 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Na klasické pivo potrebujete týždne |
| Vyhne, 25.01.2011 |
|
| Na úvod priznanie. Mám rád pivo. Nie som taký odborník na pivo ako bývalý český premiér Miloš Zeman, alebo kreslený štamgast Homer Simpson. Pivo mám len jednoducho rád. Aj preto som sa na jeden deň stal pivárom v najstaršom slovenskom pivovare Steiger vo Vyhniach. Práca ma prekvapila, poučila aj sklamala. Moja naivná predstava, že pivo robí partia chlapov s otvoreným súdkom na pracovisku, sa totiž veľmi rýchlo rozplynula.
6.00 Boj s horúčavou
Je niekoľko minút pred šiestou hodinou ráno. V obci Vyhne, v malebnom prostredí Štiavnických vrchov, nastáva každodenný pracovný ruch. Do miestneho pivovaru mieri okolo 170 miestnych aj cezpoľných zamestnancov. „Asi 70 percent z nich sú muži, zvyšok tvoria ženy,“ vysvetľuje obsadenie pracoviska Ján Šimonovič, výrobný riaditeľ pivovaru Steiger Vyhne.
Na jeden deň sa k zabehnutému kolektívu pripájam aj ja. Napriek tomu, že som v brandži nováčik, začínam pri výrobe mladiny – základnej surovine každého piva. V sterilne bielej miestnosti dominujú štyri veľké kotly a vysoká teplota. „Všetko je tu plne automatizované, striedame sa tu dvaja variči po 12 hodinách,“ vysvetľuje mi nový kolega Dušan, ktorý práve začal svoju „šichtu“. V najväčšom kotle získavame zo sladu roztok extraktu, ten potom presúvame do nádoby, v ktorej ho varíme s chmeľom. Monitorujeme teplotu, odoberáme vzorky a napriek tomu, že vonku je okolo nuly, bojujeme s horúčavou. „V lete je tu aj 40 stupňov, ale človek si na to zvykne,“ hovorí Dušan. Pri utieraní čela treťou papierovou vreckovkou si myslím svoje. Ako vyslobodenie sa ochotne hlásim odniesť testovacie vzorky do laboratória.
9.00 Zaujali aj pivárky
Dvere do laboratória sú zavreté. Otvárajú tri „pivárky“. Ak ste si mysleli, že v pivovare môžu robiť len chlapi alebo ženy, ktoré dokážu udržať po sedem pollitrov v každej ruke, budete sklamaní. Za dverami sú len tri útle ženy, oblečené v bielom. Mám pocit, že som v nemocnici. „Tu končia všetky vzorky piva, od začiatku výroby až po jeho finálnu verziu,“ vysvetľuje dôležitosť laboratória Veronika. Všetko zaznamenávajú, aby pivo chutilo tak, ako má. „Ak by sa náhodou objavil nespokojný krčmár, vieme mu dokázať, že sme mu poslali dokonalé pivo, a zároveň, kde po ceste k nemu, prípadne u neho, sa mohol vyskytnúť problém,“ vysvetľuje. Ako dôkaz ukazuje malú miestnosť plnú fľaškového piva, kde sú uložené všetky šarže sledované na trvanlivosť. Podobne sú uskladnené aj sudy. Mať tak naplnenú chladničku, som šťastný človek, napadne mi.
Zisťujem, že v laboratóriu by som si uplatnenie našiel asi ťažko. Skúmavky, kalichy a prístroje čudných tvarov ma presviedčajú o tom, že výroba piva je veda.
11.30 Chcem byť ochutnávačom
Mladina sa varí niekoľko hodín. Zvedavosť skúsiť niečo nové aj snaha uniknúť zo „sauny“ ma vedú k požiadavke zmeniť pôsobisko. Výrobný riaditeľ ma presúva do kvasiarne. Teplota je tu výrazne nižšia. V dvoch miestnostiach je niekoľko desiatok kadí, v ktorých sa zmiešala mladina s kvasinkami. Kade sú spenené a pripomínajú oblaky. „Vidíte tu penu, tie nádherné krúžky, z tohto nemôže vzniknúť zlé pivo,“ dušuje sa Šimonovič a dodáva, že pivo tu „zreje“ priemerne desať dní. Aj tu ma zamestnáva teplota. Na jednej strane značím do tabuľky teplotné rozdiely, na druhej mi začína byť zima. Našťastie, výrobný riaditeľ má so mnou iné plány.
Otvára dvere do pivníc, kde sa nachádzajú tanky s pivom. „Tu držíme tzv. kvasinkové pivo. Dozrieva tu aj 50 dní, podľa toho, o akú stupňovitosť ide,“ vysvetľuje Šimonovič. Ako dočasný majster mám otestovať kvalitu piva. Zo špeciálneho kohútika dostávam svetlú „desiatku“. Chutí. Práca pivára ma začína baviť. Mojím chuťovým pohárikom chutila aj „karamelová jedenástka“ a „svetlá dvanástka“. Po zrelej úvahe som dospel k rozhodnutiu, že toto je miesto v pivovare, ktoré sa mi páči.
12.45 Namiesto piva kola-loka
Miesto som si našiel, napriek tomu som bol zvedavý aj na ďalšie profesie. Mierime do plniarne, kam sa pivo dostáva po filtrácii. Všetko je tu plne automatizované. Linky prijímajú použité fľaše. Tie prechádzajú cez umývačku a skener a nanovo sa plnia. V miestnosti je hluk. Pripájam sa k pracovníčkam, ktoré odoberajú vyradené fľaše. Práca je to monotónna a dosť únavná.
Pri nakladaní prázdnych sudov na plniaci pás mi však za prázdnymi fľašami bolo ľúto. Nakladať 13-kilové sudy bola „fuška“ aj pre mňa, nieto pre môjho kolegu. „No zvládam to, inak sa nedá,“ vysvetľuje mi kolega a ja krútim hlavou a pozerám na hodinky. Vysmädol som, pýtam sa, či majú pracovníci nárok na pivo. Dostávam zápornú odpoveď. „Napiť sa môžu, len potom nesmú nafúkať,“ s úsmevom hovorí Šimonovič a ukazuje na tabuľku pitný režim. Pod ňou nachádzam výčap s limonádou kola-loka, ktorú tu tiež vyrábajú.
14.00 Sme „klasici“
Za niekoľko hodín som prešiel celou výrobou. Končím v kancelárii výrobného riaditeľa a mám všetkého dosť. Pivovar, ktorý píše svoju históriu od roku 1473, je hotová veda. Napriek tomu, že väčšina výroby je plne automatizovaná, pivovar sa drží tradície. „Pivo vyrábame klasickou metódou starou niekoľko storočí,“ vysvetľuje Šimonovič a dodáva, že len tak si môže pivovar uchovať svojich verných. Podľa jeho slov však pivo z Vyhní končí okrem okolitých krajín aj v Nemecku, Lotyšsku, Litve či vo Fínsku. „Za päť rokov sme investovali okolo štyroch až piatich miliónov eur. Snažíme sa držať s dobou a napredovať,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ a prezrádza, že už v druhom štvrťroku 2011 pripravuje pivovar novinky.
Lúčime sa. Nechávam za sebou nádejných kolegov aj pivovar zasadený do malebnej prírody. Večer končím pri pive. Nikdy mi tak nechutilo.
Tomáš Vašuta odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
