 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Do boja s eurokrízou sa hlási aj Čína |
| Svet, 15.10.2011 |
|
| Podľa zdrojov agentúry Reuters by väčšina rozvíjajúcich sa ekonomík krajín BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika) mohla poskytnúť stovky miliárd dolárov na rozšírenie kapitálu MMF na boj s krízou.
Tieto obrie finančné prostriedky by mali pomôcť zabrániť tomu, aby sa kríza rozšírila aj do ďalších veľkých ekonomík ako je Taliansko alebo Francúzsko. Peniaze však BRICS podľa zdrojov poskytne MMF.
Riešením situácie v eurozóne, ktorá má vplyv na svetovú ekonomiku sa od piatku zaoberá na dvojdňovom zasadnutí skupina krajín G20, ktoré zastupujú ministri financií a guvernéri centrálnych bánk najväčších svetových ekonomík.
"Povedali sme to už predtým a opakujeme to znovu, že ak budú rozvíjajúce sa ekonomiky a krajiny BRICS vyzvané, aby prispeli, môžeme to urobiť pomocou Medzinárodného menového fondu," citovala agentúra jeden zo zdrojov, podľa neho je pomoci otvorená India, "Čína a Brazília s myšlienkou tiež súhlasia."
V reáli to znamená, že akcionári MMF, teda jednotlivé krajiny, by zvýšili základné imanie fondu. Pre krajiny BRICS je vraj dôležité iba to, aby sa tým nezmenila v MMF váha jej hlasov.
Čo rozhodne G20 v Paríži?
Uhol pohľadu krajín G20 by mal byť širší ako ten, keď sa dlhovými problémami zaoberá eurozóna. V Paríži sa má diskutovať predovšetkým o možnostiach, ako v čo najväčšej miere zabrániť tomu, aby ťažkosti eura vtiahli do novej hospodárskej recesie celý svet.
Zástupcovia európskych krajín by mali na rokovaní krajín G20 predstaviť detaily záchranného plánu. Hovorí sa o tom, že jeho súčasťou by mohlo byť väčšie odpísanie gréckych dlhov, navýšenie bankového kapitálu a vytvorenie väčšej palebnej sily pre prípadné sanácie a Medzinárodný menový fond.
Podľa odborníkov by malo ísť o akúsi predohru pred novembrovým summitom G20 v Cannes, ktorý by mal priniesť konkrétnejšie riešenia. To sa podarilo G20 pred dvoma rokmi, kedy sa zástupcovia dohodli na koordinovanej akcii vedúcej k zmierneniu dopadov recesie. Teraz však pretrvávajú obavy, že z G20 nič extra nevypadne.
Francúzsko spolu s Nemeckom pokračujú v urýchlených prípravách záchranného plánu riešenia krízy, ktoré chcú predložiť na summite EÚ 23. októbra alebo najneskôr začiatkom novembra.
Eurozóna v problémoch
Eurozóna s dlhovými problémami zápasí už od minulej jari. Do problémov sa najskôr dostalo Grécko, prispelo k tomu okrem iného to, že falšovalo svoje štatistiky. Investori mu potom prestali veriť a krajina stratila schopnosť požičiavať si na finančných trhoch. Eurozóna a Medzinárodný menový fond Grécku prišli na pomoc a poskytli mu 110-miliardový záchranný úver.
Zahraniční partneri eurozóny dúfali, že sa podarí dôveru trhov rýchlo obnoviť a Grécko sa vráti na finančné trhy. Zatiaľ sa to ale nepodarilo. Grécku sa navyše stále nedarí plniť podmienky poskytnutia úveru, ku ktorým patrí stabilizácia verejných financií.
Dlhová kríza sa navyše eurozónou rýchlo šíri. Postupne zmietla ešte Írsko a Portugalsko, ktoré museli taktiež požiadať o medzinárodnú pomoc. Teraz hrozí, že by sa kríza mohla preliať aj do ďalších štátov únie. V ohrození sú najmä Španielsko, Taliansko a Francúzsko. Tie ale patria k najväčším krajinám eurozóny a na ich záchranu už by samotná únia zrejme nemala dostatok prostriedkov.
Európa preto zvažuje ako zabezpečiť dosť prostriedkov, vďaka ktorým by dokázala zažehnať dlhovú krízu. Záchranný fond EFSF by podľa nového plánu mohol slúžiť k tomu, aby sa stal zaistením straty investorov z nákupov štátnych dlhopisov. Podľa denníka Financial Times by dokonca zdroje fondu mohli stúpnuť až na 2,9 bilióna eur zo súčasných 440 miliárd eur.
Libor Akrman odkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
