 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Recesia vezme prácu a ukrojí z platov |
| Bratislava, 27.10.2011 |
|
| Prepad ekonomiky v budúcom roku pripúšťajú viacerí analytici. Ministerstvo financií zatiaľ v oficiálnych prognózach počíta stále s nárastom takmer o tri a pol percenta. Samotný šéf rezortu Ivan Mikloš však už pripustil, že rast sa spomalí.
Slováci však nebudú mať istú prácu ani v prípade takéhoto spomalenia. „Tlak na nezamestnanosť možno očakávať nielen v prípade oslabenia hospodárskej aktivity, ale aj v prípade len veľmi mierneho rastu,“ poznamenal hlavný analytik Volskbank Vladimír Vaňo s tým, že firmy môžu dosiahnuť hospodársky rast aj vďaka optimalizácii nákladov vrátane prepúšťania.
Neistota v práci
Pokles zamestnanosti by znamenal, že aj ľudia, ktorí by o prácu neprišli, by stratili viacero výhod. Zamestnanec by napríklad ťažšie vyjednával o výške svojho platu, firmy by tiež menej motivovali svojich ľudí odmenami. Na trhu práce by vládla neistota.
Otázne je, aké závažné dôsledky môžu nastať. Ak by naša ekonomika klesla len o jedno percento, tak by na úradoch práce mohlo pribudnúť podľa prepočtov analytikov zhruba 50-tisíc ľudí.
Reálne nám však hrozí aj horší scenár. V roku 2009, teda v období po štarte finančnej a hospodárskej krízy, sme stratili až takmer päť percent z HDP. Nezamestnanosť za rok stúpla o tri percentá. „Predstavuje to skoro 160-tisíc nových nezamestnaných,“ doplnil analytik UniCredit group Dávid Dereník s tým, že v kríze strácali prácu najmä ľudia s malými platmi.
Nižšia inflácia
Jedna z mála výhod, ktoré ľudia môžu pocítiť počas krízy, je spomalenie rastu cien. Inflácia sa zvyčajne pohybuje len mierne nad nulou, ľudia tak reálne strácajú iba veľmi malú časť z platu či dôchodku.
To, čo by ľuďom ušetril pomalší rast cien, by im však na druhej strane mohol zobrať štát. Jeho rozpočet je totiž priamo nadviazaný na vývoj ekonomiky a výber daní. Spomalenie hospodárstva o jedno percento predstavuje výpadok v štátnej kase zhruba 250 miliónov eur. Čím viac percent nám bude chýbať, tým viac bude musieť štát doplniť svoje príjmy, respektíve znížiť výdavky. Ak by sa však naplnili najpesimistickejšie scenáre, a u nás by nastal pokles ekonomiky o jedno percento, Slovensku by v budúcom roku mohla chýbať až jedna miliarda eur. Konečný výpadok by závisel od hĺbky recesie.
Ľudia by na takýto scenár zrejme doplatili vyššími daňami. Podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža by totiž štát už pri výpadku 400 – 500 miliónov eur nebol schopný pokryť svoje výdavky, hoci by sporil. Na rad by tak logicky prišlo zvyšovanie príjmov cez väčšiu daňovú záťaž obyvateľov. Miroslav Pejko
odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
