 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Pýtali sme sa... |
| Bratislava, 15.03.2013 |
|
| Ako budú firmy reagovať na zmeny, ktoré zrealizovala súčasná vláda?
Vladimír Masár, Deloitte: Je úplne prirodzené a správne, že verejný sektor sa snaží stabilizovať svoje deficity. Dá sa to však robiť viacerými spôsobmi. Prvé kroky smerovali k zvýšeniu príjmovej stránky cez prenesenie záťaže na podnikateľský sektor. Ten musí od krízy zvažovať všetky náklady. Podnikatelia investovali do zvyšovania efektívnosti podnikania. Ak zoberiem svoje skúsenosti z Deloitte, tak v posledných rokoch bol najväčší záujem práve o produkty súvisiace so znižovaním nákladov, zvyšovaním efektívnosti podnikania. Je úplne prirodzené, že podnikatelia zvažujú aj mzdové náklady, čo sa odráža tiež vo zvyšovaní nezamestnanosti. Ale to sa dalo predpokladať. Daňové a odvodové zaťaženie Slovenska už nie je ani zďaleka také atraktívne ani pre zahraničných, ani pre domácich investorov, ako sme hovorili.
Čo pomôže zamestnávateľom viac – nižšie dane a odvody, alebo flexibilnejší Zákonník práce?
Ondrej Smolár, Soitron: Pre nás určite odvody a dane. Aj keď dane až tak negatívne ako odvody nevnímam. V momente, ak pracujete vo firme, ktorá robí s vyššie vzdelanými ľuďmi, ste schopní robiť dohody bez toho, aby ste nejako rigidne uplatňovali Zákonník práce. Tá flexibilita je daná na úrovni dohody a ten regulačný rámec nepociťujete tak zásadne. Tam ten regulačný dosah Zákonníka práce nie je taký zásadný.
Ako hodnotíte snahu ministerstva financií zdaňovať firmy, ktoré posielajú svoje peniaze do daňových rajov, osobitnou daňou?
Vladimír Masár, Deloitte:
To, že je tu snaha o bránenie optimalizácie daní, je prirodzené. Na druhej strane sa mi ťažko vyjadruje k technike, o ktorej nič neviem. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že to nie je také jednoduché. Svetová ekonomika je prepojená a neviem, ako by sme napríklad zadefinovali daňové raje alebo ako by sme sa snažili zaviesť iný režim zdaňovania, keď s mnohými štátmi máme podpísané dohody o zamedzení dvojitého zdanenia. Bolo by to dosť komplikované a neviem, či by vynahradila vynaložené zdroje.
Minister Tomáš Malatinský predložil návrhy na podporu rastu. Sú toto nástroje, ktoré zabezpečia, aby sme v budúcnosti nemuseli iba konštatovať, že rast ekonomiky sa spomaľuje?
Ivan Pešout, MH SR:
Prorastové opatrenia sú štandardným opatrením, ktoré využívajú aj v ostatných krajinách. Jasný cieľ. Rozhýbať ekonomiku v krátkodobom horizonte. Povedali sme, ktoré oblasti budeme sledovať. Slovensko trpí čerpaním štrukturálnych fondov. Potrebujeme v tejto oblasti pridať. Obrovské rezervy máme v efektívnej správe využívania štátnych aktív. Štát sa k tomu musí postaviť oveľa viac ako podnikateľ. To isté nás čaká aj pri zamedzovaní daňovým únikom, kde je odhadovaný objem daňových únikov 2,5 miliardy eur, čo je obrovský balík, ktorý mohol zmierniť vysoké tempo konsolidácie verejných financií.
Dá sa ešte rok po nástupe vlády diskutovať o tom, ako majú vyzerať prorastové opatrenia? Nemalo by to byť už jasné?
Ivan Pešout, MH SR:
Treba si uvedomiť 20-ročný mentálny posun na ministerstvách, keď sa ministerstvá nevedia začleniť do národohospodárskej štruktúry a nevedia si uvedomiť, že každé jedno ministerstvo je súčasťou národohospodárskej politiky štátu. Preto vláda umožnila vypracovať balíček týchto prorastových opatrení. Každý jeden rezort musí prispieť do tohto balíčka nejakým opatrením. Každý jeden rezort musí byť súčasťou národohospodárskej politiky. Každé jedno ministerstvo si musí uvedomiť, že takéto rezervy má.
Jozef Špirko, RÚZ: Súčasná vláda ma obrovskú príležitosť a zodpovednosť. Je jednofarebná. A môže zaviesť významné systémové zmeny. Otázka školstva je dlhodobo neriešená. Ak súčasná vláda nevyužije priestor, aby spravila zásadné systémové zmeny, tak sme ako Slovensko prehajdákali jednu obrovskú historickú príležitosť. Očakával by som oveľa zásadnejšiu reformu školstva.
Aké opatrenia navrhuje vláda pre pomoc malým a stredným podnikateľom a ako sa premietnu do ich reálneho života?
Ivan Pešout, MH SR: Prvým nástrojom sú štrukturálne fondy. Zásadná realokácia v rámci operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast vo výške vyše 200 miliónov eur išla v prospech ministerstva hospodárstva. Uvoľníme ich do obehu cez výzvy, ktoré v najbližšom čase vypíšeme. Podarilo sa nám zrevitalizovať fondy rizikového kapitálu, ktoré má ministerstvo hospodárstva k dispozícii. Je to aj zabezpečenie dostatočného spätného toku do mikropôžičkového programu, ktorý bude poskytovať pôžičky pre najmenších podnikateľov. Toto sú nástroje, ktoré sú určené malému a strednému podnikaniu. Diskutujeme ešte o dvoch malých schémach, ktoré by smerovali do daňovej oblasti.
Erik Kapsdorfer odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
