 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Značku vyberali spotrebitelia, nie pivovarníci |
| Topolčany, 18.12.2006 |
|
| Generálny riaditeľ Pivovarov Topvar Imrich Havriš pre PRAVDU: Nebudeme variť viac českých pív ako slovenských. Čítajte rozhovor...
Prečo Slováci prestávajú piť pivo, keď tu stále patrí k najlacnejším v Európe?
Cena je iba jeden z dôvodov, prečo sa vypije menej piva ako v minulosti. Ľudia sa viac sústreďujú na prácu a mení sa ich predstava o využití voľného času. A keď už zarobia viac peňazí, investujú ich do bývania, počítačov, áut, dovoleniek.
Má pivo medzi príťažlivými tovarmi viac konkurentov ako v minulosti?
Presne tak, pritom výplatné vrecúško ľudí nie je bezodné. Aj toto okrem iných faktorov ovplyvňuje jeho cenu. Dnes neposkytuje pivovarníkom veľa možností na investovanie do značiek.
Heineken sústredil výrobu do Hurbanova a SABMiller, vlastník Šariša, kúpil Topvar. Je skoncentrovanie a zefektívnenie výroby piva odpoveďou na to, že sa ho začína piť menej?
Je to jeden zo spôsobov, ako pivovarníci reagujú na meniaci sa dopyt a spotrebu. Ale iba jeden zo spôsobov. Väčšiu možnosť a perspektívu vidím v posilňovaní značiek. V tom, že sa pivo ako výrobok stane viac atraktívne pre spotrebiteľa. Nie je tajomstvo, že populárne či módne sú aj víno a mixované nápoje.
Zrejme nie náhodou zdôrazňujete význam značky piva. Čo rozhodlo pri zlúčení Šariša a Topvaru, že bývalí konkurenti ponesú názov Pivovary Topvar?
Výsledky prieskumu verejnej mienky našich zákazníkov a spotrebiteľov. Pre mňa ako východniara, ktorý po vstupe juhoafrickej spoločnosti SAB desať rokov budoval značku Šariš, to nebolo dva razy príjemné rozhodnutie.
Museli ste preglgnúť veľmi horkú tabletku, keď sa misky váh naklonili v prospech Topvaru a nie Šariša?
Mohli sme si zvoliť zlatú strednú cestu a nazvať dva zlúčené pivovary povedzme Spojené pivovary alebo Pivovary SABMiller Slovakia. Lenže neutrálny názov by neumožňoval budovanie korporátnej značky posilnenej spoločnosti i značku samotného piva. Nasledovali sme príklad našich sesterských firiem vo svete a spojili slovo pivovary s poprednou značkou na trhu - teda Topvarom. Moje osobné pocity šli bokom.
Stojí ešte pred Topoľčanmi tabuľa s nápisom Hlavné mesto piva?
Áno, stále je na tom istom mieste. Všímam si ju, som teraz v Topoľčanoch viac ako v Šariši. Ale ja som ju chápal ako tabuľu pre hlavné mesto piva v Topoľčiansku.
Teraz by vám však nemusela prekážať, keď ste šéf Pivovarov Topvar.
Určite mi neprekáža.
Za každú z 1 451 akcií v Topvare zaplatil SABMiller takmer 900-tisíc korún. Čo hovoríte na cenu po tom, čo ste si preťukli pivovar už ako majitelia?
Tam, kde sa kupujúci a predávajúci dohodnú na cene, je dobrá pre oboch.
Topvar dostával ponuky najprv od juhoafrického SAB-u, potom juhoafricko-amerického SABMilleru, niekoľko rokov. Hrali to na vás šikovne, keď zdvihli cenu akcie z nejakých štvrť milióna korún na štvornásobok.
O Topvar sa zaujímali aj iné veľké svetové pivovarnícke spoločnosti na európskom trhu. A či vytiahli akcie k cene, ktorú si akcionári zaumienili, to vedia lepšie ony samy.
Čo najviac zavážilo pri cene Topvaru?
Kupujete všetko. Značku, ktorá mala a má obrovský potenciál rastu. V cene je fortieľ ľudí, ktorí v Topvare pôsobili a pôsobia a ktorí značku vybudovali. Rovnako platíte za investície bývalého manažmentu do výrobných technológií. Je to cena za celý súbor predností pivovaru.
Môže SABMiller zveľadiť to, čo Topvar tak rád hrdo zdôrazňoval a to, že vyrábal, ako hlásal slogan, Originál slovenské pivo?
Samozrejme, že je to možné, veď podobné výroky tvoria podstatu úspešného marketingu. Ostatne aj naši konkurenti sa bijú do pŕs a hovoria o svojich značkách ako o rýdzo slovenských. Pravda, sila marketingu je v schopnosti odlíšiť sa od konkurencie.
SABMiller pôsobí na piatich kontinentoch. Do akej miery sa usilujete zachovať osobitosť národného trhu?
SABMiller rastie celosvetovo preto, že stavia na úspechu miestnych značiek. S ich pomocou sa snažíme budovať aj medzinárodné značky ako je Pilsner Urquell. Kľúčom k úspechu je zachovanie miestnych osobitostí.
Naozaj? V Šariši už niekoľko rokov zvyšujete výrobu českých licenčných pív.
Neurobili sme nič iné, len sme ponúkli zákazníkovi pivo, ktoré si prial. V správnom čase sme nastúpili na vlak, ktorý sa na Slovensku rozbiehal okolo roku 2000, keď sa ľudia začali vracať k českým pivám.
Ak začnete variť české pivo aj v Topvare, nestane sa, že budete napokon vyrábať viac českých pív ako slovenských?
Spotrebitelia určujú, čo chcú piť a rozumný výrobca im načúva. Nebojím sa, že budeme variť viac českých pív ako slovenských. Sme predsa na Slovensku, ktoré má bohatú pivovarnícku tradíciu. Dovoz českého piva a jeho licenčná výroba budú aj v budúcnosti tvoriť ako inde na svete iba doplnok.
Ale veľmi významný doplnok. Tohto roku štvrtinu predaného piva na Slovensku tvorí české, keď trh dobývajú menej známe, no lacné české pivá.
A viete prečo? Lebo v Česku sa vyostrila konkurencia medzi pivovarmi. Idú na Slovensko využívajúc dobré meno českého piva ešte z éry spoločného štátu. Malé české pivovary sem mieria aj preto, lebo ich oproti veľkým zvýhodňuje pri predaji nižšia spotrebná daň. A každý nový vývozca začína s nižšou cenou prijateľnejšou pre spotrebiteľa.
Šíreniu českého piva napomáha na Slovensku vraj aj rast výčapov. Ich majitelia považujú za samozrejmé mať v ponuke české pivo. Je to tak?
České pivo nie je to, čo by samo osebe lákalo spotrebiteľa. V ponuke musí byť dobrá značka piva a spolu s ňou kvalitný servis, ktorý zákazník musí mať.
Vari cena nehrá rolu? Podľa prieskumu agentúry Gfk Slovakia 83 percent Slovákov nakupuje potraviny prihliadajúc na ich cenu. Žeby pivo vybočovalo z tohto rámca?
Dovolím si oponovať. Celosvetovo, ako potvrdzujú naše rozbory, rastie predaj prémiových pív a tiež lacných pív. Slovensko v tomto smere nie je výnimkou. No kým predaj lacných pív sa sústreďuje do obchodov s potravinami, drahšie víťazia v reštauráciách, kde si ľudia nekupujú len pivo, ale aj atmosféru a spoločenskú príslušnosť k značke. Keď je spotrebiteľ doma, nikto ho nevidí, čo pije, preto si zvolí aj lacnejšiu značku.
Ale na Slovensku je najpredávanejšia cenovo najprijateľnejšia desiatka, hoci ešte na začiatku deväťdesiatych rokov to bola dvanástka. A to je masový jav.
K tomuto správnemu postrehu však treba dodať, že aj desiatky sa predávajú za cenu prémiového piva. V krčme kúpite Kozla za 22 korún. Stojí teda toľko čo niektoré slovenské dvanástky. Spoločnosť sa mení a časť ľudí sa rada predvádza aj tým, čo pije. Preto rastie predaj prémiových balení, českých dovozových či licenčných pív.
Koľko značiek udržíte po zlúčení Topvaru a Šariša do Pivovarov Topvar? Budú aj také, čo pošlete, ako sa hovorí, k vode?
Jednoznačne udržíme všetky značky.
Tak ich vymenujte.
Topvar, Šariš, Smädný mních a z licenčných Kozel, Gambrinus a v predaji bude, samozrejme, naša vlajková loď Pilsner Urquell.
Topvar vyrábal aj na Slovensku nie každodennú štrnástku Patriot. Aký ho stihne osud?
Dokončujeme analýzu, či má výroba pri dosiahnutom objeme predaja zmysel.
Pochybujete o jeho kvalite?
Ani v najmenšom.
Po kúpe Topvaru stojí SABMiller jednou nohou na západe a druhou v Šariši na východe krajiny. Budete aj v Topvare variť licenčné české pivá?
Dobrú polohu Topvaru považujeme za jednu z výhod, ktorú sme kúpou Topvaru získali. Dokončievame posledné investičné analýzy v oboch pivovaroch, aby sme rozhodli, ktoré značky sa kde budú variť.
Myslíte si, že pivo, ktoré vyrábate v licencii, je na nerozoznanie od pôvodného českého piva?
Ja si to nemyslím, ja som o tom presvedčený.
No dobre, upravíte vodu, dodáte príslušný slad a chmeľ, dodržíte receptúru, ale aj tak podľa niektorých pivárov je český Velkopopovický kozel lepší.
Keď robíme ochutnávky piva v rámci európskej skupiny SABMiller, zúčastňujú sa na nich zástupcovia všetkých pivovarov. Najtvrdším orieškom, ktorý nikto nikdy nevie rozlúsknuť, je, z ktorého závodu pochádza ochutnávaný Kozel. Či z Ruska, Maďarska, Slovenska, alebo z Velkých Popovíc. Ani školení ochutnávači si s tým nevedia rady.
V Topvare pracuje okolo 400 ľudí. Aká je vaša predstava o rozumnom počte pracovníkov?
Máme nielen predstavy, ale dokonca dôkladné analýzy, ktoré boli na stole, už keď sme rokovali o kúpe pivovaru. SABMiller sa zaviazal k určitým záväzkom. Určite si ich budeme ctiť.
Ako dlho udržíte súčasnú zamestnanosť?
Racionalita, rozumnosť je kritériom pri prevádzkovaní oboch pivovarov.
Idete na to okľukou. Koľko ľudí má istotu, že zostane po doladení výroby podľa vašich predstáv?
Niektoré podnikateľské aktivity si zabezpečíme dodávateľským spôsobom, tak ako je to dnes bežné vo svete. Ľuďom, ktorí tieto služby robili doteraz ako zamestnanci Šariša a Topvaru, ponúkneme, že sa budú môcť zamestnať u našich dodávateľov.
Pôjde napríklad o dopravu?
Jednou z uvažovaných oblastí je aj doprava.
Slovenskú dcéru SABMiller vedie Slovák, kým v Heinekene majú opäť šéfa z cudziny. Dôverujú vám, lebo si vás vychovali?
V prvom rade je to nielen môj osobný úspech, ale aj ľudí zo strednej Európy. Podnik už nevedú ako na začiatku Juhoafričania. Vtedy to však malo logiku, najmä keď spoločnosť SAB rýchle prenikala na nové trhy. Slovensko potvrdzuje v SABMiller celosvetovo platný trend. V regiónoch dorástli ľudia, ktorí si osvojili firemnú kultúru a zvládli na požadovanej úrovni riadenie. Materská firma okrem toho potrebuje ľudí aj doma v Juhoafrickej republike.
Išli by ste pracovať do zahraničia?
Takáto ponuka by bola veľkou výzvou. V SABMilleri veľmi dobre zveľaďujú ľudský kapitál v rámci vyhľadávania a riadenia tzv. strategických talentov. Zahrnieme doň aj talentovaných manažérov z Topvaru. Keďže SABMiller pokračuje v raste veľmi rýchlo, hlad po kvalitných ľuďoch neutícha. Ja mám však na Slovensku ešte veľa práce a rád by som zostal so skupinou ľudí, s ktorou úspešne napredujeme v integrácii.
Imrich Havriš (1967) vyštudoval zahraničný obchod na Kyjevskej univerzite. Pracoval pre spoločnosti Kühne a Nagel a Coca Cola. Na manažéra prvej veľkosti vyrástol, keď pivovar Šariš ovládla juhoafrická spoločnosť SAB a neskôr SABMiller. Od roku 2005 vedie Šariš. Je novým riaditeľom Pivovarov Topvar (Šariš a Topvar).
PRAVDA, Jozef Sedlák
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
