 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Slovenské univerzity vo svete nepoznajú |
| Bratislava, 14.05.2007 |
|
| Zo slovenských vysokých škôl neodchádza plebs, ale ani nositelia Nobelovej ceny. Dôvodom je ich úroveň, najlepšia slovenská univerzita skončila vo svetovom porovnaní na 554. mieste, ostatné ďaleko za ňou.
Zaostávajú totiž vo výskume, chýbajú im peniaze. Novela vysokoškolského zákona, o ktorej rokuje parlament, všetko nenapraví, viaceré problémy totiž vôbec nerieši.Plebsom nazval časť vysokoškolákov poslanec Jozef Rydlo z SNS, strany, ktorej minister školstva Ján Mikolaj predkladá novelu vysokoškolského zákona. Stalo sa tak v parlamentnej rozprave o tomto návrhu, ktorého cieľom je najmä spoplatniť externistov. Študenti výroky koaličného poslanca neberú príliš vážne. „Sú to len také politické prestrelky," poznamenal šéf Študentskej rady vysokých škôl Jaroslav Juriga. Podľa neho však novela úroveň vysokých škôl viditeľne nezvýši.
Kvalitu škôl odráža šanghajský rebríček 500 najlepších svetových univerzít, do ktorého sa slovenské vôbec nedostali. Posudzuje sa v ňom okrem iného počet nositeľov Nobelovej ceny, ktorí na škole pôsobia. Slovensko nemá nijakého. „Je jasné, že všetky americké univerzity sú vpredu, keď majú prostriedky na výskum," poznamenal rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Libor Vozár.
V podobnom porovnaní, ktoré zahrnulo väčšinu škôl, sa už Slovensko nachádza. V rebríčku webometrics je Univerzita Komenského (UK) na 554. mieste na svete, v prvej tisícke je ešte Technická univerzita v Košiciach. Podľa rektora UK Františka Gahéra je kvalita slovenských škôl rôzna. „Na niektoré treba byť prísnejší," povedal. Gahér však dodal, že za kritérium úspešnosti sa berie aj zamestnanosť vysokoškolákov.
Slovensko má podľa štatistiky OECD spred dvoch rokov zamestnaných 84 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí v aktívnom veku. Vysokoškolákov je 12 percent zo všetkých Slovákov. Rovnaký podiel obyvateľov s vysokoškolským titulom má aj Česká republika. Slovensko však v porovnaní s okolitými štátmi dáva z podielu hrubého domáceho produktu najmenej prostriedkov na vysoké školstvo.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo nemajú školy peniaze na odborníkov a nové vybavenie. Práve slabú pripravenosť a neznalosť nových technológií pritom vyčítajú absolventom zamestnávatelia. „Málo prostriedkov dáva štát, chýbajú aj investície súkromných spoločností," myslí si Juriga. Podporiť ich mala novela zákona, v ktorej chcel Mikolaj zaviesť pre také firmy daňové úľavy, tie nakoniec pre nesúhlas rezortu financií z návrhu vypadli.
Podľa analytičky SAIA Renáty Králikovej, ktorá sa venuje školstvu, novela pri zlepšení podmienok na štúdium nepomôže, práve naopak. „Zavedie obmedzenia, napríklad pri počte externistov, čím bude udržiavať súčasný stav a to, že všetky školy sú priemerné," zdôraznila. Podľa Králikovej bude krokom späť aj sprísnenie pravidiel pre súkromné školy, pre mnohé z nich to bude znamenať zánik.
Gahér sa však domnieva, že novela k vyššej kvalite predsa len prispeje. Okrem iného tým, že zavedie 38-hodinový pracovný čas pre vysokoškolského pedagóga, čím mu zostane viac času na výskum. Pomôcť by malo aj delenie škôl na tri skupiny podľa ich úrovne s tým, že tie najlepšie dostanú od štátu viac peňazí.
***
Vysoké školy v číslach
* 20 verejných vysokých škôl
* 3 štátne
* 10 súkromných
* 0,7 percenta HDP dáva SR na vysoké školy
* 9,8 miliardy išlo celkovo na vysoké školstvo z rozpočtu
* 120-tisíc je denných študentov
* 60-tisíc je externých študentov
Úroveň vysokých škôl na Slovensku
Ako sú na tom slovenské VŠ vo svetových rebríčkoch
* v najznámejšom šanghajskom rebríčku top 500 univerzít nie je ani jedna zo SR
* v podobnom meraní webometrics sú niektoré slovenské univerzity v prvej tisícke
* pri svetových poradiach sa zohľadňuje kvalita absolventov a učiteľov (Nobelova cena), citácie, publikácie, vedecká činnosť
SR a okolité štáty vo svetovom rebríčku (webometrics)
* 143. miesto Karlova Univerzita v Prahe
* 283. Budapeštianska technická a ekonomická VŠ
* 508. Varšavská technická univerzita
* 554. miesto Univerzita Komenského, najlepšie umiestnenie slovenskej vysokej školy
* 709. miesto Technická univerzita v Košiciach
* 1031. miesto STU v Bratislave
Novela vysokoškolského zákona
Plusy
* rozdelí VŠ podľa kvality na univerzitné, vysoké školy a odborné
* predpíše pracovný úväzok učiteľovi na 38 hodín (nebude len prednášať, ale aj venovať sa vede)
* sprísní pravidlá pre externé štúdium
* umožní financovanie od študentov, aj formou príspevkov
Mínusy
* vypustí výskumnú univerzitu (spravidla je na najvyššej úrovni)
* nepodporí financovanie z viacerých zdrojov (napríklad od firiem, daňové zvýhodnenie z návrhu vypadlo)
* obmedzí súperenie na trhu, kedže znevýhodní súkromné VŠ
* celkovo málo rieši kvalitu VŠ, zameriava sa na uzákonenie poplatkov od externistov
ZDROJ: www.webometrics.info, PRAVDA, zp
INFOGRAFIKA: PRAVDA, js, jak
odkaz na stránku
Autor: Zuzana Petková
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
