 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Grécky parlament o úspornom programe |
| Atény, 12.02.2012 |
|
| V gréckom parlamente sa začala rozprava o novom rozsiahlom úspornom balíku vlády. Informovala o tom televízia parlamentu Vouli.
Rozhodnutie o znížení vládnych výdavkov by malo padnúť dnes okolo polnoci. Hlasovanie poslancov bude menovité. Vedúci hlasovania vyzve každého člena zákonodarného zboru, aby sa k projektu vyslovil jasne buď ÁNO alebo NIE.
Premiér Lukas Papadimos varoval pred ekonomickým chaosom, ak by poslanci opatrenia odmietli. Grécka polícia dnes podvečer nasadila slzný plyn proti demonštrantom, ktorý svoj odpor proti úsporám vyjadrovali pred parlamentom pomocou kameňov a zápalných fliaš.
Podľa agentúry AFP prišlo nespokojnosť so škrtmi do ulíc Atén prejaviť asi 25.000 ľudí. Agentúra Reuters hovorí o desaťtisícoch demonštrantov, čo je podľa nej najväčší počet za mesiace protestov. Väčšina z nich vraj po policajnom zásahu miesto opustila, menšie skupinky ale pokračujú v stretoch s políciou.
Nemecko vyzvalo Atény, aby radikálne zmenili prístup k riešeniu dlhovej krízy, ak si želajú zostať v eurozóne. "Grécke sľuby pre nás už nie sú dostatočné," povedal v rozhovore pre dnešné vydanie denníka Welt am Sonntag nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Podľa neho ukazujú prieskumy verejnej mienky, že väčšina Nemcov je ochotná Grécku pomôcť, je ale nutné, aby to nebola "bezodná diera".
Pred parlamentným "nie" už v sobotu varovali šéf gréckych socialistov a bývalý premiér Jorgos Papandreou aj šéf konzervatívcov Antonis Samaras. Neskôr sa k nim pripojil grécky premiér. "Vznikli by podmienky pre nekontrolovaný ekonomický chaos a sociálna explózia," vyhlásil Papadimos vo večernom prejave k národu o možnosti, že úspory budú zamietnuté. Nesúhlas so škrty by podľa neho krajine uvrhol do víru recesie, nezamestnanosti, nestability a vleklé biedy, čo by skôr či neskôr viedlo k opusteniu eura. Grécki komunisti jeho slová odmietli ako "lži a panikárenie".
Hlavný finančný ťahúň eurozóny - Nemecko - pred dnešným hlasovaním stupňoval tlak na Grécko: Berlín vyhlásil, že Európa potrebuje činy a nie slová.
"Gréci musia dokončiť domácu úlohu, aby získali konkurencieschopnosť - či už skončí novým záchranným programom, alebo inou cestou, ktorou sa vôbec nechceme vydať ...," povedal v rozhovore pre Welt am Sonntag nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Na otázku, či "inou cestou" mieni opustenie eurozóny, odvetil: "Všetko je len v rukách Grékov samotných. Ale aj v takom prípade (odchod z eurozóny), ktorý takmer nikto neočakáva, zostanú súčasťou Európy."
Nemecký minister vyhlásil, že snahy o záchranu Grécka sa ukázali byť ťažšie, než úsilie o zjednotení Nemecka v roku 1990.
Grécki poslanci by po svojom dnešnom popoludňajšom rokovaní mali o úsporných škrtoch hlasovať údajne najskôr o 23:00 SEČ. Schválenie návrhu zákona o ďalších škrtoch je pre Grécko kľúčové, ak chce zo zahraničia získať druhý záchranný balík finančnej pomoci vo výške 130 miliárd eur (3,2 bilióna korún). V opačnom prípade hrozí krajine možno už budúci mesiac bankrot. Gréci majú tento rok v štátnom rozpočte podľa požiadavky eurozóny ušetriť ďalších 325 miliónov eur.
Na schválenie vládnych úspor, ktoré otvoria cestu k pomoci EÚ a Medzinárodného menového fondu Grécku v sume 130 miliárd eur, treba získať nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. Parlament je 300-členný. Vládni socialisti a konzervatívci majú v nej 236 hlasov. Ani z nich všetci nepodporia úsporné opatrenia, ale pozorovatelia predpokladajú, že návrh bude schválený.
Poslanci začali rokovať o ostro kritizovanom úspornom programe verejnosťou v sobotu (11. 2.) vo výboroch. Premiér večer v televíznom prejave varoval pred dôsledkami nekontrolovaného bankrotu krajiny. Úsporný program obsahuje opatrenia, ktoré by Gréci museli urobiť sami "oveľa skôr než neskôr". Opatrenia budú veľmi tvrdé a budú vyžadovať "od Grékov bolestné obete".
Rozsah dodatočných škrtov, ktoré sú podľa vládneho návrhu rozložené na trojročné obdobie (2012 - 2014), zodpovedá zhruba siedmich percentám ročného HDP. Ide teda minimálne o 15 miliárd eur.
Prvá pôžička Grécku
Schválená v máji 2010 vo výške 110 miliárd eur. Atény z nej doteraz po jednotlivých častiach (tranžiach) čerpali 73 miliárd, z toho od EÚ dostali 53 miliárd a od MMF 20 miliárd.
Druhá pôžička 130 miliárd eur
Kývol na ňu summit EÚ vlani v októbri. Bude poskytnutá za výhodnejších podmienok, než sú tie na kapitálových trhoch. Grécku (podľa zámeru) pomôže zraziť verejný dlh zo súčasných 350 miliárd eur (160 percent HDP) na sumu zodpovedajúcu v roku 2020 120 percentám HDP. Ale ak bude grécka ekonomika ešte niekoľko rokov padať, nemôže tento cieľ dosiahnuť.
A bude tým mať Grécko vyhraté?
Pôžička Grécku uľaví so splácaním dlhov, ale nie je to liek na hlbokú recesiu, v ktorej ekonomika trčí tento rok u piaty rok. Jej konkurenčná schopnosť ďalej padá. Schodok obchodnej bilancie sa každý deň prehlbuje v priemere o 75 miliónov eur.
Čo môže urobiť Európska centrálna banka?
Prezident ECB Mario Draghi naznačuje, že strážkyňa eura by bola ochotná sa zriecť výnosov z gréckych vládnych dlhopisov, ktorých vo svojom portfóliu drží za 40 miliárd eur a Gréci jej majú postupne splatiť 55 miliárd eur. To znamená, že ECB by Grécku fakticky uľavila o 15 miliárd eur. ECB by na transakciu prekonala a jej straty by sa "rozprestreli" na celú eurozónu. Po odpísaní strát z investícií do gréckych dlhopisov ECB môže požiadať členské krajiny menovej únie o doplnenie kapitálu.
Pre zapojenie ECB sa vyslovil Medzinárodný menový fond. Podľa neho očakávaná dohoda gréckej vlády so súkromnými veriteľmi, ktorí majú odpísať aspoň polovicu zo svojich dvousetmiliardových pohľadávok, sama o sebe na odvrátenie gréckeho bankrotu nestačí.
Ako prebiehajú rokovania Grécka so súkromnými investormi?
Zástupcovia veriteľov sa koncom minulého týždňa zišli v Paríži, kde diskutovali o tom, či kývnu na úročenie nových gréckych dlhopisov vo výške len 3,6 percenta ročne.
Dohoda o výmena starých papierov za nové s tridsaťročnou lehotou splatnosti Grékom "odpíše" z celkového záväzku 200 miliárd eur minimálne polovicu. Musí sa uzavrieť do polovice februára, aby bolo možné výmenu cenných papierov (aj po právnej stránke) vykonať do 20. marca.
To je pre Grécko "DEŇ D", pretože do tohto termínu musí súkromným veriteľom dlhopisov splatiť 14,5 miliardy eur. V opačnom prípade ohlási štátny bankrot.
Čo ak sa nedospeje k dohode?
"Dohoda so súkromnými veriteľmi je prakticky hotová," vyhlásil v piatok bruselský komisár Olli Rehn. Ale podobných vyhlásení už bolo v predchádzajúcich týždňoch niekoľko. Pokiaľ sa k dohode v priebehu najbližších dní nedospeje, Grécku hrozí neriadený bankrot, varuje ratingová agentúra Fitch. "Ten by pravdepodobne znamenal paniku v gréckom finančnom sektore, útok sporiteľov na banky a presun ich vkladov do cudziny," hovorí Tony Stringer, výkonný riaditeľ Fitch.
Čím argumentujú odporcovia dodatočných výdavkových škrtov?
Škrty vo výdavkoch a vyššie dane spôsobia hospodársku katastrofu. Grécka ekonomika trčí už piaty rok v hlbokej recesii. Britská výskumná inštitúcia The Economist Intelligence Unit pre ňu na tento rok predpovedá prepad o 7,4 percenta.
Bez práce je podľa oficiálnych údajov cez milión Grékov a priemerná miera nezamestnanosti v novembri dosiahla 20,9 percenta. O rok skôr predstavovala 13,9 percenta. Od straty práce je v Grécku len krôčik k chudobe. Podpora v nezamestnanosti 461,50 eura sa vypláca najdlhšie jeden rok, informuje časopis Wirtschaftwwoche.
Je rozpočtový rez spoločensky únosný?
Hranice znesiteľnosti bude čoskoro prekročí, varuje štátny tajomník gréckeho ministerstva práce Giannis Koutsoukos, ktorý na protest proti ďalším radikálnym škrtom v sociálnych programoch odstúpil z funkcie. Na hranici chudoby v roku 2010 žilo 28 percent Grékov, vyplýva z poslednej správy Eurostatu, zverejnenej začiatkom tohtoročného februára.
TASR,IHNED,ČTK,hnonline |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
