 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Zaveďte spoločné dlhopisy a kríza zmizne |
| Bratislava, 25.04.2013 |
|
| Rozhovor. Držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Eric Maskin pre Hospodárske noviny.
Nemci najviac profitujú zo stavu v Európskej únii, takže je na nich, aby teraz priložili ruku k dielu pri udržaní eurozóny, tvrdí Maskin.
Získali ste Nobelovu cenu za rozvoj teórie dizajnovania mechanizmov. O čom je táto teória?
V princípe ide o to, ako navrhovať mechanizmy, vďaka ktorým dosiahnete naplnenie vytýčených cieľov či vyriešenie problémov. Vedia potom naznačiť, ako treba nastaviť ekonomické inštitúcie v tomto procese. Je to technická časť ekonomiky.
Hovorí sa, že táto teória by mohla pomôcť pri riešení krízy. Ako?
Kľúčové je v tomto prípade nastavenie vhodnej regulácie, ktorá môže ochrániť finančné trhy pred výbuchmi a zastaviť prehlbovanie krízy.
Keď hovorím regulácia, myslím hlavne reguláciu pákovania. V praxi to znamená obmedziť množstvo požičaných peňazí, ktoré sa používajú na ďalšie investovanie. Súčasťou regulácie by bola požiadavka na finančné inštitúcie, aby používali viac vlastné peniaze.
Aký je optimálny objem požičaných peňazí v obehu?
Ťažko to presne povedať. Máme však skúsenosti z minulosti a na základe nich sa dá hovoriť o optimálnom pomere požičaných a vlastných peňazí od 15 k jednej až 20 k jednej.
Ako je to teraz?
Momentálne je tento pomer nízky. Pred vypuknutím krízy sme videli, že tento pomer bol veľmi vysoký. Pohyboval sa aj na úrovni 50 k jednej. Bolo to oveľa viac, ako bol historický priemer a ako je to bezpečné pre riadne fungovanie finančného systému. Po vypuknutí krízy sa tento pomer veľmi rýchlo znížil a dá sa povedať, že teraz je príliš nízko. Približne desať k jednej. To znamená, že sa požičiava nedostatočne na rozbehnutie investícií. Aby som sa vrátil k regulácii, ktorú som spomínal, práve tu je potrebné dosiahnuť určitý zdravý pomer. O tom by mali komunikovať regulátori s finančnými inštitúciami. Jednoducho nemôžu požičiavať tak veľa peňazí, ako to bolo pred krízou.
Takže teória môže pomôcť pri nastavení ekonomických inštitúcií, aby dohliadali na „zdravie“ trhu a robili prevenciu pred vznikom ďalšej krízy?
Táto teória ukáže, na základe akých základných princípov nastavovať regulácie. Nejde o určovanie samotných detailov či presného predpisu pre regulátorov, ako postupovať. Ak pochopíte tieto princípy, budete vedieť, aké konkrétne regulácie treba zaviesť.
Za prehlbovaním krízy v Európe však nestoja len ekonomické vzťahy, ale aj politické „ťahanice“. Ako môže teória pomôcť v tomto smere?
Veľký problém v Európe je, že tu máte menovú úniu s jednou autoritou v podobe Európskej centrálnej banky, ale nie je tu jednotná fiškálna autorita. To je silná nerovnováha a hlavné ohnisko problémov. Riešenie je väčšie zjednotenie fiškálnej politiky. Veľmi podstatný krok, ktorý by sa mohol urobiť, je prijatie spoločných európskych dlhopisov. Potom by táto dlhová kríza jednoducho odznela. Lebo dlhy krajín by sa zjednotili a tlak na trhoch by zmizol.
Nemecko sa však teší z historicky najnižších výdavkov na obsluhu dlhu. Toto by mu výdavky zdvihlo. Aj preto takýto krok odmieta.
Momentálne Nemci najviac profitujú zo stavu v Európskej únii, takže je na nich, aby teraz priložili ruku k dielu pri udržaní eurozóny.
Takže by to bolo podľa vás spravodlivé voči Nemecku?
Určite. Keď má z toho majú také veľké benefity, malo by za to taktiež zaplatiť.
Hovoríte o potrebe prehĺbenia integrácie v Európe. Ako hodnotíte snahy vytvoriť bankovú úniu?
Sú to veľmi potrebné kroky. Všetky kroky, ktoré vedú k väčšiemu zjednoteniu, sú vítané. Treba však stanovené pravidlá vedieť aj vymôcť. Dôležité je napríklad nielen stanoviť limity na míňanie pre členské krajiny, ale aj ich penalizovať v prípade prešľapov. Až potom sa budú v prípade potreby a snahy o zachovanie stability môcť realizovať transfery likvidity z jednej krajiny do druhej.
No sú tu aj kontroverznejšie kroky eurozóny, napríklad zmrazenie bankových kont na Cypre.
Cyprus je skutočne príliš malý, aby bol zdrojom veľkých obáv. V každom prípade však bolo jasné, že jeho finančný systém bolo treba zreformovať.
Je však toto vhodný spôsob?
Verím, že je to dočasné opatrenie, ako predchádzať veľkému odlevu financií z krajiny. Je na politikoch eurozóny, aký spôsob si vyberú.
Ešte by som sa vrátil k teórii dizajnovania mechanizmov. V akých ďalších oblastiach môže pomôcť?
Napríklad aj pri emisiách a vysporadúvaní sa s cenou, ktorú si vypýtajú klimatické zmeny. Tento problém sa nevyrieši sám. Takže podobne, ako v spomínanom prípade regulácie požičaných peňazí v obehu, aj tu je potrebné zaviesť pravidlá pre nastolenie vhodnej rovnováhy. Princípy dizajnovania mechanizmov môžu pomôcť navrhnúť medzinárodný dohovor pre krajiny sveta, ktorý po podpísaní môže pomôcť vyriešiť problém klimatických zmien a zníženia. Toto by mohlo zahŕňať stropy pre tvorbu emisií a možno ešte lepšie by bolo zaviesť dane.
Takže táto teória pomáha vytvoriť regulačné schémy?
Presne tak.
Kto je Eric Maskin
Univerzitný profesor na Harvardovej univerzite, ktorý spolu s kolegami L. Hurwiczom a R. Myersonom získal v roku 2007 Nobelovu cenu za rozvíjanie teórie dizajnovania mechanizmov. Hľadá spôsoby, ako by teória mohla pomôcť pri boji proti finančnej kríze. Príkladom môže byť navrhnutie mechanizmu regulácií pre finančné trhy tak, aby fungovali spoločensky žiaducim spôsobom.
Jakub Mendel odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
