 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Československá koruna prežila spoločný štát len o 39 dní |
| Bratislava, 17.02.2018 |
|
| Pomyselná bodka za spoločným štátom. Aj tak by sa dalo charakterizovať oddelenie slovenskej meny od česko-slovenskej pred 25 rokmi. Prečo sa to nestalo už 1. januára 1993, ale až o necelých šesť týždňov neskôr? Odpoveď odhaľuje niektoré komplikácie, ťažkosti, ale aj chyby a omyly pri vcelku hladkom rozchode Čechov a Slovákov a pri vzniku ich dvoch samostatných štátnych útvarov.
Je zaujímavé, že na konci existencie Česko-Slovenska bola podobne ako na jej začiatku menová odluka. Navyše, uskutočnila sa vtedy aj teraz kolkovaním starých bankoviek. Prvýkrát prebiehala podľa scenára vymysleného ministrom financií Aloisom Rašínom, scenára, ktorý poslúžil ako predloha aj o 74 rokov neskôr (nie náhodou sa hovorilo o akcii "Rašín 1993“). Akurát vo februári 1919, pri odpútaní sa československej meny od rakúsko-uhorskej išlo o jednostranný akt vlády ČSR voči Rakúsku i Maďarsku, zatiaľ čo vo februári 1993 to bol výsledok spoločne dohodnutého postupu politických reprezentácií Slovenska a Česka.
Aj hlavné príčiny menovej odluky boli vtedy a teraz odlišné. "Pokladáme za nevyhnutné odlúpnuť našu menu od meny ostatných štátov, ktoré vznikli na troskách Rakúsko-Uhorska, a ktoré neprestávajú bez zábran rozmnožovať obeh bankoviek,“ vysvetľoval Rašín poslancom československého parlamentu. "Len ten, kto tak ľahkomyseľne tlačí a požičiava peniaze, ich môže aj rozhadzovať.“
Rakúsko-uhorská banka so sídlom vo Viedni vtedy priam chrlila miliardy papierových ničím nekrytých bankoviek. Tak sa jej síce darilo splácať vojnové pôžičky, ale zároveň znehodnocovala úspory. Pre Rašína bola menová odluka len predohrou k "náprave a ozdraveniu meny“, ako hovoril k jej reforme.
Menová odluka začiatkom roku 1993 si takéto vysoké ciele nekládla. Tentoraz išlo "len“ o akt opustenia starej meny výmenou peňazí, čím by sa vytvorili základné predpoklady na vlastnú menovú politiku nového štátu. Preto je oprávnená otázka, prečo bolo treba všetko tak komplikovať a zbytočne predlžovať 39 dní trvajúcou menovou úniou.
Únia – mŕtvo narodené dieťa?
Na českej strane presadzovali menovú úniu najmä ministri za Občiansku demokratickú stranu. Zistila to v rámci výskumnej úlohy docentka Jitka Koderová z Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Vláda Václava Klausa, ktorá vzišla v Česku z parlamentných volieb v roku 1992, bola totiž koaličná a okrem ODS ju tvorili ďalšie české pravicové strany – ODA, lidovci a KDS.
Klausovci vtedy zastávali názor, že vznik menovej únie, a teda pretrvanie spoločnej československej meny aj po zániku federácie, "pomôže zmierniť emócie, spojené s rozpadom spoločného štátu natoľko, aby sa nepreliali negatívne do ďalšieho hospodárskeho vývoja v oboch krajinách“.
odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
