 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Rogoff: V modernom svete súvisí všetko so všetkým |
| USA, 17.05.2012 |
|
| Obezita bude v XXI. storočí čoraz viac nadobúdať rozmery epidémie a spoločnosť bude stáť veľa peňazí. Trhy dávajú výrobcom málo podnetov, aby ponúkali zdravšie potraviny. V seriáli Kríza kapitalizmu nemeckého denníka Financial Times Deutschland to napísal profesor ekonómie a verejnej politiky na Harvardskej univerzite, bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu (MMF), Kenneth Rogoff.
Už sa veľa popísalo o nezdravej politickej, regulačnej a finančnej dynamike, ktorá viedla v roku 2008 k srdcovému infarktu svetového hospodárstva. Ale je tento problém obmedzený len na finančný priemysel, alebo je výstižným príkladom hlbšieho nedostatku západného kapitalizmu?
"Mám na mysli potravinárstvo", pokračoval autor, na jeho niekedy nezdravý vplyv na výživu a zdravie. Počet tučných ľudí na celom svete dramaticky stúpa a spomedzi veľkých krajín je zrejme najvypuklejším v Spojených štátoch.
Tučnota skracuje život mnohorakým spôsobom. Vedie k chorobám srdca a obehového systému a dokonca podnecuje vznik niektorých druhov rakoviny. Okrem toho, ak prerastie do chorobných foriem, znižuje kvalitu života. Náklady a straty, ktoré s tým vznikajú, nenesie len jednotlivec, ale aj spoločnosť. A to buď priamo prostredníctvom zdravotníckeho systému, alebo nepriamo, napríklad stratou produktivity práce a vyššími dopravnými nákladmi (vyššia spotreba leteckého benzínu, širšie kreslá v lietadlách a pod.).
Tučnota však nie je pre ekonomický rast pohromou. Výdatne spracované potraviny na báze kukurice s akýmkoľvek množstvom chemických prísad sú známe ako hlavná príčina priberanie ľudí na hmotnosti. Ale ak sa prihliadne na ich vplyv na hospodársky rast, ide o veľkolepú záležitosť. Poľnohospodárstvo inkasuje peniaze za pestovanie kukurice (často subvencované štátom) a výrobcovia potravín zase zarábajú na tonách chemikálií v návykových a neodolateľných produktoch. Spolu s nimi si zabezpečujú dobrý príjem aj vedci, ktorí zostavujú receptúry na správnej zmesi soli, cukru a chemikálií, aby sa najnovšie hotové jedlá stali pre spotrebiteľov neodolateľným lákadlom. Reklamní pracovníci si zabezpečujú prosperitu reklamami a pokladnice zdravotníctva (autor hovorí o zdravotníckom priemysle) bohato plnia poskytované liečebné procedúry, ktorými sa odstraňujú nevyhnutne vznikajúce choroby z tučnoty. Jednoducho je to terno.
Kapitalizmus, ktorý dostáva srdcové infarkty, je fantastickým dobrodením pre burzy, na ktorých sa obchoduje s cennými papiermi všetkých týchto odvetví. Okrem toho majú spracovateľské odvetvia priaznivý vplyv na situáciu na pracovnom trhu, vytvárajú aj miesta pre vysoko kvalifikovaných zamestnancov. Kto by sa mal preto rozčuľovať? Určite nie politici, ktorí sa v prípade nízkej nezamestnanosti a raste kurzov akcií stanú víťazmi volieb. A volebné dary pred nimi dostávajú od všetkých výrobcov zo spracovateľského priemyslu. Skutočne, politici v Spojených štátoch, ktorí sa odvážili hovoriť o negatívnom vplyve spracovaných potravín na zdravie a životné prostredie, v mnohých prípadoch zostali v predvolebnej kampani bez prostriedkov.
Je síce pravdou, že trhové sily rozvíjajú inovácie, vďaka ktorým ich produkty zlacnievajú aj v čase, keď ceny zeleniny a ovocia rastú. To je dôležitý moment, prečo sa prehliada enormné zlyhávanie trhu v tejto oblasti. Spotrebitelia dostávajú menej informácií v dôsledku slabej činnosti škôl, knižníc a zdravotníckych iniciatív. Oveľa viac ich zaplavujú dezinformácie v reklamách. Alarmujúcou sa stáva predovšetkým situácia najmä detí. Keďže verejnoprávnych televízií je v mnohých krajinách nedostatok, deti sa dostávajú do zajatia televíznych staníc financovaných zo súkromných zdrojov.
Stačilo by, keby potravinársky priemysel, ktorého pôsobenie vedie k srdcovým infarktom, a finančný priemysel, ktorý v ekonomickej oblasti vyvoláva rovnaké stavy, boli našimi dvoma poslednými problémami. Pre tieto odvetvia typická patologická dynamika z regulačno-politicko-hospodárskych hľadísk zasahuje oveľa ďalej. Preto musíme vypracúvať lepšiu ochranu dlhodobých záujmov spoločnosti.
Prirodzene, rovnováha medzi slobodou rozhodovania spotrebiteľa a paternalizmom je vždy spornou záležitosťou. Ale celkom isto možno dosiahnuť aj tu zdravú rovnováhu, vďaka ktorej dostane verejnosť lepšie informácie, takže ľudia budú môcť urobiť fundované spotrebiteľské a politické rozhodnutia.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland
odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
