 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Kocky sú hodené a víťaza poznáme dopredu |
| Svet, 25.03.2010 |
|
| Firmy v produktívnom sektore sú odsúdené na bankrot pre dobro parazitov. Toto je podstata depresie.
Pravda je postavená na hlavu. Verejnosť žije v absolútnej temnote a nechápe, čo sa deje. Kocky sú však hodené a víťaza poznáme už dopredu. Ako povedal Henry Ford, keby verejnosť chápala ako funguje monetárny systém, tak je tu revolúcia skôr ako zajtra.
Tento článok je dlhý a komplikovaný. Avšak jeho pochopenie prinesie zásadný pohľad do paradoxov, ktoré sa dejú okolo nás. Ukáže príčiny hlbokej depresie v 30. rokoch minulého storočia, objasní japonské dve stratené dekády a naznačí kam smerujeme. Konzekvencie sú obrovské a za tieto myšlienky ďakujem profesorovi Antalovi Feketemu v jeho článku „Revisionist view of Great Depression".
Dôležitosť účtovníctva
Luca Paciuoli vyučoval matematiku na väčšine talianskych univerzít. V roku 1494 vydal knihu „Summa Arithmetica", ktorej 11. časť sa venuje účtovníctvu. Autor ukázal, že aktíva a pasíva firmy sa rovnajú, pokiaľ do účtovníctva zavedieme pojem vlastného kapitálu. Na konci každého dňa môžeme skontrolovať, či sa aktíva rovnajú pasívam a objaviť prípadné chyby. Avšak Paciuoli objavil niečo oveľa dôležitejšie ako hľadanie drobných chýb v účtovníctve. Bol to zápis podvojného účtovníctva, čo Goethe nazval „najväčší vynález ľudského rozumu".
Prečo bol tento objav tak významný pre západnú civilizáciu? Pretože prvýkrát v histórií bolo možné počítať a sledovať akcionársky kapitál s detailnou presnosťou. Je to nevyhnutná súčasť vzniku akciovej spoločnosti. Odvtedy mohli akcionári do firmy vstupovať a vystupovať veľmi bezpečne. Bez toho by neboli možné akciové trhy alebo akvizície. Ekonomika krajiny by tak nedokázala vytvoriť obrovské projekty ako železnice alebo lodnú dopravu.
Vynález súvahy bol tak pre manažment to, čo vynález kompasu pre navigáciu. Nebude to veľké zveličenie, keď povieme, že moc západnej civilizácie leží na vynáleze podvojného účtovníctva. Ak by ho skôr objavili orientálne národy, mohli západnú civilizáciu výrazne predbehnúť.
Hodnota finančných aktív
Fakt, ktorý mnoho ekonómov zabúda je, že zmena úrokových sadzieb má okamžitý a priamy efekt na hodnotu finančných aktív. Zvýšenie úrokových sadzieb znamená pokles hodnoty dlhopisov, a opačne (pozn. Toto je základná myšlienka pre pochopenie ďalšieho textu. Ak kúpime dlhopis, jeho výnos môže byť pevný, avšak jeho cena (napríklad pre prípad, že ho chceme predať) rastie alebo klesá v závislosti od poklesu/rastu úrokových sadzieb).
Rast úrokov znamená pokles národného bohatstva a pokles úrokov jeho zväčšenie. Počas zlatého štandardu boli zmeny úrokových sadzieb minimálne a tak aj zmeny národného bohatstva boli zanedbateľné. Dlhodobejšie zvýšenie úrokových sadzieb bolo možné iba v prípade prírodných katastrof. V tomto prípade bolo toto zvýšenie pre ekonomiku prospešné (pozn. Absolútne protichodný názor so súčasnými ekonómami). Vyššie úrokové sadzby mali za následok široké rozdelenie straty bohatstva. Každý musel z dôvodu vyšších úrokových sadzieb pracovať a šetriť viac a tak sa stratené bohatstvo čoskoro znovu vytvorilo. Pri tom, ako úrokové sadzby opäť postupne klesali sa zvyšovalo aj bohatstvo krajiny. A opäť každý mohol mať prospech z nižších splátok za produktívny kapitál.
Zákon aktív
Od čias Paciuoliho platí staré účtovné pravidlo, ktoré sa nazýva „Zákon aktív". Tento zákon hovorí o tom, že aktívum musí byť v súvahe vedené za obstarávaciu cenu alebo trhovú cenu, a to práve tú, ktorá je nižšia. V prostredí rastúcich úrokových sadzieb hodnota finančného aktíva ako napríklad dlhopisu klesá, a tento pokles musí byť zobrazený v poklese hodnoty aktív firmy. Sú na to skvelé dôvody. Pravidlo napríklad zabraňuje, aby finančné inštitúcie nadhodnocovali svoje aktíva, čo môže ohroziť pozíciu akcionárov a vkladateľov.
Zákon pasív
Čisto na základe argumentu symetrie môžeme formulovať zákon pasív. Ten hovorí, že pasívum musí byť zaúčtované za jeho hodnotu pri maturite alebo za likvidačnú hodnotu, a to práve za cenu, ktorá je vyššia. Pretože likvidácia by si vyžadovala zbaviť sa pasíva za cenu súčasných úrokových sadzieb, potom pri poklese úrokových sadzieb sa zvyšuje výška pasív spoločnosti (jej záväzkov). Možnosť simultánneho nárastu pasív firiem reprezentuje veľké riziko pre národnú ekonomiku. A práve toto riziko ekonómovia totálne zanedbávajú.
Návrh, že firma musí oceňovať svoje pasíva za cenu vyššiu ako je ich hodnota pri maturite v prípade, že úroky poklesnú je samozrejme kontroverzná (pozn. Toto pravidlo sa nepoužíva). Pozrime sa však na dôvody pre túto kľúčovú požiadavku. Ak by firma musela byť zlikvidovaná okamžite, potom sú všetky jej záväzky splatné okamžite. Zdravé účtovné princípy si vyžadujú, aby bol udržiavaný dostatočný kapitál na minimalizáciu strát spojených s likvidáciou. Ak úrokové sadzby poklesnú a firma je financovaná za vyššiu úrokovú sadzbu, potom sa hodnota záväzku zvýši, čo môžeme chápať ako chybu manažmentu. Alternatívne využitie zdrojov by prinieslo lepšie výsledky.
Aby sme sa presnejšie pozreli kam mierime, tak si predstavme, že z dôvodu požiaru bude zničená časť našich výrobných kapacít a poisťovňa nám z nejakého dôvodu odmietne túto škodu nahradiť. Jediný správny spôsob ako zaúčtovať túto udalosť je: vytvoriť na strane aktív položku „fond na pokrytie strát z požiaru", vytvoriť odpovedajúcu kategóriu v položke pasív a amortizovať záväzok z budúcich výnosov firmy. Každé iné riešenie znamená, že v budúcnosti dosiahneme iluzórny zisk, pretože účtovníctvo nevykazuje dosiahnutú stratu produktívneho kapitálu. Finančná pozícia firmy sa oslabí.
Presne tento istý princíp platí aj pre straty dosiahnuté z poklesu úrokových sadzieb. Spôsob, ako vykázať stratu, musí byť podobne zapísaný: vytvorí sa položka v aktívach „fond na preplácanie kapitálu spôsobený poklesom úrokových sadzieb", oproti tomu sa vytvorí položka v pasívach, ktorá bude amortizovaná tokom budúcich príjmov. Toto je jediný spôsob ako materializovať skutočnú stratu, ktorá bola dosiahnutá ako následok preplácania požičaného kapitálu z dôvodu poklesu úrokových sadzieb. Ignorovanie tejto straty ju nevymaže, ale naopak, zväčší.
Zákon pasív však v účtovnej teórií a praxi neexistuje. Avšak argumentujem, že existuje perfektná symetria medzi týmito dvomi uvedenými zákonmi. Jeden bez druhého nemá zmysel. Ignorovanie zákona pasív je porušenie zdravých účtovných princípov s možnými vážnymi dôsledkami. Napríklad, dlhodobo klesajúce úrokové sadzby znamenajú, že sa straty účtujú ako zisky. Toto má za následok obrovskú deštrukciu kapitálu, ktorá nemusí byť pre krajinu známa až do času, kým nie je neskoro. Tento proces vytvára depresiu a defláciu tak ako to vidíme na súčasnom Japonsku.
Deštrukcia kapitálu
Súčasné zlodejstvo nespočíva vo fyzickom transfere majetku; spočíva v účtovných presunoch od produktívneho sektora do finančného sektora. Dôvodom kolapsu produktívnych firiem počas Veľkej hospodárskej krízy neboli klesajúce ceny ale klesajúce úroky. Pri poklese úrokových sadzieb rastie cena dlhopisov a pri tom rastie aj súčasná (likvidačná) hodnota dlhu. To spôsobuje vyššie výdavky na splácanie kapitálu ako by bolo možné realizovať na trhu momentálne. Avšak na tieto straty sa nevytvoria dostatočné rezervy. Jednoducho, pri zvýšení hodnoty záväzkov vznikajú straty, ktoré sa nikdy nerealizujú. Neschopnosť realizovať straty znamená, že spoločnosť konzumuje kapitál. Kapitál firmám mizne a pritom si to ani nevšimnú. Reakcia na seba nenechá dlho čakať a firmy začnú krachovať nezávisle na dopyte po svojich tovaroch. Firmy, ktoré sa jeden deň javia zdravé môžu na druhý deň skrachovať. Základnou lekciu z Veľkej depresie je preto fakt, že deštrukcia kapitálu je najzradnejšou formou zneužitia úveru, a to hlavne preto, že si ju nikto po dlhú dobu ani nevšimne. Toto dáva do popredia dôležitosť zdravých účtovných štandardov. Kompromis v tomto smere nie je len zločinom voči akcionárom ale aj voči celej spoločnosti.
Ako zachrániť banky
Vráťme sa ešte k Veľkej depresií. Počas nej Roosvelt zrušil zlatý štandard a zakázal vlastníctvo zlata. Tento počin je modernými ekonómami označovaný ako vysporiadanie sa s krízou, avšak podrobné preskúmanie situácie ukáže pravý opak. Zákaz vlastnenia zlata malo naopak deflačný efekt. Ten bol spôsobený špirálovitým poklesom úrokových sadzieb. Predtým všetci, ktorí vlastnili bohatstvo, zaparkovali v zlate. Po tom, ako sa zlato zakázalo, museli zaparkovať v štátnych dlhopisoch. Roosvelt tak zabezpečil silný dopyt po vládnych dlhopisoch, čo spôsobilo rast ich ceny a pokles úrokových sadzieb. Banky dostali zelenú v masívnej špekulácií na nákup dlhopisov (pozn. Tak ako dnes).
Každý pozná býčí trh akcií z rokov 1920-1929. Avšak sotva niekto počul o býčom trhu dlhopisov v 30. rokoch. Faktom však je, že objem nákupov dlhopisov presiahol až 10-násobne objem nákupu akcií. Banky pri tom dosiahli obscénne zisky vo forme kapitálových výnosov na svojich dlhopisoch. Počas nasledujúcich 6 rokov ako klesali úrokové sadzby, banky a ostatné firmy vo finančnom sektore dosiahli veľké zisky, pričom produktívne firmy vložili do žmýkačky. Banky, ktoré boli technicky skrachované na začiatku dekády, dosiahli totálne silnú pozíciu na jej konci.
Toto je skutočný revizionistický pohľad na Veľkú depresiu. Bez zákazu zlata by kríza z roku 1929 skončila v roku 1932. Zákaz zlata zmenil recesiu na najväčšiu depresiu všetkých čias. Muž, ktorý bol oslavovaný ako záchranca národa, bol v skutočnosti človek, ktorý priniesol pohromu. On spustil zlatú spúšť, ktorá spôsobila pokračujúce znižovanie úrokových sadzieb a odštartovala dlhopisovú špekuláciu, ktorá uzurpovala zisk z produktívnych podnikov. Nikto si nemyslí, že Veľká depresia bola pre niekoho šťastným obdobím. Avšak bola, pre banky, ktoré na nej získali takú silu, že odvtedy dokázali diktovať vládnu politiku (pozn. Pripomína vám to niečo?).
Bolo kolosálnou chybou preklasifikovať nesolventné banky ako nelikvidné a nechať ich pokračovať v biznise. Nelikvidná banka môže byť považovaná za solventnú iba za cenu znížených účtovných štandardov. Nelikvidné banky sú desperádom a ochotné prijať akékoľvek riziko s peniazmi vkladateľov. Nemajú čo stratiť. Akýkoľvek kompromis v účtovných štandardoch je prinajmenšom bláznivý. Neznamená iba veľké nebezpečenstvo pre akcionárov ale aj pre spoločnosť ako celok. Je ťažké si predstaviť nelogickejší výrok ako „Banka X je príliš veľká na to, aby spadla" (Pozn. Text bol písaný v roku 2002).
Verejnosť je absolútne nevedomá
Ukázali sme, že Veľká depresia bola spôsobená nelikvidnými bankami, ktoré sa stali motorom bezprecedentnej špekulačnej orgie na dlhopisovom trhu. Môžeme argumentovať, že depresia v Japonsku je spôsobená nelikvidnými japonskými bankami, ktoré sú motorom ďalšieho býčieho trhu dlhopisov v snahe dostať ich na nulu. (Pozn. Každý by mal teraz rozumieť, prečo existuje tak silný dopyt po amerických alebo britských dlhopisoch a kto je za ním...).
Najhoršou časťou toho príbehu je fakt, že verejnosť je absolútne nevedomá v následkoch klesajúcich úrokových sadzieb. Môžu jej byť hovorené historky o slobodnom trhovom procese na trhu dlhopisov a zlata, avšak faktom je, že oba trhy sú manipulované. Sú ako kasíno, kde sú kocky hodené a víťaz je dopredu istý.
Úrokové sadzby a výmenné kurzy boli tak stabilné počas obdobia zlatého štandardu, že žiadny špekulant so zdravým rozumom by sa nesnažil na týchto trhoch získať špekulatívne zisky. Dnes nielenže máme špekulácie na výmenných kurzoch a trhoch dlhopisov, ale od roku 1971 máme deriváty týchto trhov v neuveriteľných objemoch.
Argument tu ukázaný demonštruje, že špekulanti tlačia ceny úrokov dolu, pričom produktívny kapitál odteká z firemných bilancií a objavuje sa v kapitálových ziskoch dlhopisových špekulantov. Firmy v produktívnom sektore sú odsúdené na bankrot pre dobro parazitov. Toto je podstata depresie.
Derivátové obchodovanie neslúži na iný účel ako parazitovanie dlhopisových obchodníkov na ťarchu produktívneho sektora. Producenti pokorne prijímajú svoju rolu obetného baránka. Robia to, pretože nechápu, čo sa deje, tak ako zvieratá pred porážkou.
Ronald Ižip
analytik CI KOMODITY
odkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
