 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Celý svet ide proti nášmu chmeľu. Môžeme sa brániť? |
| Žatec, 29.03.2011 |
|
| Jiří Koreň šéfuje Chmelařskému inštitútu v Žatci, ktorý vyvíja nové odrody chmeľu a pomáha českým pestovateľom udržať sa na špičke. Zásadným krokom k tomu je podľa neho rýchlejší obnova chmeľníc a stávka na výnosnejšie a žiadanejší odrody. Český chmeľ, čo je vlastne hlavne chmeľ zo Žatecký, bol vždy zárukou kvality. V posledných rokoch predsa tunajší chmeliari skôr bojujú o prežitie, než že by prosperovali. Nedarí sa obnovovať chmeľnice, ktoré starnú a sú z nich nižšie výnosy aj produkcia pivovarské cenných látok. Dôvodov, prečo český chmeľ ekonomicky slabne, je hneď niekoľko. Všetky ale súvisí s tým, že aj pivovarnícky priemysel zasiahla svetová odbytová kríza a zvyšovanie spotrebnej dane u nás iv okolitých štátoch, takže po kvalitnom, ale drahším českom chmeľu je menší dopyt. "Kľúčové je silné euro, ďalším dôležitým faktorom je znižovanie spotreby surovín na jednotku produkcie, teda hlavne chmeľu. Európa nevypije to čo skôr av Ázii, kde sa trh rozvíja, pijú menej chmelených pív, "zhŕňa hlavné dôvody ekonomických ťažkostí konateľ Chmelařského inštitútu v Žatci Jiří Koreň.
* Bežná verejnosť vníma chmeliarov tak, že si vždy sťažujú. Keď je malá úroda, tak že nemajú čo predávať. A keď je veľká, ako vlani, tak že ju nepredajú. Čo je dôvodom pre ten horší predaj? Silnejšia konkurencia, posilňujúca koruna?
Silnejúca koruna je veľký problém, je to jeden z najdôležitejších faktorov. Predtým bolo euro za tridsať tridsaťdva korún, dnes je za dvadsaťpäť. Keď každú korunu kurzového rozdielu prepočítate na celkový korunový prepad, predstavuje to desiatky miliónov. Od rokov 2006 a 2007, kedy sa hovorilo o štrukturálnym nedostatku chmeľu vo svete, až po veľkú nadvýrobu v rokoch 2009 a 2010 čiže počas niekoľkých rokov, došlo k dvom diametrálne odlišným situáciám. V tej súčasnej sa pivovary snažia rušiť či presúvať niektoré kontrakty, ktoré sa uzavreli v čase nedostatku chmeľu a za vyššie ceny. Keď chmeľ nie je, tak obchodník pri výkupe priplatí, lebo vie, že ho dobre predá. Ale dnes rad pestovateľov zmluvu na chmeľ nemá, dá sa čakať redukcia plôch a možno niekoľko pestovateľov aj skončí s podnikaním.
* Kvalitu českého piva to ovplyvní?
Chmeliarstvo sa vyvíja. Žatecký poloraný Červeňák, ktorý u nás tvorí stále 88 percent plôch, je najdrahší chmeľový produkt. Pre udržanie doterajšieho objemu chmeľu v predaji musíme byť v súčasnej situácii v relácii konkurenčných ponúk a to je náročný cieľ. Českým pivovarom však síce klesá výstav, ale podľa môjho názoru neklesá chmelené, tým si totiž naše pivo udržuje vysoký štandard.
* O tom sa často hovorí. Že slovenskí pivári si ťažko zvykajú na iné piva, pretože sú zvyknutí na tie naše.
Je to aj výrobou, tradičnými postupmi. Niektoré západné piva nie sú tak teľný, pretože sú inak vyrobené a na to tuzemský pivár nie je zvyknutý. Nechceme horkú vodu s vysokým obsahom alkoholu, ale také pivo, aby sme mohli povedať, že je fenomén, na ktorý je český národ hrdý. Preto tiež asi dve tretiny svetových pivovarov na etiketu píšu Pils a hlási sa k technológii, ktorá sa u nás používa, ktorú preslávil plzeňský sládek.
* Koľko musíte vypestovať chmeľu, aby ste boli spokojní?
Aby sa to oplatilo, musí byť minimálny výnos českého chmeliara 1,3 tony z hektára. To je dosť, keď dlhodobé priemery sú len tesne nad tonu. Posledné tri roky sme zhruba na týchto číslach, ale predtým celý rad rokov boli nižšie výnosy.
* To vysvetľuje, prečo musíte omladzovať chmeľnice? Čím starší, tým nižšie výnosy na hektár?
Typy nášho chmeľu, nech je to žatecký Červeňák alebo ostatné slovenské odrody, majú priemerný vek 16 až 18 rokov, kdežto v Nemecku do 12 rokov. A o rýchlosť obnovy ide, každý nový porast dáva väčšie výnosy.
* Česko a Nemecko boli vždy v chmeliarskej špička. Čím to, že zatiaľ čo Nemci sa tam drží, my klesáme?
Český chmeľ plošne výrazne poklesol, každý rok ubúda niekoľko desiatok hektárov. Rovnakú situáciu, ak nie horšie, zažívajú v Slovinsku, Poľsku, vo Francúzsku. Kdežto Nemci sú v celkovej výmere chmeľníc veľmi stabilný. A naopak USA sú oveľa pružnejšie. Majú schopnosť veľmi rýchlo plochy zväčšiť, a keď je chmeľu veľa, tak zmenšiť. Je to ukážka schopnosti systému s výdatnou pomocou štátu (budovanie závlahových systémov a minimálnu paušál za používanie) a ekonomiky pestovania. My ideme s plochami stále nadol ...
* Čím to je, že pre českých chmeliarov už nie je konkurenciou len Nemecko, ale aj ďalšie krajiny?
U nás sa stále pestuje hlavne poloraný Červeňák, čo je veľmi jemný aromatický chmeľ. Je stále najlepší, je to svetový štandard, ale tiež je najdrahšia. Takže je to otázka dopytu a ponuky pivovarov. Hlavne tie západné a americké varia europivá, kde je aromatický alebo jemne aromatický chmeľ v malom percente. Je to tým, že sa šetrí, ale aj modernizáciou pivovarnícke technológie, stále dochádza k lepšiemu využívaniu chmeľu ako suroviny. A čo veľa ovplyvňuje náš problém s odbytom, je zníženie výstavu piva všeobecne. U nás sa počíta, že za dva roky klesla spotreba v priemere o viac ako 10 percent.
* Svetový trend pitia piva teda ide vlastne proti českému chmeľu. Menej sa chmeľu, menej sa pije.
Áno, je to všeobecný trend v Európe. Kde je nárast v spotrebe i výrobe, tak to nie je Európa, ale Rusko, Čína, v Japonsku je aspoň stagnácia. Tieto trhy, ktoré sú dobré a perspektívne, ale zase oveľa menej chmeľu a piva sú tam slabšie.
* Môže byť protiopatreniam potrebné zavádzanie nových odrôd, ktoré vo vašom inštitúte šlechtíte?
Samozrejme. Nemôžeme povedať, že na niekoľko rokov prerušíme pestovania a potom sa k nemu vrátime. K tomu sa už nevráti pestovateľ, ale skončí aj obchodník, na jeho miesto príde niekto iný. Nemožno špekulovať, musíme sa prispôsobiť momentálnej situácii. Znížiť náklady, prežiť zlú dobu. Ale keď na to nemáme zdroje, finančnú rezervu, o to je to ťažšie.
* A čo bráni rýchlejšej výmene druhov chmeľu a aspoň čiastočnému prechodu na výnosnejšie hybridné odrody?
U českých chmeliarov je práve problém, že nie sú moc pružní. A toto je navrch vysoký náklad, postaviť a vysadiť hektár chmeľnice stojí 500 až 600 tisíc korún. Pre chmeliarov to nie je malá suma, aj keď sú tu rôzne druhy pomoci. Družstvo Chmelařství umožňuje financovanie pomocou viacročných splátok. Štát z 50 percent dotuje cenu sadiva, takže na každú sadenicu dostane pestovateľ 15 korún. Ale nemecký chmeliar má možnosť čerpať dotácie, ktoré sú o 30 percent vyššie ako u nás, navyše má aj ďalšie zdroje investícií. Štát rôznymi spôsobmi poľnohospodárov podporuje. Je to aj politická záležitosť, pretože Bavorsko rovná sa Chmeliar a vidiek, to je všetko tradičné spojenie s podporou najväčších politických strán. Aj preto je naša rýchlosť obnovy chmeľníc pomalšia než napríklad v Nemecku.
* Ide teda aj o spoločenský a politický rozdiel, kedy čo sa u nich 40 rokov budovalo, u nás sa zanedbávalo?
Zaťaženie chmeliarov od roku 1990 bolo enormné, museli sa vysporiadať s privatizáciou, reštrukturalizáciou. Stojí tiež za zmienku postavenia chmeliarskych poľnohospodárskych podnikov, ktoré museli vyplatiť reštitúcie v niektorých prípadoch 50 až 60 miliónov. Okrem modernizácie teda pestovatelia museli vynaložiť aj také prostriedky mimo výrobu chmeľu.
České odrody chmeľu majú priemerný vek 16 - 18 rokov, v Nemecku to je do 12 rokov. A nový porast dáva väčšie výnosy. »
PROFIL Jiří Koreň (1949) Je absolventom vysokej školy poľnohospodárskej, od roku 1999 stojí na čele Chmelařského inštitútu Žatec, čo je výskumný chmeliarsky ústav. Jeho súčasťou je hospodárstvo v dedine Stekník na Žatecku, vďaka ktorému inštitút chmeľ aj pestuje a predáva. Jeho hlavnou úlohou, ktorý riadi práve Koreň, je šľachtenie nových odrôd chmeľu a testovanie nových chemických postrekov. Súčasťou ústavu je aj vlastný minipivovar, v ktorom inštitút varí pivo z nových odrôd. Výsledkom sú rady a odporúčania pestovateľom ohľadom sadby, postrekov a ďalších noviniek v oblasti pestovania. Jedným z posledných výskumov je pestovanie chmeľu na nízkych konštrukciách, ktoré sú zhruba polovičné ako tradičné chmeľnice a teoreticky môžu znížiť náklady chmeliarom na pestovanie.
Podľa Mladej fronty DNES uspracoval Juraj Čajko
(Zdroj: Mladá fronta DNES)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
