 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Rozpad Belgicka brzdia kráľ, Brusel a dlhy |
Brusel, 15.06.2010 |
 |
Čo s Bruselom? A kto by to vôbec zaplatil? Rozpad Belgicka nie je ani po voľbách, ktoré vyhrala strana s týmto bodom v programe, oveľa bližšie.
"Flámsko sa rozhodlo zvoliť si zmenu a my ho nesklameme,“ povedal svojim priaznivcom v nedeľu večer Bart De Wever. Jeho strana Nová flámska aliancia (N-VA) bude s 27 poslancami najsilnejším subjektom v 150-člennom belgickom parlamente.
"V roku 2003 sme mali jeden mandát. Teraz sme vyhrali voľby,“ pripomínal nadšenému davu. Celkovo získali separatistické strany vo flámskej časti okolo 45 percent hlasov.
De Weverova aliancia síce zvíťazila, ale bez koaličnej vlády to v Belgicku nepôjde. Do parlamentu sa dostalo 12 strán. V krajine sa politické subjekty uchádzajú o hlasy voličov samostatne vo Flámsku a Valónsku. Vo francúzsky hovoriacej časti vyhrali voľby socialisti a v parlamente budú mať len o jedno kreslo menej ako N-VA.
Šéf valónskej ľavice Elio di Rupo má podľa mnohých pozorovateľov najväčšiu šancu stať sa premiérom. S flámskymi kolegami má socialistický blok v parlamente k dispozícii 39 kresiel. Di Rupo hovorí o hľadaní vyváženého kompromisu.
"Podávam ruku frakofónnemu obyvateľstvu. Blokovanie krajiny nie je v nikoho záujme. Musíme sa odvážiť ísť dopredu,“ vyhlásil aj De Wever. Líder N-VA odmieta špekulácie, že bude torpédovať koaličné rozhovory len preto, aby ukázal, že štát nemôže fungovať.
Už v pondelok začal belgický kráľ Albert II. konzultácie o vytvorení nového kabinetu. Predpokladá sa, že podľa zvyku najskôr určí niektorého významného politika, aby ho o informoval o situácii. Potom priamo poverí zostavením vlády vybraného politického lídra.
Aj samotná osoba kráľa je prekážkou pri rýchlom rozpade krajiny. Ďalšou je zase budúcnosť Bruselu, ktorý leží vo Flámsku, je však dvojjazyčný. Okrem metropoly Belgicka je „hlavným“ mestom inštitúcií EÚ a NATO. A do tretice sa musia politické strany vyrovnať s faktom, že krajina má jeden z najvyšších deficitov zo štátov eurozóny. Kto by v prípade jej konca platil všetky dlhy?
"Budúcnosť štátu závisí od toho, či sa politici pomerne rýchlo dohodnú na vláde. Keď sa im to nepodarí, môže dôjsť k prehĺbeniu radikálnych názorov na oboch stranách,“ povedal pre Pravdu politológ Pierre Vercauteren z Katolíckej univerzity v Monse.
"Možno bude zaujímavé sledovať, ako sa flámski politici postavia k návrhom, aby voľby prebiehali na celoštátnej úrovni, nie oddelene. Túto myšlienku podporuje časť verejnosti, mohlo by to znamenať lepšie stotožnenie sa s Belgickom.“
Andrej Matišák odkaz na stránku |
 |
 |
 |
|
 |
|
|
 |
 |
 |
 |
 |
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
 |