Slovensky English
Úvodná stránka Aktuality Produkty Aktivity Linky O spoločnosti
<< späť
Putin kriesil v Mníchove studenú vojnu
Mníchov, 12.02.2007
Studená vojna ožila v Mníchove. Konferencia o bezpečnosti priniesla doteraz najostrejšiu výmenu názorov medzi Spojenými štátmi a Ruskom od pádu komunizmu. „Spojené štáty prekročili svoje hranice na všetky strany," vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. „Nikto sa už necíti bezpečný, pretože sa nikto nemôže zaštítiť medzinárodným právom," povedal šéf Kremľa s tým, že koncepcia sveta s jedinou veľmocou nefunguje. Podľa Putina ľudia, ktorí učia všetkých demokraciu, sa ju nechcú naučiť sami. Ruský prezident protestoval i proti americkému protiraketovému systému, ktorého súčasťou má byť radar v Česku, i proti rozširovaniu Severoatlantickej aliancie. Putinove poznámky sa stali terčom ostrej kritiky. Podľa českého šéfa diplomacie Karla Schwarzenberga Putin práve tým ukázal, prečo je posilňovanie NATO dôležité. Americký minister obrany Robert Gates zase Putinove slová označil za neohrabané reči starého špióna. Šéf Pentagonu považuje spoluprácu s Moskvou za veľmi dôležitú. „Jedna studená vojna stačila," povedal Gates. MNÍCHOV Rusko a Spojené štáty si vymenili najostrejšie slová od konca studenej vojny. Niektorí analytici dokonca tvrdia, že sobotňajším prejavom šéfa Kremľa a včerajšou odpoveďou šéfa Pentagonu v Mníchove sa nová studená vojna práve začína. Ruský prezident obvinil Spojené štáty, že používaním sily v medzinárodných vzťahoch vyvolávajú nové preteky v zbrojení a provokujú menšie krajiny k snahe vyvíjať jadrové zbrane. Vladimir Putin tiež varoval, že vybudovanie amerického protiraketového systému v Česku a Poľsku nezostane bez ruskej „asymetrickej, ale účinnej" odpovede. „Kto to potrebuje?" opýtal sa po tom, čo spochybnil americký argument, že raketový štít odvráti prípadný úder z Iránu či Severnej Kórey. „Pochybujem, že to potrebujú Európania," dodal. „Nová studená vojna sa už začala," komentoval pre BBC Putinov prejav na mníchovskej bezpečnostnej konferencii Viktor Mizin, šéf moskovského Nezávislého ústavu strategických analýz. „Ruské vedenie pri pohľade na NATO nevidí nič iné, iba rakety namierené na Rusko," dodal. Časy studenej vojny pripomenul Putinov prejav aj americkému ministrovi obrany. „Včera vystúpil jeden z bývalých bojovníkov studenej vojny, ktorý vo mne takmer prebudil nostalgiu za tými časmi," povedal Robert Gates na rovnakom fóre, na ktorom deň pred ním rečnil šéf Kremľa. „Všetci starí špióni hovoria bez okolkov," pripomenul Putinovo niekdajšie pôsobenie v KGB. „Ja som tiež bol špiónom, ale potom ma poslali na preškolenie," pokúsil sa o vtip bývalý šéf CIA, ktorý sa iba nedávno stal šéfom Pentagonu. Ako veterán starého americko-sovietskeho nepriateľstva vyslovil presvedčenie, že „jedna studená vojna úplne stačila". Gates včera oznámil, že čoskoro navštívi Moskvu. Rusko sa podľa neho nemá prečo báť približovania sa NATO k jeho hraniciam, keďze „ide o približovanie sa demokratických krajín". Rusko označil za dôležitého partnera. „Niekedy nás však prekvapuje jeho politika, protirečiaca medzinárodnej stabilite - napríklad vývoz zbraní a využívanie energetických zdrojov na vyvíjanie nátlaku," dodal. Putin deň predtým obhajoval nedávny predaj ruského systému protivzdušnej obrany Iránu: „Prečo sme to spravili? Preto, aby sa Irán necítil zahnaný do kúta, aby nemal pocit, že je v nejakom nepriateľskom obkľúčení a pochopil, že má komunikačný kanál, má priateľov, ktorým môže dôverovať." Mníchovská výmena ostrých slov mala svoju predohru v piatok, keď náčelník ruského generálneho štábu navrhol prehodnotiť vzťahy k USA. „Naša spolupráca so Západom na základe formovania spoločných či blízkych strategických záujmov nepomohla našej vojenskej bezpečnosti," vyhlásil generál Jurij Balujevskij, podľa ktorého Moskva čelí ešte väčšej hrozbe zo strany USA ako v časoch studenej vojny. Moskvu deň predtým podráždil šéf Pentagonu, keď v kongresovom výbore zdôvodňoval žiadosť o zvýšenie vojenského rozpočtu nielen hrozbou zo strany Iránu a Severnej Kórey, ale aj Ruska a Číny. Čoraz väčšie sebavedomie Kremľa vo svete vyplýva z rastúcej ekonomickej i vojenskej sily krajiny. Od príchodu Putina k moci sa vďaka rastúcim príjmom z vývozu ropy a plynu vojenský rozpočet Ruska šesťnásobne zvýšil. Hoci je to ešte stále päťnásťnásobne menej ako na vojenské účely vydávajú USA, Moskva dvíha hlavu. A Putin by chcel, aby v tomto kurze pokračoval aj jeho nástupca, ktorý ho nahradí na budúci rok, myslí si analytik Gleb Pavlovskij. „Naznačuje to, že Rusko už dostatočne dozrelo, aby vo svete hovorilo »áno« aj »nie«," povedal Pavlovskij, ktorý má blízko ku Kremľu. Autor: (ik, REUTERS) svk, REUTERS odkaz na stránku
Vyštudoval právnickú fakultu a po nej mu ponúkli službu v KGB. Od roku 1985 Putin slúžil vo vtedajšom Východnom Nemecku ako legálny pracovník sovietskej vonkajšej rozviedky. Po návrate v roku 1990 pracoval na ingradskom magistráte. Spolupráca s primátorom Anatolijom Sobčakom priniesla Putinovi ovocie a v roku 1996 si ho všimli aj v Moskve. Ďalších niekoľko rokov budúci prezident zastával viaceré významné funkcie, až sa nakoniec v lete 1998 stal riaditeľom nástupkyne KGB - Federálnej Bezpečnostnej Služby. Celý ten čas však stál v pozadí a verejnosť ho takmer nepoznala. V auguste 1999 však vtrhol medzi ruskú politickú špičku ako kométa. Prezident Boris Jeľcin ho vymenoval za predsedu vlády a 31. decembra toho istého roku prekvapil celý svet tým, že odstúpil a prenechal právomoci Vladimirovi Putinovi. V marci 2000 Putin ľahko vyhral prezidentské voľby a začal neúprosný boj proti bývalým najvplyvnejším mužov v okruhu Borisa Jeľcina. Za mreže sa dostal mediamagnát Vladimir Gusinskij. Niekdajšia sivá eminencia ruskej moci Boris Berezovskij musel odísť do exilu. Väčšina ruskej verejnosti sporný boj proti oligarchom len uvítala. Stratu nezávislosti médií, ktoré títo muži ovládali, si už málokto všimol. Niečo iné však bola vojna v Čečensku, ktorú Putin rozpútal ešte ako premiér a hneď ju označil za protiteroristickú operáciu. Neutíchajúce boje a teroristické útoky sa stali najväčším problémom ruského prezidenta. Životy vojakov, výbuchy alebo rukojemnícke tragédie v očiach verejnosti marili všetky hospodárske úspechy Putinovej vlády. Obmedzenie slobody slova v médiách a obvinenia z porušovania ľudských práv naštrbili imidž Putina na Západe. Ruského prezidenta však kritika nezastavila. Pustil sa do boja s najuznávanejšou ruskou firmou - ropným gigantom Jukos a po tragédii v Beslane prišiel s návrhom ešte väčšej centralizácie moci. Na druhej strane však Putin urobil obrovský krok na zblíženie Ruska so Západom, za čo si aj vyslúžil kritiku svojich najhorlivejších stúpencov. Jeho ústupky sa týkajú najmä ekonomickej sféry - ratifikoval Kjótsky protokol, núti ruských výrobcov prispôsobovať sa konkurencii na svetových trhoch, adaptuje ruské hospodárstvo na vstup do Svetovej obchodnej organizácie. Nedávno však prekvapil svojich oponentov aj tým, že odmietol prijať zákon, ktorý vážne obmedzuje prácu novinárov pri teroristickom útoku. Napriek mnohým problémom je Vladimir Putin naďalej v Rusku mimoriadne populárny. Bežní Rusi, ktorých sa vojna v Čečensku alebo obmedzenia slobody slova priamo nedotkli, tvrdia, že ich krajina potrebuje osvieteného vládcu s tvrdou rukou. Kritici prezidenta však upozorňujú, že za vlády Putina Rusko stratilo šancu stať sa skutočne demokratickým štátom. Podľa nich chaos a úpadok za Jeľcina boli lepšie než riadená demokracia a nútená stabilita za Putina. Stále v ňom vidia človeka s mentalitou dôstojníka KGB, ktorý bolestne prežíval rozpad Sovietskeho zväzu a snaží sa o jeho obnovenie. Wikipedia
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk
The information on this page may not be reproduced, republished or mirrored on another webpage or website.
Copyright © 1997 - 2025 Euro-Brew s.r.o., Design»Rastislav Laco