 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Farmárom pomohli k zisku dotácie |
| Bratislava, 29.01.2012 |
|
| Poľnohospodárstvo sa spamätáva z krízy a vrtochov počasia, ktoré ho postihli v rokoch 2009 a 2010. Za vlaňajšok očakáva zisk v rozmedzí 100 až 140 miliónov eur, čo bude najlepší hospodársky výsledok odvetvia od vstupu Slovenska do Európskej únie. Bez dotácií by však poľnohospodári skončili opäť v červených číslach.
Prvý rýchly odhad hospodárenia agropodnikov, ktorý v priebehu decembra 2011 pre Eurostat urobil Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, bol ešte optimistickejší. Rátal so ziskom až takmer 167 miliónov eur.
"V rukách už máme viac čísiel upresňujúcich minuloročné hospodárenie podnikov, preto vidíme zisk v reálnejšom rozmedzí," povedala analytička Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Zuzana Chrastinová. Podľa prognózy, ktorú spracovala s kolegom Zdenom Štulrajterom, o zisk sa postarali vyššie úrody spolu s rastúcimi cenami poľnohospodárskych komodít. Farmárom zlepšovala ekonomiku predovšetkým rastlinná výroba. V závere roka zaznamenali oživenie aj producenti mlieka a mäsa.
"V porovnaní s rokom 2010 sme vlani dosiahli podstatne vyššie výnosy obilnín či kukurice, ale netreba zabúdať, že v roku 2010 obrali poľnohospodárov o úrodu na státisícoch hektároch záplavy," pripomenul Stanislav Nemec, hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Z dlhodobého hľadiska nešlo podľa Nemca o žiaden rekord. "Bola to len priemerná produkcia obilia aj väčšiny ostatných plodín," skonštatoval Stanislav Nemec.
Farmárom k zisku nepomohla len stabilizácia a rast cien poľnohospodárskych komodít, ale aj to, že dodávatelia vstupov nezvyšovali ceny takým tempom ako napríklad v poslednom ziskovom roku 2008. Všimol si to šéf agrobiznisu v UnicreditBank Jaromír Matoušek, podľa ktorého obchodníci so strojmi, agrochémiou, osivami a ďalšími vstupmi museli reagovať na hospodársku krízu a snahu poľnohospodárov šetriť.
Veľkú zásluhu na plusovom hospodárskom výsledku však majú dotácie. "Bez priamej podpory z Bruselu by poľnohospodárstvo bolo dosiahlo stratu blížiacu sa k dvesto miliónom eur," odhadla Zuzana Chrastinová.
Len na priamych platbách totiž slovenskí poľnohospodári v roku 2010 dostali 337 miliónov eur a vlani to nebolo menej, ale ešte o nejakých pár miliónov eur viac.
"Poľnohospodárstvo z titulu povahy svojej výroby nevytvára pridanú hodnotu. S tým, že bez dotácií bude dlhodobo stratové, sa treba zmieriť," tvrdí Jaromír Matoušek z UnicreditBank. Odvetvie podľa Matouška nie je schopné vyprodukovať ďalších 400 miliónov eur. "Muselo by zvýšiť intenzitu výroby o 20 percent bez akýchkoľvek ďalších nákladov, a to je v praxi nemysliteľné," tvrdí Matoušek.
Zisk okolo 60–tisíc eur očakáva aj PD vo Veľkom Ďure v okrese Levice. "Mali sme dobrú úrodu pšenice. Zožali sme ju pred búrkami a predali lepšie, ako roľníci, čo zberali obilie po dažďoch," podotkol predseda družstva Juraj Benčík. Bez dotácií by však ani toto družstvo nehospodárilo so ziskom.
Jozef Sedlák
odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
