 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| The Economist: Biopotraviny nie sú lepšie |
| EU, 08.01.2007 |
|
| Hnutie „etických potravín" na čele s produkciou takzvaných biopotravín môže v rozpore so svojimi cieľmi životnému prostrediu skôr uškodiť, napísal prestížny týždenník The Economist. Podobne sporná je iniciatíva za „spravodlivý obchod", ktorá chce prospieť chudobným farmárom sveta.
Cieľom biopoľnohospodárstva je vyrábať potraviny bez umelých pesticídov a hnojív. Táto metóda je na prvý pohľad voči životnému prostrediu šetrnejšia ako intenzívne farmárčenie. Každé poľnohospodárstvo je však podľa The Economistu voči životnému prostrediu nepriaznivé, pretože zaberá pôdu lesom a voľnej prírode.
Vďaka takzvanej zelenej revolúcii zo 60. rokov sa ľuďom pomocou pesticídov, umelých hnojív a ďalších metód podarilo zvýšiť obilné výnosy trojnásobne, a to takmer bez rozširovania obhospodarovanej pôdy. Zaistilo to dostatok potravín rozvojovým krajinám na čele s Indiou, ktorú vtedy rad vplyvných vedcov odpisoval ako beznádejnú budúcu obeť preľudnenia a hladomoru. Masové biopoľnohospodárstvo by tieto výdobytky zrušilo, pretože znamená návrat k tradičným, menej efektívnym metódam.
Keby sa biopotraviny mali presadiť všade, znamenalo by to, že by sa muselo obrábať niekoľkokrát viac pôdy ako dnes a potraviny by boli oveľa drahšie, čo by dopadlo najhoršie na chudobných. „Kupuj biopotraviny, zničíš dažďové pralesy," vyjadruje to ironickým heslom The Economist.
Obhajcovia biopotravín a predstavitelia ďalších hnutí proti analýze namietajú, že ich produkcia je dlhodobo udržateľnejšia ako konvenčná priemyselná. Svetový trh biopotravín sa od začiatku storočia zdvojnásobil na zhruba 40 miliárd dolárov ročne. Kým zo začiatku sa uvádzali skôr zdravotné dôvody, teraz spotrebitelia hovoria najmä o ekologickej šetrnosti, hovorí Peter Melchett z britskej loby biopotravín Soil Association. Podľa týždenníka The Economist nie sú jasné dôkazy oprávňujúce na tvrdenie, že konvenčne vyrábané potraviny škodia zdraviu, alebo že by biopotraviny boli výživovo hodnotnejšie. Popredným kritikom biopoľnohospodárstva je otec zelenej revolúcie, nositeľ Nobelovej ceny Norman Borlaug. Ten pokladá tvrdenie, že organické poľnohospodárstvo je pre životné prostredie lepšie, za „smiešne". Biofarmárčenie dosahuje nižšie výnosy, a teda potrebuje k produkcii rovnakého množstva potravín viac pôdy. Čím je poľnohospodárstvo intenzívnejšie, tým viac pôdy ostane pre dažďové pralesy, tvrdí Borlaug.
Zástancovia biopotravín uvádzajú, že ich produkcia je menej náročná na energiu, napríklad preto, že na výrobu umelých hnojív sa používa zemný plyn. Biochemik Anthon Trewavas z Edinburskej univerzity namieta, že viac energie na tonu produkcie, naopak, spotrebuje biofarmárčenie, pretože jeho výnosy sú nižšie a burina sa v ňom odstraňuje orbou. Bioprodukcia spotrebováva viac energie aj tým, že je vzhľadom na malé objemy náročnejšia na spracovanie aj dopravu.
odkaz na stránku
Autor: (ČTK, mq)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
