 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Voňavý slovenský chmeľ je drahý. |
| Bratislava, 23.08.2006 |
|
| Slovenské chmeliarstvo prežíva krízu. Odvetvie, ktoré bolo kedysi výnosnou ozdobou poľnohospodárov, z roka na rok slabne pod tlakom svetovej konkurencie. Tú predstavujú výrobcovia lacného chmeľu s vysokým obsahom horkých látok. Čelia im len najlepší domáci pestovatelia aromatických žateckých odrôd chmeľu.
Zo slávnej Topoľciansko-piešťanskej a Trenčianskej pestovateľskej oblasti, ktorá sa rozprestierala na ploche vyše 1 200 hektárov, zostali len ostrovčeky chmeľníc s celkovou výmerou 350 hektárov. Väčšina z nich sa nachádza v okolí Trenčína. PD v Čachticiach je posledným pestovateľom, ktorý si udržal pôvodnú 60-hektárovú veľkosť chmeľníc.
„Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov sme za tonu chmeľu dostávali okolo 190-tisíc korún. Teraz predávame chmeľ od 111-tisíc po 130-tisíc korún," vysvetľuje podpredseda čachtického družstva Jozef Čarada. Družstvo má dlhodobé zmluvy s nemeckou firmou Barth, ktoré vypršia o rok. „Čakáme, že nové kontrakty prinesú zvýšenie cien. Ak nie, čaká slovenské chmeliarstvo pomalé, zhruba desaťročné umieranie," znie Čaradova predpoveď.
Tohtoročná úroda chmeľu bude len priemerná. Pestovateľom, ktorí potrebujú urýchlene modernizovať pozberové linky, neprinesie toľko peňazí, koľko by potrebovali. „Len vlani sme dali milión korún do česacích strojov," hovorí agronóm PD Soblahov-Trenčín Ján Capák. Toto družstvo pestovalo chmeľ na 80 hektároch, dnes však jeho výmera klesla na 48 hektárov. „Tlačia nás stále dole s cenami, preto chtiac-nechtiac znižujeme plochy," vysvetľuje Capák.
Najväčší spracovateľ chmeľu na Slovensku - družstvo Slovchmeľ v Hornej Strede, vyváža 80 percent slovenskej produkcie. „Len dva slovenské pivovary nakupujú náš chmeľ - Topvar a Šariš," hovorí riaditeľ družstva Marián Borovský. Zníženú výrobu chmeľu má nepriamo na svedomí aj spotrebiteľ. „Ľudia pijú viac desiatku ako dvanástku, na výrobu ktorej sa spotrebovalo viac chmeľu," hovorí Borovský. Chmeľ sa podľa neho na Slovensku udrží, len pestovatelia musia byť efektívnejší ako konkurencia.
Žatecký poloskorý červenák a Prémiant je neodmysliteľnou súčasťou receptúry Topvaru," hovorí vedúci výroby piva v Topvare Ján Píry. Nič sa na tom nemení ani po začlenení Topvaru do skupiny SABMiller. „Nielen nám, ale aj ostatným závodom nechávajú pri zachovaní pôvodnej chute voľnú ruku," tvrdí Píry.
„Slovenský chmeľ je kvalitný so skvelou vôňou, ale obsahuje tri razy menej horkých látok ako lacnejší zahraničný chmeľ," objasňuje rozdiel hlavný sládek pivovaru Steiger Ján Koma.
Za dovozom zahraničného chmeľu je podľa neho ekonomika. Voňavý slovenský chmeľ sa používa len na posledné dochmelenie piva.
Autor: Jozef Sedlák
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
