 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Švajčiari chcú totálne zmeniť peňažný systém, smerujú k referendu |
| Bern, 03.01.2016 |
|
| Švajčiarskej iniciatíve MoMo (monetary Modernisierung - menová modernizáciA) sa podarilo zozbierať 111 819 podpisov. To je o takmer 12-tisíc viac, než je hranica na vypísanie referenda. Dosiahnutie dostatočného počtu podporovateľov oznámila švajčiarska vláda. Ako však upozornil nemecký denník FAZ, hlasovanie musí ešte posvätiť švajčiarsky parlament.
Referendum by mohlo viesť k totálnej premene peňažného systému. MoMo presadzuje, aby banky mohli požičiavať iba peniaze, ktorými reálne disponujú. Švajčiarska národná banka SNB by mala absolútnu kontrolu nad tvorbou elektronických peňazí a stala by sa jedinou inštitúciou, ktorá by mohla peniaze "tlačiť".
Doteraz má SNB kontrolu len nad mincami a bankovkami. Tie však predstavujú len zlomok peňazí, ktoré sú aktuálne v obehu. "Hotovosť dnes predstavuje iba desať percent peňazí, 90 percent tvoria elektronické peniaze, ktoré vyrábajú súkromné banky," uvádza MoMo na svojich stránkach.
Vo Švajčiarsku, rovnako ako inde vo svete, požičiavajú banky viac, než koľko majú k dispozícii. Ich vklady existujú len vo forme elektronických účtov, v podstate teda ide len o sľub, že zaplatia. Fungovanie systému umožňuje to, že väčšina klientov si peniaze v hotovosti nikdy reálne nevyberie. Väčšina prevodov prebehne len z účtu na účet.
"Teoretickým podkladom švajčiarskej iniciatívy je peňažný systém so stopercentnou rezervou, ktorý by bankám dovolil požičať do ekonomiky len také čiastky a v takej štruktúre splatnosti, aby zodpovedali ich rezervám, teda vkladom, dlhopisom či pôžičkám od iných bánk s príslušnou splatnosťou," vysvetľuje pre iDnes.cz hlavný ekonóm UniCredit Bank Pavel Sobíšek.
Podľa iniciatívy sa tak zabráni tvorbe finančných bublín, ktorých spľasnutie potom musia dorovnávať daňovníci. "Ak banky dosahujú zisky, patria im. V prípade strát musia platiť daňoví poplatníci, štát ich musí zachraňovať," argumentuje MoMo.
Kontroverzný koncept stopercentnej rezervy nie je nijako nový a podľa Sobíška sa pravidelne objavuje po finančných krízach. Naposledy bolo počuť volanie po podobnom opatrení v roku 2009 na Islande. Má však viacero odporcov, ktorí argumentujú hrozbou nedostatočného úverového financovania. "Miesto stabilnejšieho systému by boli pravdepodobnejším následkom vysoké štátne výdavky, nedostatočné úverovanie súkromného sektora a slabá mena," tvrdia ekonómovia švajčiarskej banky Sarasin.
Podľa Sobíška v podstate sníma z komerčných bánk zodpovednosť, a teda aj riziko, za činnosť, ktorú bežne vykonávajú. Dopad na ekonomiku však nedokáže odhadnúť. "Myslím si, že aj pre finančne veľmi gramotného švajčiarskeho voliča bude pomerne zložité dohliadnuť na všetky možné dôsledky prípadnej zmeny v tejto oblasti, takže budú mať tendenciu podľa princípu opatrnosti iniciatívu v referende zamietnuť," myslí si Sobíšek.
odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
