 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Európsky priemer v platoch dobehneme o 15 rokov |
| Bratislava, 11.10.2011 |
|
| Rozhovor - Prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž pre HN:
Zníži návrat recesie naše platy?
Nevieme ešte s istotou, či dôjde k recesii alebo len k stagnácii ekonomiky. Pokles platov z titulu recesie či stagnácie je však nepravdepodobný, mzdy sú smerom nadol veľmi neflexibilné. Zamestnávatelia radšej uprednostnia prepúšťanie ako znižovanie individuálnych platov. Je však možné, že zamestnanci budú musieť robiť za tú istú mzdu viac práce ako doteraz.
Ako menia investície priemerné platy v regióne?
Podľa štatistiky NBS, Bratislava skoncentrovala v rokoch 1990 – 2008 priame zahraničné investície za 23,9 miliardy eur, čo predstavovalo 66 percent všetkých priamych zahraničných investícií v SR. Navyše z tohto celkového koláča Bratislavský kraj prijal priame zahraničné investície s najvyššou mierou pridanej hodnoty, teda finančné a IT služby. Prešovský kraj prijal len jedno percento všetkých priamych zahraničných investícií v tom istom období. Priemerná mzda za rok 2010 bola podľa Štatistického úradu SR 991 eur v Bratislavskom kraji, no len 594 eur v Prešovskom kraji. Ešte raz treba zdôrazniť, že dôležitá je nielen masa investícií, ale aj ich kvalita.
Je možné dosiahnuť zvýšenie priemerného platu v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, alebo kým je dostatok ľudí na trhu práce sa také niečo nestane?
Prečo by zamestnávatelia ponúkali vyššie platy, keď uchádzačov je veľa a pracovných miest málo? Výška priemerného platu však nezávisí len od ponuky pracovných miest, ale aj od ich štruktúry a miestnej cenovej hladiny. V IT biznise sa zarába viac ako v poľnohospodárstve. Okrem toho je v Bratislave drahšie ako v Rimavskej Sobote.
Aké sú dôvody priepastných rozdielov priemerných platov v Bratislave a susednej Viedni?
V podstate sú dva. Vyššia cenová hladina a vyšší podiel výroby s vyššou pridanou hodnotou vo Viedni ako v Bratislave.
Je možné, že Slovensko niekedy v budúcnosti dobehne v priemerných platoch priemer Európy?
Vysoké rozdiely v nominálnych platoch treba upraviť o rozdiely v cenových hladinách. V parite kúpnej sily sú rozdiely menšie. Taktiež treba vziať do úvahy aj celkovú výšku zdanenia. U nás si domov odnesiete približne 65 až 70 percent z hrubej mzdy, v Belgicku asi iba polovicu. Aj Škandinávia je nesmierne drahá. Napríklad priemerné mzdy dosahujú aj 4 000 eur, ale dane plus sociálne poistenie a životné náklady vám vysokú nominálnu mzdu riadne skrešú na reálnu úroveň. Otázku „dobehnutia priemerných platov“ treba vidieť v širších súvislostiach, nielen porovnávať rozdiely v nominálnom hrubom príjme. Ak by pokračovali tie isté trendy, ktoré v našej a európskej ekonomike prebiehali v posledných 10 rokoch, rozdiely v reálnych mzdách by sa mohli zmazať za 10 až 15 rokov.
Koľko rokov by sme potrebovali na dobehnutie Grécka v priemerných platoch?
Dobrá otázka: kedysi za socializmu sme sa smiali, že Japonsko nedobehneme, ani keď nám bude utekať oproti. A teraz nám už vyše 20 rokov naozaj uteká oproti a my ho dobiehame. S Gréckom to asi bude omnoho rýchlejšie, pretože jeho „útek dozadu“ bude podstatne rýchlejší ako japonský. Po zohľadnení cenových hladín môže byť reálna mzda v Grécku do 5 rokov podobná ako na Slovensku, a to dokonca aj vtedy, ak naša priemerná mzda bude rásť len veľ mi pomaly.
Marta Hilkovičová
Hnonline.sk |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
