 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Albánci a Bosniaci k nám cestujú bez víz, sú obavy z nich prehnané? |
| Bratislava, 29.12.2010 |
|
| Od polovice tohto mesiaca môže prísť na Slovensko každý piaty Albánec, ktorý vlani nezískal víza. Podobne voľne môžu cestovať občania Bosny a Hercegoviny. Bezvízový režim pre dve balkánske krajiny sa vzťahuje na schengenský priestor Európskej únie, kde títo cudzinci ako turisti majú právo zotrvať 90 dní.
V roku 2009 požiadalo o slovenské víza 131 Albáncov. "Zamietnutých bolo 20 percent žiadostí," reagovalo pre Pravdu tlačové oddelenie ministerstva zahraničných vecí. "V Bosne a Hercegovine chcelo získať v minulom roku naše víza 1 139 ľudí, nevyhovelo sa v 3,8 percenta prípadov," dodal hovorca rezortu Ľuboš Schwarzbacher.
Najmä v západnej časti EÚ sa skloňuje otázka, či uľahčenie cestovania zvýši kriminalitu, počet načierno zamestnaných ľudí. V neposlednom rade tiež či pribudnú ekonomicky motivované žiadosti o udelenie azylu.
Bývalý šéf slovenskej diplomacie hodnotí ústretový krok ako prirodzenú etapu vývoja, keďže únia sa zaviazala podporiť svoje rozšírenie o štáty Balkánu a sloboda pohybu k patrí k tomu. "Bezpečnostné riziko však existuje, a pritom veľké - pre obidva štáty je charakteristická zúfalá nezamestnanosť najmä mladých osôb a silná prítomnosť organizovaného zločinu vrátane nelegálnej migrácie a obchodu s narkotikami a so ženami," povedal Ján Kubiš pre Pravdu. Verí preto, že EÚ zostane ostražitá. "Predpokladám, že únia bude pohyb ľudí monitorovať a v prípade problémov znovu zavedie vízové obmedzenia," dodal.
Slovensko podporilo návrh
Konečný súhlas so zavedením bezvízového režimu s dvomi balkánskymi štátmi vyslovili nedávno ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ. Predtým v októbri schválil návrh Európsky parlament vrátane 9 z 12 zástupcov zo Slovenska. (Alajos Mészáros z SMK nehlasoval, Katarína Neveďalová zo Smeru nebola prítomná a Jaroslav Paška zo SNS sa zdržal hlasovania.)
Skúsený americký bezpečnostný analytik John Schindler má o voľnom pohybe Balkáncov vážne pochybnosti. "Schengenským štátom to pridáva na riziku. Albánsko je veľmi umiernené, lebo snahu teroristickej siete Al-Kajdá zapustiť v krajine korene zlikvidovali v roku 1998 bezpečnostné zložky, ale Bosna a Hercegovina má značne znepokojujúci príbeh," poznamenal pre Pravdu expert z Americkej námornej vojenskej akadémie v Newporte.
Schindler poukázal na nebezpečenstvo wahhábizmu, čo je sunnitská fundamentalistická podoba islamu. "Bosna má s tým veľký problém. Ako typický príklad poslúži Mešita kráľa Fahda v Sarajeve, ktorej výstavbu financovali zo Saudskej Arábie. Miestni veriaci v nej vyznávajú netolerantnú formu islamu, dokonca násilného, čo je pre túto balkánsku krajinu úplne cudzí prvok. Majú peniaze a zastrašujú umiernených Moslimov. Stúpenci wahhábizmu v Bosne nesú zodpovednosť za viaceré teroristické útoky v krajine od skončenia vojny v roku 1995 a tiež inde vo svete," podotkol Schindler, ktorý sa niekoľko rokov zúčastňoval na amerických kontrašpionážnych a protiteroristických operáciách v juhovýchodnej Európe a na Blízkom východe.
Tento špecialista dodal, že korene hlavnej hrozby pre schengenské štáty treba hľadať dve desaťročia dozadu. "Ide o tisíce mudžahídov (mnohí členovia Al-Kajdá), ktorí i v deväťdesiatych rokov minulého storočia získali bosnianske pasy za svoju službu džihádu. Netušíme pritom, kde sa teraz stovky z nich nachádzajú," varoval Schindler.
Biele goliere a radikáli
Naopak, Stephen Sulejman Schwartz, ktorý riadi Centrum islamského pluralizmu vo Washingtone, vníma obavy ako prehnané. "Nemyslím si, že Albánsko a Bosna a Hercegovina predstavujú väčší problém pre schengenské krajiny, ako sú bývalé komunistické štáty, v ktorých bujnie mafia," povedal pre Pravdu.
Schwartz tvrdí, že moslimsko-chorvátska časť Bosny a Hercegoviny je pokojným miestom a zločin tam existuje skôr v podobe takzvaných bielych golierov, napríklad je to organizovaná korupcia. "Moslimská Bosna nie je zdrojom obchodu s drogami a so ženami. Podľa mňa má oveľa väčšie problémy s kriminalitou Rumunsko, o ktorom sa hovorí, že sa má začleniť do Schengenu," podčiarkol expert. Dodal, že odmieta názory, že zločinnosť v západnej Európe je výsledkom prisťahovalectva.
Tento odborník na islam tvrdí, že význam wahhábizmu v Bosne a Hercegovine sa preceňuje: "Nezískava si podporu medzi radovými moslimskými veriacimi, hoci sa prejavuje v snahe korumpovať imámov, aby agitovali." Nazdáva sa skôr, že radikálne prúdy ovplyvňujú Moslimov, ktorí už žijú v západnej časti Európy. "Moslimské bratstvo preniká do spoločnosti v Británii a podobne extrémistický smer islamu nadobudol novú energiu medzi tureckými prisťahovalcami na západe EÚ, ale treba povedať, že dosiaľ bez výrazných následkov," povedal Schwartz s tým, že stopy wahhábizmu v Albánsku a Bosne a Hercegovine nemohli byť dôvodom, aby únia pomýšľala, že ich nezaradí do bezvízového systému.
Význam nových pasov
Steven Woehrel, ktorý pracuje pre Kongres USA ako bezpečnostný špecialista pre európske záležitosti, vidí v uľahčení cestovania pre Albáncov a Bosniakov oveľa viac výhod ako rizík. "Extrémisti z týchto dvoch štátov sú výrazne menším nebezpečenstvom ako radikáli, ktorí žijú v Jemene alebo v Pakistane. Navyše si všimnite, že bezpečnostné hrozby v EÚ sa začínajú čoraz viac objavovať medzi ľuďmi, ktorí už v únii žijú," uviedol pre Pravdu.
Woehrel si myslí, že bezvízový režim môže viac primknúť obidva štáty k EÚ. "Balkánci dostávajú aspoň niečo, lebo vieme, že členstvo v únii je pre nich beh na veľmi dlhú trať," podotkol s tým, že umožnenie voľného cestovania je dôležitým krokom na ceste do zjednotenej Európy.
Americký expert zároveň vidí prínos v tom, že občania Albánska aj Bosny a Hercegoviny musia mať biometrické pasy, ak chcú navštíviť schengenské krajiny: "Je to výborný bezpečnostný nástroj." Podľa agentúry Reuters o moderné cestovné doklady už požiadalo 420-tisíc Bosniakov a viac ako milión Albáncov.
čap odkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
