 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Na Slovensku končí švédsky veľvyslanec aj ambasáda |
| Bratislava, 17.06.2010 |
|
| Netradičnú diplomatickú rozlúčku absolvoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý vo štvrtok v Bratislave prijal odchádzajúceho veľvyslanca Švédskeho kráľovstva Michaela Westerlinda.
Slovensko totiž neopúšťa len švédsky diplomat, ale zatvára sa aj zastupiteľský úrad Švédska v Bratislave. „Nie sme radi, že odchádzate vy a že tu nezostane ani veľvyslanectvo,“ konštatoval minister M.Lajčák na rozlúčke s M.Westerlindom. Okrem Slovenska zatvorí Švédsko svoje zastupiteľské úrady aj v ďalších štyroch štátoch EÚ. „Veľvyslanectvo priamo v krajine je najdôležitejší nástroj rozvoja dvojstranných vzťahov, ale jeho zrušenie je fakt, s ktorým musíme žiť,“ povedal M.Lajčák a dodal, že o tejto veci v uplynulých týždňoch podrobne diskutoval so svojim švédskym rezortným kolegom Carlom Bildtom. Štokholm odôvodňuje zatváranie svojich veľvyslanectiev redukovaním rozpočtu.
Minister M.Lajčák na rozlúčke s M.Westerlindom vyzdvihol jeho osobný vklad do rozvoja slovensko-švédskych vzťahov a poďakoval sa mu za výbornú spoluprácu. Odchádzajúci veľvyslanec uviedol, že najväčší dojem za takmer štyri roky pôsobenia v Bratislave naňho zanechali zmeny, ktorými Slovensko prešlo, keď dokázalo napr. pri zavádzaní eura predbehnúť všetkých susedov v regióne. M.Westerlind tiež ocenil spoluprácu so slovenskými partnermi a podmienky na prácu. „Jedinú prekážku v tejto priateľskej krajine pre mňa predstavoval veľmi ťažký jazyk,“ poznamenal švédsky veľvyslanec v odľahčenom duchu na záver rozlúčkového prijatia u ministra zahraničných vecí M.Lajčáka.
Hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR
Telefón: 00421-2 / 5978 3010
Mobil: 00421-918 / 660 040
Fax: 00421-2 / 5978 3019
E-mail: hovorca@mzv.sk
Slovensko si môže odmietnutím balíčka poškodiť
Nesúhlas so záchranným balíčkom môže podľa analytikov potopiť Slovensko, keď samo bude mať finančné problémy.
BRUSEL, BRATISLAVA. Slovensko, o ktorom sa v Európskej únii málokedy debatuje, a skôr z nej čerpá výhody, ako by udávalo politický smer, váha s podporou pre záchranný balíček eurozóny. Diplomati sa pýtajú, či a kedy dohodu podpíšeme a analytici varujú pred vážnymi dôsledkami, ak sa tak nestane.
Aj slovenský veľvyslanec pri EÚ Ivan Korčok hovorí, že na to, aby začal formálne fungovať 750miliardový balík pre krajiny eurozóny, ktoré by sa ocitli v núdzi, treba 16 podpisov členov eurozóny vrátane Slovenska.
Hrozí však, že nová vláda plán neprijme. Pred voľbami sa najmä SDKÚ a SaS vyslovovali proti takýmto experimentom. Mnohí diplomati, najmä na finančne ohrozenom juhu únie, sú nahnevaní a viacerí vyzývajú Slovensko na zodpovednosť.
Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt hovoril vo štvrtok o doterajších slovenských vyjadreniach ako o volebnej kampani. „Je dôležité, aby sa každý štát držal zodpovednosti, zvlášť v eurozóne,“ povedal Reinfeldt
Politická izolácia
Európske krajiny sa obávajú najmä ekonomického ohrozenia eurozóny. „Vyslalo by to trhom zlý signál. Aj keď je Slovensko malá krajina, ukázalo by to, že v eurozóne nie je jednota,“ hovorí pre SME analytik bruselského Centra pre európsku politiku Janis Emmanouilidis.
Ostatné členské štáty by boli podľa neho k Slovensku oveľa kritickejšie a určite by to poškodilo vzťahy s krajinami eurozóny.
„Ak by napríklad Slovensko v budúcnosti malo finančné problémy, ťažko by získalo podporu ostatných,“ hovorí Emmanouilidis. Hovorí, že by to malo dosah aj na akékoľvek politické snahy Slovenska v únii v dlhodobom meradle.
Premiér Robert Fico, ktorý podpis balíka viaže na súhlas budúcej vládnej koalície, povedal, že ho na štvrtkovom summite lídrov únie bombardovali otázkami.
Sám Fico však nedal v parlamente hlasovať o 110miliardovej pomoci únie zadlženému Grécku, ktorú tiež slovenská pravica kritizuje. Na Slovensko pripadá vyše 800 miliónov eur, ktoré si krajina musí požičať, pričom krach Grécka je stále reálny.
Morálny a politický záväzok
Analytik bruselského Centra pre štúdium európskych politík Piotr Kaczynski hovorí, že Slovensko nebude mať na výber. „Nová vláda bude musieť zmeniť postoj, iná možnosť neexistuje.“
„Pre Slovensko je to dôležitý morálny a politický záväzok,“ povedal analytik ekonomického think tanku Bruegel Zsolt Darvas. Nesúhlas so záchranným balíčkom by bol väčším problémom, ako keby Slovensko ne〜schválilo pomoc Grécku.
„Ak by Slovensko nesúhlasilo, Španielsko (vo finančných problémoch) by to výrazne poškodilo,“ hovorí Darvas. O Španielsku, kde vládnu obavy, že by mohlo nasledovať Grécko na ceste ku krachu, sa špekuluje, že by mohlo byť prvým príjemcom pomoci z balíčka.
Val môže pomôcť v budúcnosti aj nám
Európsky finančný stabilizačný nástroj tu bude pre každú krajinu eurozóny. Ak by sa dostala do podobnej situácie ako Grécko. Peniaze však budú garantovať zadlžení.
BRATISLAVA. Začiatkom mája sa lídri eurozóny definitívne dohodli, že požičajú Grécku 80 miliárd eur na záchranu jeho ekonomiky. Zvyšok, 30 miliárd, mu poskytne Medzinárodný menový fond. Podmienkou bolo, aby Grécko schválilo plán, podľa ktorého bude radikálne šetriť.
Eurozóna sa rozhodla pomôcť Grécku aj preto, že euro začalo prudko strácať oproti doláru a na finančných trhoch bol chaos. Euro stálo menej o 1,31 dolára.
Platobná neschopnosť by bola bez medzinárodnej pomoci pre krajinu neodvratná. Dlh gréckej vlády presahuje v tomto roku už 300 miliárd eur, čo je vyše 120 percent HDP krajiny. Veriteľské banky pýtali od Grécka čoraz vyššie úroky.
Z obavy o budúcnosť eura a eurozóny hneď po schválení pôžičky Grécku lídri odsúhlasili aj vznik núdzového fondu na pomoc krajinám eurozóny.
Európsky finančný stabilizačný nástroj má zabrániť tomu, aby sa problémy s dlhmi v eurozóne šírili z jednej krajiny do druhej.
V núdzovom fonde má byť 750 miliárd eur vo forme garancií, nie v hotovosti. Ak bude treba, členovia eurozóny prispejú do fondu 440 miliardami, 60 pôjde z rozpočtovej rezervy únie a 250 miliárd eur dá opäť Medzinárodný menový fond.
Krajiny by na záchranný val požičali fondu peniaze priamo alebo by vydali špeciálne cenné papiere, za ktoré by sa zaručili. Záchranný mechanizmus by mal platiť tri roky.
Na to, aby mohlo Slovensku Grécku požičať, si samo musí zobrať úver. Ak by Gréci pôžičku vrátili, Slovensko by zarobilo na rozdiele vo výške úrokov. Aténam máme požičať za úrok päť percent, pričom Slovensko si vie požičať lacnejšie.
Obavy z gréckeho krachu však neustávajú.
Katarína Ragáčová
Pôžička nezodpovednej krajine nie je solidaritou
Analytik JURAJ KARPIŠ z Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie hovorí, že Slovensko nie je na tom tak dobre, aby požičiavalo Grécku či inej krajine.
Je Slovensko v takej kondícii, aby požičalo Grécku vyše 800 miliónov eur?
„Samotné Slovensko má vysoký deficit verejnej správy a verejné financie v zlom stave. Nie je preto rozumné ešte viac sa zadlžovať za účelom pomoci inej zadlženej krajine .“
Môžeme do budúcna sľúbiť, že v prípade potreby požičiame v rámci stabilizačného balíka takmer 4,5 miliardy eur?
„Politici môžu sľúbiť veľa vecí. Ak by však bolo nutné tieto sľuby aj plniť, bude to mať významný negatívny vplyv na blahobyt Slovákov.“
Je to však aj o solidarite. Má Slovensko teda požičať takéto objemy peňazí?
„Rozhodnutie politikov, že využijú kredit slovenských daňových poplatníkov na pôžičku bohatšej krajine, ktorá následne bude schopná splácať nezodpovedné pôžičky zahraničným bankám, nepovažujem za solidaritu.“
Môže zneistiť trhy, ak nepodpíšeme?
„Záchrana Grécka a hlavne formalizácia pravidla, že dlhy jednej krajiny sú problémom všetkých ostatných krajín eurozóny, euro z dlhodobého hľadiska výrazne oslabili.“
Ak by sa nenaštartoval stabilizačný balík, mohlo by mať v budúcnosti euro problém?
„Euro bude mať problém, ak sa predstaviteľom EÚ nepodarí vyriešiť rébus, ako donútiť krajiny šetriť napriek tomu, že náklady ich nezodpovedného správania budú niesť obyvatelia ostatných krajín eurozóny.“
Ktorú krajinu pasujete za prvú, ktorá bude žiadať o pomoc zo stabilizačného 750-miliardového balíka?
„Najčastejšie sa spomínajú Španielsko a Portugalsko“.
Skrachuje Grécko, aj keď mu krajiny poskytli pôžičku?
„Pôžička iba presunula problémy Grécka do budúcnosti. Malo problém požičať si peniaze na súkromných trhoch pri výške verejného dlhu okolo 120 percent HDP. V roku 2013, keď sa má program pomoci Grécku skončiť, dosiahne dlh podľa MMF 149 percent HDP. Kto im požičia potom?“
Čo ak sa Slovensko ocitne v situácii podobnej gréckej?
„To je ťažká otázka, keďže Slovensko je vo výrazne inej situácii ako Grécko.“
Katarína Ragáčová
Ela Rybárová 17.06.2010
odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
