 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Bývalo horúco, ale nie až tak dlho |
| Bratislava, 24.07.2010 |
|
| V tieto júlové psie dni spomínajú najmä obyvatelia rozpálených miest a prehriatych panelákov na časy, keď sa letné horúčavy znášali akosi ľahšie.
Pritom verejné budovy nemali spravidla klimatizáciu a v mnohých domácnostiach chýbala chladnička. Iste, človek bol mladší a zjavne odolnejší. Ale nezmenil sa medzitým aj samotný charakter leta?
Nie je predsa pravda, že vlny tropických dní a nocí sa v našich zemepisných šírkach začali objavovať až v posledných desaťročiach s postupujúcim globálnym otepľovaním. "S kosbou obilia sa začalo 6. júla 1959, ale sú veľké horúčavy, až 35 stupňov v chládku," čítame v obecnej kronike Komáran. ,,Ľudia pracujú najdlhšie do 10. hodiny a potom až podvečer." (Museli sa ponáhľať, stmievalo sa vtedy skôr ako teraz, letný čas sa u nás trvale zaviedol až od roku 1979.)
Pozor, nejde o juh Slovenska, tieto Komárany ležia v okrese Vranov nad Topľou. Aké letá potom bývali v Podunajskej nížine? Podľa spoluzakladateľa modernej slovenskej meteorológie Štefana Petroviča tam bol v uplynulom tisícročí takmer každý desiaty rok suchý a nadpriemerne teplý.
Napriek tomu pamätníci, ktorí dnes horekujú, že kedysi nebývalo cez leto až tak horúco a najmä - že horúčavy netrvali tak dlho, vyjadrujú svojím spôsobom reálny vývoj vecí. "Zjavne sa zmenšuje počet dní s nízkou priemernou teplotou, častejšie sa vyskytujú relatívne teplé a suché obdobia," tvrdí aj klimatológ Milan Lapin z Univerzity Komenského.
Jeho švajčiarski kolegovia porovnali namerané údaje teploty vzduchu od roku 1880 až do súčasnosti, a to na 54 rôznych miestach Európy. Prišli k záveru, že počet extrémne teplých dní stúpol odvtedy dvojnásobne a nárazové vlny horúčav sú dokonca trikrát dlhšie!
Dá sa vari povedať, že leto v našich končinách kedysi viac zodpovedalo podnebiu v miernom pásme. Kým dnes chvíľami pripomína skôr pásmo - subtropické. Najmä v posledných rokoch. Sedem najteplejších slovenských liet od roku 1901 pripadá na obdobie rokov 1992 až 2009. Teraz asi zažívame ôsme v poradí...
Škoda skvelej sedmičky
Napriek tomu bývalo na Slovensku veľmi horúco aj za reálneho socializmu, aj pred ním. Ozaj, ako si vtedy ľudia hasili smäd? Nie doma či v krčme, ale na ulici a v práci? Žiadnu kolu v tom čase ešte nepoznali a žbrnda zvaná malinovka za veľa nestála. Čo sa pilo napríklad pri žatve?
Dnes 82-ročný Simeon Valent zažil v záhorskom Lozorne najkrajšie žatvy ako mladík. "Bola to strašná drina, všetko sa robilo ručne, neboli žiadne kosačky ani kombajny," rozpráva. "Vodu sme mali zo studničky - veľmi dobrú, pramenistú - ale pri kosení sme si pomáhali aj cigorkou a hltom domácej slivovice z hlinenej fľaše. Nie často, ale vždy, keď sme prišli, oháňajúc sa kosou, na koniec lánu, upili sme si z tej fľaše a zapili hlt vychladenou kávou."
Od rána do večera vypili traja mladí muži liter slivovice a vedro cigorky. Odborník na správnu životosprávu by žasol, ale koscom to vraj pomáhalo proti smädu aj horúčave a posilňovalo ich do ďalšej práce.
Mimochodom, na opačnom konci republiky, v Hrušove pri Rožňave, sa pri žatve pil takzvaný vínny druhák, inými slovami ľahké víno. "Naliali vodu na šupky už vylisovaného hrozna a nechali vylúhovať," opisuje v skratke výrobu tohto miestneho nápoja proti smädu Slavomír Szabó.
Neskôr, už za bývalého režimu, začali ženci dostávať prídely lacného 7-stupňového piva (obsahovalo 2,1 až 2,8 objemového percenta alkoholu). Aj do toho už hovorila štátostrana, ktorá pred každou žatevnou a mlatobnou sezónou vydávala smernicu: Zabezpečiť dostatočné množstvo kvalitnej ,,sedmičky"!
Jozef Nemec, šéf marketingu v niekdajšom Topvare, spomína, že ich pivovar dodával sedmičku v obrovských kvantách aj do okolitých fabrík. Najmä do Tatry Bánovce nad Bebravou, ZŤS Tovarníky, ale napríklad aj do ZDA Partizánske. "V týchto a ďalších závodoch mali normu tri pivá na človeka v lete od 1. júna do konca augusta, ale dostávali ich iba pracujúci v osobitne horúcich prevádzkach," vysvetľuje Nemec.
S výrobou sedmičky skončil Topvar v roku 1986 a ďalšie pivovary len o niečo neskôr. Aj v hutníckych prevádzkach ho neskôr nahradilo pito či ďalšie nealkoholické pivá. Podľa známeho českého kardiochirurga Jana Pirka je to škoda.
"Sedemstupňové pivo s minimom alkoholu bývalo ideálnym iontovým nápojom pre letné horúčavy," tvrdí profesor Pirk. "Obsahovalo všetky potrebné látky, ktoré človek potreboval na prekonanie extrémnych horúčav."
Hurá na letný byt
Odhaduje sa, že v našom klimatickom pásme zomiera každoročne počas tropických horúčav na prehriatie organizmu až 20 ľudí v prepočte na každý jeden milión obyvateľov. Ohrozenou skupinou sú najmä starší ľudia a chronickí pacienti.
Predstaviteľ slovenskej urgentnej medicíny Viliam Dobiáš odporúča ,,vo väčších mestách využiť nákupné centrá a banky na posedenia cez deň a ochladenie". Majú tam totiž klimatizáciu.
Pred polstoročím tu však ešte neboli supermarkety a máloktorá verejná budova sa mohla pochváliť klimatizáciou. Chladničku mala len každá 10. až 12. domácnosť.
Gazdinky si museli pomôcť ináč. Doktor Vladimír Kroch v publikácii Naša domácnosť (rok vydania 1958) radil čerstvé mäso uchovávať najdlhšie do druhého dňa a to tak, že "ho zabalíme do handry namočenej v octovej vode". Ďalším riešením bolo mäso trochu podusiť alebo prevariť ,,a dať ho do chladna", čiže do komory alebo pivnice.
Praktický lekár Peter Lipták pripomína, že z miest sa kedysi pri veľkých horúčavách odchádzalo na letný byt. Najmä majetní Bratislavčania opakovali po Goldonim "Hurá na letný byt" alebo nachádzali útočisko v Piešťanských kúpeľoch, ak už nie kdesi na francúzskej Riviére. (Taký Jan Werich však dával prednosť letnému bytu na - Orave).
Neskôr sa rozmohlo chalupárstvo a už aj bežní smrteľníci sa mohli z prehriatych panelákov utiekať do dreveníc alebo iných vidieckych domov. Ich stavebníci ako keby už pred sto rokmi vedeli viac aj o pasívnej ochrane objektov pred prehrievaním. Vedeli napríklad, že okná domu je najlepšie orientovať na juh.
Na najväčšom stredoeurópskom sídlisku v bratislavskej Petržalke žijú zväčša ľudia, ktorí majú svoje korene na slovenskom vidieku. Najmä tí z najvyšších poschodí panelákov spomínajú dnes často na svoje staré matere, ktoré v najväčších letných horúčavách postavili doprostred miestnosti vedro s vodou zo studne. A hneď bolo príjemnejšie.
Skúšajú to teda napodobniť aj bez studne. Jedni s väčším, ďalší s menším úspechom.
Horúce letá v číslach
2 °C
(možno až 3) bude prírastok priemernej teploty vzduchu na Slovensku do 100 rokov. Klíma v nížinách sa podľa týchto prognóz priblíži juhu Maďarska alebo severu Chorvátska
3x
sa predĺžili nárazové vlny horúčav v Európe od konca 19. storočia do súčasnosti
7
najteplejších liet na Slovensku sa vyskytlo v období rokov 1992 - 2009
26. 7.
na sviatok sv. Anny vrcholia na Slovensku horúce psie dni
40
stupňov prekročila teplota vzduchu v Hurbanove 20. júla 2007. Padol rekord z roku 1950
Zabíjali horúčavy
Počas augustových horúčav v roku 2003 vo Francúzsku zomreli tisíce starých ľudí. Jedna štúdia zisťovala príčiny aj pomocou satelitných snímok teplotných profilov bydliska. Ako hlavné riziká určila zlú tepelnú izoláciu budovy, spanie na poslednom podlaží priamo pod strechou a vysokú teplotu vzduchu v okolí budovy.
Jedlo proti horúčavám
Počas letných horúčav sa kedysi v Liptove jedli kyslé polievky alebo polievky bez tuku, ktoré sa konzumovali aj studené. V Zemplíne to bola aj "slivčanka" (čosi ako kompót zo sušených slivák), "juška" z kyslej kapusty a "mačanka" z húb. K zemiakom alebo pirohom sa pilo kyslé mlieko a čierna káva zvaná cigorka.
Nástup chladničky
Prvé slovenské elektrické absorpčné chladničky začal po vojne vyrábať Elektrosvit Nové Zámky. Tá z roku 1957 sa dala zavesiť aj na stenu. "Chladnička zjednoduší žene nákup, môže kupovať potraviny naraz na niekoľko dní," poučovala dobová literatúra.
Vladimír Jančura odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
