 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Je nárast spotreby piva vo fľašiach ohrozením pivnej kultúry? |
| Praha, 02.06.2011 |
|
| V poslednej dobe sa veľmi diskutuje o odklone od pitia piva v reštauráciách a baroch a o náraste pomeru predaja "baleného piva" na úkor piva čapovaného. Pivovarský odborníci donedávna odmietali používanie nového obalu - PET fliaš a spochybňovali možnosť využitia tohto balenia pre tak prírodný a sofistikovaný nápoj, akým je pivo. Je teda nárast podielu "baleného piva" hrozbou pre túto pohostinskú kategóriu odbytu piva a hrozí kvôli nárastu predaja piva vo fľašiach všeobecne, a teraz aj PET fľašiach, znehodnoteniu piva ako vysoko kvalitného a hodnotného mierne alkoholického nápoja?
Osobne som presvedčený, že to tak nie je. Je to skôr naopak. Nárast predaja piva vo fľašiach a ďalších inovovaných obaloch poskytuje pivovarskému priemyslu možnosť, ako rozšíriť trh pre pivo, teda za pomoci zaujímavého obalu pivo priviesť aj na miesta, kam sa klasická vratná fľaša alebo sudové pivo nedostane. Zároveň tak možno pivo ďalej profilovať a rozširovať okruh jeho spotrebiteľov aj dosiahnuteľnosť. Tým môžeme účinne bojovať so súčasným fenoménom našej západnej civilizácie a vyspelých trhov všeobecne, ktorým je pokles spotreby piva v krčmách a baroch, a špecificky pokles "slow food" reštaurácií, kde ku kvalitnému jedlu čapované chladené pivo jednoznačne patrí, sprevádzaný nárastom "fast food" bistier, kde na správne natočené pivo nie je čas a na vratné sklenené fľaše nie je miesto. Okrem týchto trendov nemôžeme opomenúť ani fakt, že nie vo všetkých krajinách je čapované pivo vnímané ako kvalita. Často je čapované pivo naopak spochybňované a za kvalitné je brané len pivo fľaškové. Sú to predovšetkým bývalé socialistické krajiny na Balkáne, kde na toto vnímanie môžeme ešte dnes naraziť. Dôvodom týchto postojov je skúsenosť zo socializmu: v časoch nedostatku a "socialistického hospodárenia v reštauráciách" bývalo čapované pivo často pokazené, čapovalo sa v nečistých rúrkach, ale hlavne sa riedilo vodou, a tak image čapovaného piva značne utrpela na niekoľko generácií dopredu. Od čias prvých zdokumentovaných poznatkov o výrobe piva v Mezopotámii, kde sa pivo varilo v domácnostiach, všetci skúmali, ako pivo uchovať a prepraviť na miesta konania slávností a Hodokvas pri rôznych sviatkoch. Po stáročia sa k tomu využívali hlinené a neskôr keramické či veľké cínové nádoby. Až neskôr sa na trhu objavil drevený smolený sud, ktorý bol schopný pivo uchovať aj prepraviť. Krajiny ako Taliansko, ktorá bola v ranom stredoveku najvyspelejším výrobcom skla, si nerobili ohľadom piva starosti, pretože hlavným nápojom v tejto oblasti bolo víno, a tak sa sklenené fľaše začali najskôr používať na víno. Dlhá tradícia právovárečných domov a ich rozšírenie po celom území strednej Európy spoločne s bohatou tradíciou varenia piva v kláštoroch riešilo problém logistiky a dostupnosti piva pre svojich spotrebiteľov. Až nástup industrializácie začiatkom 19. storočia, vývoj v spôsobe varenia piva (založenie Plzeňského Prazdroja), štandardizácia a rast objemu vareného piva na jednotlivých varných miestach spolu so zvyšujúcim sa počtom mestského obyvateľstva prispeli k potrebe väčšej "mobility" piva. Jednoduchý pivný sud prestával stačiť. Súbežne s pokrokom priemyselného varenia piva sa rozvíjal aj sklársky priemysel, a tak sa pivné fľaše s väčším objemom rozšírili z pôvodného používania na liehoviny aj na víno aj na pivo. V druhej polovici 19. storočia začali pivovary jednak vo väčšej miere používať sklenené fľaše pre priame plnenie, jednak sa rozšírili fľaškovne, ktoré zjednodušovali logistiku vratných fliaš tým, že fľaše kolovali v obehu okolo jednotlivých stáčiarní. Na začiatku 20. storočia sa systém stabilizoval. Priemyselné pivovary expedovali pivo v sudoch a fľašiach umiestnených do drevených prepraviek a začal sa vytvárať systém vratných obalov. V mnohých častiach sveta sa tiež zrodila tradícia odnosu piva vo veľkých keramických krčahoch. Poľnohospodárski robotníci pri práci na poli dostávali džbán piva na obed, v rodinách sa vytvorila tradícia, kedy dieťa prináša k nedeľnému obedu alebo k sviatočným príležitostiam džbánok čerstvo natočeného piva z blízkej krčmy. V druhej polovici 20. storočia boli pivné obaly doplnené o plechovky. S nástupom reťazcov maloobchodných predajní sa etabloval systém obehu vratných fliaš. Pre export sa masovo rozšírilo použitie sklenených fliaš exkluzívnych tvarov pre jednoznačné marketingové odlíšenie; neskôr tieto fľaše vďaka pokroku v sklárstve začali byť odľahčené. V súčasnosti sme svedkami zápasu medzi udržaním logisticky náročného systému vratných fliaš a tlakom na jednocestné fľaše. Nástup environmentalizmu v 70. rokoch a jeho zosilnenie o dvadsať rokov neskôr spolu s ekonomickou výhodnosťou pre výrobcov piva tento súboj vo väčšine krajín Európy jednoznačne vyhral systém vratných fliaš. Pivovary začínajú naplno využívať pre konkurenčný boj marketingový potenciál, ktorý fľaša poskytuje. Individuálny tvar, farba skloviny, korunkový uzáver, zaujímavé možnosti etiketovanie fliaš - to všetko robí fľaša atraktívnym marketingovým nástrojom, ktorý spotrebiteľovi pomôže identifikovať sa s jeho obľúbenou značkou piva. Súčasne sa rozvíja experiment s novými plastovými obalmi a tiež plechovky získavajú zaujímavé a progresívne tvary. Po rozpačitom rozbehu používanie plastových fliaš, ktoré spočiatku, ak mali zachovať kvalitu piva a neprepúšťať plyn von z fľaše, dosahovali vyšších cien než samotná jednocestná sklenená fľaša, sa tieto obaly ustálili ako zaujímavý marketingový experiment v niekoľkých globálnych spoločnostiach. Až pád železnej opony a prudký rozmach výroby piva v Poľsku, Rusku, krajinách Balkánu a na ázijských trhoch opätovne otvoril otázku plnenie piva do PET obalov. Medzitým samotný PET obal prešiel vývojom a dnes je PET fľaša schopná po určitú dobu plne garantovať kvalitu piva. Zaujímavé je, že PET fľaša bola najrýchlejšie rastúcou variantom obalu na pivo, ktorá v rokoch 2003-2008 rástla priemerne o 20% ročne, zatiaľ čo sudové pivo zaznamenalo 0% rast. Dôvodom je, že pivo v PET obaloch je často jedinou možnou logistickú variantom, ako pivo dopraviť zákazníkom v rozľahlom Rusku, pri veľkých dopravných vzdialenostiach a neexistenciu pivníc v tej podobe, ako ich poznáme z domova v Európe. Samotná PET fľaša dnes prestáva byť "čistou" PET flašou. Napríklad spoločnosť ÚVZ, jedna z celosvetovo vedúcich firiem, predstavuje novú technológiu vstrekovania "sklenenej vrstvy" dovnútra fľaše, takže nápoj nie je vôbec v kontakte s plastom, čo vedie k úplnej stabilizácii nápoja vnútri fľaše. Použitie modernej PET fľaše nie dehonestácia piva, je iba zaujímavým marketingovým riešením, ktoré v mnohom môže nahradiť donášku piva v keramickom džbánku, tak ako na to predchádzajúce generácie boli zvyknuté, a súčasne je veľmi komfortným obalom pri rodinných a priateľských posedeniach v prírode u grilovanie, kde dochádza k väčšej konzumácii piva. Verím, že PET fľaša je zaujímavým riešením najmä pre krajiny, kde je väčšia spotreba piva na hlavu. Manželský pár je v slovenských podmienkach schopný vypiť po dobrej jedle v priebehu večera jednu litrovú PET fľašu, a PET fľaša sa tak v danej situácii stáva iba odnosovým "minisoudkem", ktorý sa jednak pohodlne odnesie a zlikviduje, a jednak sa v bežnej chladničke ľahko vychladí na potrebnú teplotu. V tejto súvislosti je zaujímavé, že rýchle zavedenie PET fliaš v poslednom roku a pol v ČR ukazuje, že nedochádza k ohrozeniu sklenenej fľaše, naopak! PET fľaša paradoxne konkuruje skôr sudovému pivu. Pohodlné zaobchádzanie, ľahké vychladenie a ľahké nalievanie bez zložitej výčapnej techniky vedie k používaniu PET balenia namiesto sudov pri stánkoch s občerstvením na mnohých letných hudobných festivaloch. Diskusia o ekologickosti PET obalov sú poučné a demonštrujú pestrosť uhlov pohľadu na to, čo je ekologické. V mnohých parametroch nezvratné, ale recyklovateľné PET fľaše o objemoch 1,5 litra a väčších dosahujú nakoniec lepších ekologických parametrov ako fľaša sklenená. Obľuba sklenených fliaš u zákazníkov a zachovanie systému vratných sklenených obalov, ktoré je ekonomicky aj ekologicky zatiaľ optimálne variantom, nás vedie k optimizmu aj napriek pokračujúcemu nárastu PET fliaš v pivovarníctve. O osud skla sa v najbližšom horizonte nemusíme báť. Nárast cien energií pri výrobe a ropy - nafty pre ich zvoz však môže v budúcnosti tieto výpočty zmeniť. Pre spotrebiteľov je dôležité vedomie, že fľaša - či už sklenená, alebo PET - je len prepravným obalom, ktorý má mať marketingový význam, uchovať kvalitu piva a byť pohodlné, aby si zákazník svoje pivo mohol vziať so sebou všade tam, kde na neho dostane chuť. Súčasne pre uchovanie kultúry piva platí, že fľaša je naozaj len obal a nie nádoba na pitie. Pivo nalievame z fľaše vždy do pohára, správnym spôsobom (do vychladeného pohára, s napenením a po skle), pretože len tak môžeme vychutnať všetky chuťové vlastnosti, rez, farbu a vôňu tohto skvelého národného moku!
(Autor: Ing. Pavel Bobošík, MBA, BCM, as; zdroj: Český zväz pivovarov a sladovní)
Spracoval Juraj Čajko |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
