rôznych inštitúcií aj zo štátov mimo únie a vyše tristo súkromných osôb.
No ani toto verejné pripomienkovanie však nevylučuje, že nová stratégia skončí podobne ako Lisabonská agenda. Vysvetľovaním, že nesplnenie stanovených cieľov sa dá chápať ako úspech.
Slovenský príspevok do diskusie
Konzultácia stratégie na ďalších desať rokov prebiehala od konca novembra minulého roku do polovice januára. Spolu 52 dní nepovažuje Beatrix Kormančíková, slovenská tajomníčka pracovnej skupiny pre Európu 2020, za nedostatočný čas. „O novej stratégii sa na inštitucionálnej úrovni diskutovalo už od roku 2008,“ hovorí B. Kormančíková a dodáva, že diskusia bude pokračovať až do leta, kedy by mala Európska rada schváliť definitívnu verziu dokumentu.
Slovensko celoeurópskej diskusii príliš „neublížilo“. Zapojil sa do nej len Trenčiansky samosprávny kraj, ministerstvo výstavby a rezort školstva. Prvý menovaný poslal svoj príspevok v slovenčine. Reakcia ministerstva školstva má podobu troch zarážok bez záhlavia, oslovenia či podpisu. A je len o niečo konkrétnejšia (rezort Jána Mikolaja žiada, aby v texte o sociálnej exklúzii bola zmienka o Rómoch), ako jednostranový text ministerstva výstavby. Len na porovnanie, list jedinej súkromnej osoby zo Slovenska, ktorá sa do diskusie zapojila, má strán desať.
Svoju predstavu, kam by mala únia smerovať a čo by mala pre vytýčené ciele urobiť, zaslali EK napríklad aj japonská vláda či spoločnosti Google a Intel. Prvá menovaná okrem iného navrhla zlepšiť prístup k údajom verejného sektoru, výrobca procesorov by chcel v spolupráci s Európskym technologickým inštitútom každoročne usporiadať súťaž biznis plánov a alokovať bilión eur do Európskeho investičného fondu , cez ktorý by sa najlepšie projekty mohli financovať. Pomerne konkrétny je aj výsledný dokument EK. Nie však v riešeniach, ale v cieľoch.
(Staro)nové horizonty
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že bruselskí plánovači sa poučili z minulých chýb. V novej stratégii sa vyhýbajú vzletným víziám o „najvyspelejšej ekonomike sveta“, skloňuje sa v nej predovšetkým slovo kríza. Tú J. M. Barroso označil za „wake-up call“ a súčasnosť za moment pravdy. „Krátkodobá stratégia je úspešné vyviaznutie z krízy. ... Dosiahli sme viditeľné úspechy v zakročení proti zlým bankám, v oprave finančných trhov a v uvedomení si potreby silnej politickej koordinácie krajín eurozóny,“ tvrdí predseda EK v predslove dokumentu, ktorý má podtitul Stratégia pre rozumný, udržateľný a inkluzívny rast.
Oproti stovke priorít Lisabonskej stratégie sa v Európe 2020 hovorí už len o piatich merateľných cieľoch. Plán vynakladať tri percentá z celoeurópskeho HDP na vedu a výskum sa nemení. V oblasti vzdelanosti chce Brusel, aby dve pätiny Európanov mali vysokoškolské vzdelanie. Tých, ktorí ukončia školskú dochádzku predčasne, by nemalo byť viac ako 10 percent. Do desiatich rokov by sa mal tiež znížiť počet ľudí ohrozených chudobou o desať miliónov a k čistejšej Európe má prispieť 30-percentná redukcia emisií. Hendikep oproti USA a Japonsku v nasadení pracovnej sily sa má odstrániť dosiahnutím 75-percentnej zamestnanosti.
Posledný z cieľov sa môže zdať príliš ambiciózny, keďže v predošlej desaťročnici Európa (neúspešne) plánovala zamestnanosť na úrovni 70 percent. Trik je v tom, že pokiaľ pôvodný cieľ bol určený pre vekovú skupinu 15 až 64 rokov, po novom majú byť zamestnané tri štvrtiny 20- až 64-ročných. Zamestnanosť tejto vekovej skupiny dnes dosahuje 69 percent.
No päť cieľov by bolo málo pre úniu 27 krajín, ktorá je už ďaleko viac, ako len hospodárskym spoločenstvom nezávislých štátov. Nová stratégia tak vytyčuje aj sedem iniciatív s veľavravnými názvami: Únia inovácií, Mladí v pohybe, Digitálna agenda pre Európu, Energeticky sebestačná Európa, Priemyselná politika pre éru globalizácie, Agenda pre nové zručnosti a pracovné miesta a Európska platforma proti chudobe.
Spoločná stratégia, spoločný postup
Spôsob, akým sa má únia dopracovať k vytýčeným horizontom je podstatne menej razantný, ako ešte začiatkom roka navrhovala aktuálna predsednícka krajina EÚ. Španielsko ústami svojho premiéra José Luisa Zapatera v januári vyzývalo, aby boli ciele novej stratégie záväzné. A v prípade ich nedodržiavania by príslušný členský štát mohol prísť o európske dotácie.
V Európe 2020 o nejakých sankciách nie je žiadna zmienka. Bruselskí politici vedia prečo. Pakt stability a rastu, dokument záväzný pre všetky krajiny eurozóny, určuje základné makroekonomické ukazovatele, ktoré národné vlády musia dodržiavať. Ak sa im to nedarí, po upozorneniach a návrhoch ozdravných procedúr môžu prísť na rad sankcie. No hoci sa v minulosti našlo pár krajín (Nemecko, Francúzsko), ktoré pakt porušili, trestu sa po politických dohodách vyhli.
Miesto toho, aby sa rovnaký scenár pokryteckého prístupu opakoval pri novej stratégii, EK sa uspokojí s reportovaním o dosiahnutých pokrokoch a varovaniami pre tých, ktorí by ciele stratégie chceli ignorovať.
Podmieňovací spôsob sa objavuje aj v časti „Únik z krízy“, kde EK navrhuje kroky k ozdraveniu európskej ekonomiky. Národné vlády by mali postupne upúšťať od fiškálnych stimulov, „no načasovanie tohto kroku sa môže líšiť od krajiny ku krajine.“ Brusel by tiež rád videl opatrenia smerujúce k rozpočtovej konsolidácii. No v tomto prípade by zníženie deficitu pod tri percentá HDP do roku 2013 nemalo byť už len zbožné prianie, ale pravidlo. Komisia pripúšťa, že niektoré krajiny v záujme konsolidácie pristúpia k zvyšovaniu daní, no miesto príjmov im odporúča zamerať sa na energie a ekologické dane.
Pri pohľade na menoslov inštitúcií zodpovedných za dosiahnutie cieľov stratégie sa zdá, že Bruselskí politici nemali celkom jasno, komu je nová desaťročnica určená. Nájde sa na ňom Európska rada, ktorá by do júna mala stratégiu ešte viac vyšpecifikovať, Rada ministrov, Európsky parlament, Európska komisia, národné vlády, akcionári firiem aj celá občianska spoločnosť. No myšlienka z úvodu dokumentu naznačuje, ako to Brusel s novou stratégiou myslí. A že koncept superštátu EÚ nie je ešte ani z ďaleko mŕtvy. Podľa EK totiž „Európa môže uspieť, ak bude konať kolektívne. Ako Únia.“
Pavel Sibyla odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
