 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Euro prinesie viac štatistík |
| Bratislava, 21.05.2007 |
|
| Ľudmila Benkovičová, predsedníčka Štatistického úradu SR
* Slovensko zavedie euro od januára 2009. Bude Štatistický úrad kontrolovať dosahy novej meny na praktický život?
Predovšetkým budeme podrobne sledovať, ako sa vyvíjajú ceny, a poskytovať najaktuálnejšie informácie. Predbežne je dohodnuté, že dva mesiace pred zavedením eura a šesť mesiacov po tom budeme vydávať štatistiky o pohybe cien častejšie, každých desať dní. Tiež budeme zisťovať nálady obyvateľov a ich očakávania. Skúsenosti z krajín, kde už spoločnú menu zaviedli, ukazujú, že ceny nerástli rýchlejšie, hoci ľudia to tak cítili.
* Prečo ľudia spájajú zavedenie eura so zdražovaním?
Ideme do novej, nevyskúšanej situácie. Pocity zdražovania súvisia aj s vekom, s úrovňou informovanosti, so vzdelaním, ďalšími charakteristikami. Starší ľudia sú vždy na zmenu citlivejší. Silno zapôsobí aj psychologický moment. Ak ste sa predtým pri výplate pohybovali v tisícoch, teraz to budú len stovky a ešte menej to bude pri dôchodkoch. Navyše Slováci vstupujú do eurozóny ako prví z okolitých krajín.
* Čo znamená euro pre Štatistický úrad?
Na eurá musíme prerátať už nazbierané dáta za niekoľko rokov dozadu a od januára 2009 budú v eurách všetky slovenské ukazovatele.
Pokračovanie - s. 16
Euro prinesie viac štatistík o cenách
Dokončenie - s. 1
Na január 2009 sa pripravujeme dlhšie, ale reálne prevádzať dáta môžeme až po prvom júli 2008, keď bude novo stanovený paritný kurz. Na to potrebujete programy a spoľahlivé informačné technológie, ktoré, žiaľ, úradu chýbajú. Za skúsenosťami ideme napríklad do Slovinska, kde sa chceme zorientovať, ako vyzeralo posledných šesť mesiacov v krajine, ktorá tento rok prešla na jednotnú európsku menu.
* Koľko potrebujete peňazí, aby ste to zvládli?
Tento rok máme v rozpočte 490 miliónov korún, na budúci rok máme predbežne rozpočet skromnejší. Nepočíta sa v ňom napríklad s vybavením úradu novými informačnými technológiami. Servery máme dávno za hranicou životnosti, morálne opotrebované, ktoré sa kupovali v druhej polovici 90. rokov. Existuje reálne riziko ich zlyhania. Ak chceme plniť úlohy v súvislosti so zavedením novej meny, nevyhnutne potrebujeme peniaze na informačnú vybavenosť.
* Nemôže získať peniaze z eurofondov?
Samozrejme, že pozorne sledujeme vývoj okolo eurofondov a určite sa budeme uchádzať o možnosť získať financie aj z tohto zdroja. Či sa to podarí, to bude jasné až v prvej polovici budúceho roka. Pri informačných technológiách ide skutočne o existenciu. Aby šlo všetko hladko, potrebovali by sme vymeniť techniku do polovice roka 2008. Aby sme nové technológie mohli naplno používať už v čase, keď bude jasný výmenný kurz. Mali by sme tak k dispozícii časovú rezervu aj na prípravu veľkých záťažových akcií v roku 2009 - volieb prezidenta a volieb do Európskeho parlamentu.
* Práve ste zverejnili prvý odhad rastu ekonomiky za prvý štvrťrok. Najdôležitejšie číslo ekonomiky od štatistikov bolo nižšie, ako predpovedali analytici.
Problém nastal v tom, že dva dni pred oficiálnym odhadom hrubého domáceho produktu zverejnili analytici príliš vysoké odhady. Tým sa vytvorila atmosféra veľkých očakávaní rastu HDP nad 10 percent. Výsledok, rast o 8,9 percenta, ktorý patrík najvyšším v rámci všetkých krajín únie, sa potom komentoval ako sklamanie. To je absolútne neadekvátne hodnotenie situácie. A čo sa týka príčin rozdielov, štatistici pracujú s tým, čo v teréne reálne zistia, u analytikov to nie je vždy tak.
* Vidíte v tom zámer?
Keby nebola nastala pripravená atmosféra veľkých očakávaní, nikto by nevnímal reálne číslo 8,9 percenta ako sklamanie. Možno nereálne očakávania do istej miery poškodili ekonomike, a najmä kurzu koruny. V každom prípade to bola nešťastná situácia. Analytici budú v druhom polroku opatrnejší.
* Politici a ministri čísla o ekonomike či kvalite života často strieľajú z brucha, neberú ich vážne. Prečo?
Politici na Slovensku sú pri narábaní s číslami rozšafní. Štatistiku často nepoužívajú na analýzy, na spoznanie objektívneho stavu veci, skôr ich interpretujú účelovo. Tak, aby si potvrdili konkrétnu politickú pravdu alebo zdôvodnili svoje rozhodnutie. A viacerým, ktorí nemajú dostatočné odborné vzdelanie, chýba základná matematická predstavivosť.
* Boli ste poradkyňou Roberta Fica. Podarilo sa vám niekedy presvedčiť ho, aby narábal s číslami zodpovednejšie?
Premiér má zmysel pre čísla aj pre ekonomickú realitu, ktorú čísla vyjadrujú. Nebude však sám robiť analýzy. On je ten, kto musí spojiť ekonomické a sociálne fakty s politikou. Analýzy by mali robiť vecne príslušné úradnícke aparáty, či už jeho, alebo ministrov.
* Budovanie predstavy, že štátny rozpočet je bezodný mešec, je v poriadku?
Nemyslím, že súčasná vláda buduje takú predstavu. Každý týždeň počúvam ministra financií Jána Počiatka na schôdzach vlády, ako bojuje o každú korunu. Na poslednom rokovaní vláda znížila schodok verejných financií v pláne na najbližšie tri roky, pričom v roku 2008 ide o zníženie o 1,3 miliardy korún. Pôvodný návrh bol oveľa veľkorysejší k sociálnej spotrebe.
* Štatistici vedia ako prví, ak sa vývoj otáča zlým smerom. Nezvoní vám občas telefón od politikov, aby ste číslo zlepšili?
Niektoré čísla vypovedajúce o živote na Slovensku sú pre vládu či jej úradníkov priaznivejšie, iné menej. Úlohou štatistiky nie je vyhovieť akýmkoľvek želaniam vlády, základnou úlohou je zisťovať kvalitné, aktuálne a presné informácie o stave spoločnosti. Manipulácia je absolútne vylúčená, obrátila by sa proti nám. Ak by ste klamali raz, museli by ste klamať stále. A aj tak by o niekoľko mesiacov pravda vyplávala na povrch. Úrad je profesionálna inštitúcia, ktorá dodržuje Kódex postupov pre európsku štatistiku.
* Chrlíte tisíce dát o tom, ako ľudia cestujú, rodia deti, míňajú peniaze, zarábajú. Prečo z nich existuje tak málo analýz?
Zákon štatistikom neukladá povinnosť analyzovať. Existujú ministerstvá, vysoké školy a rôzne výskumné či vedecké inštitúcie, ktoré majú zisťovať, prečo sú čísla práve také, aké sú a kam vývoj smeruje. Kde treba robiť opatrenia, aby nepríjemné trendy zmenili, zastavili. Ale výskum sa za posledné roky veľmi oslabil a pracoviská, ktoré by analýzy štatistických dát mali robiť, to nerobia. V prvom rade musí byť zadanie, niekto si analýzy musí pýtať.
* Ani podnikatelia nepátrajú po číslach?
Zisťovali sme, kto sa skutočne zaujíma o čísla napríklad na našich regionálnych pracoviskách. Častejšie chodia zahraniční investori ako domáci. Zahraničné firmy sa prídu pozrieť, aká je vzdelanostná štruktúra, nezamestnanosť, platy v regióne, aké sú výhľady v kvalite pracovných síl alebo podniky v blízkosti. Domáce firmy to až tak nezaujíma. Ešte sme sa asi nenaučili, aký prospech môžeme vyťažiť zo štatistických čísel. Aký je ich potenciál.
* Aj ministri často robia rozhodnutia bez analýz, ktoré by ich podopierali. Je to správne?
To súvisí s tým, ako sa v tejto krajine dlhodobo riadia ekonomické a sociálne procesy. Máme dáta o všetkom, počnúc zdravotníctvom, školstvom a končiac kultúrnymi a sociálnymi aktivitami. Otázka je, ako sa s nimi pracuje. Na Slovensku sú ľudia, a aj v podnikateľskej sfére, ktorí robia rozhodnutia intuitívne, pocitovo. Myslia si, že sú„od boha nadaní" a vedia sa správne rozhodovať. Pocity však nemôžu byť v súčasnosti rozhodujúcim nástrojom ekonomického riadenia.
* Výskumný ústav pri vašom úrade robí prieskumy popularity politických strán, nie sú to politické zákazky?
Začlenenie tohto ústavu do Štatistického úradu je dedičstvom minulosti. Jediné zistenia v oblasti politiky, ktoré produkuje, sú volebné preferencie politických strán a popularita politikov. Politické výskumy či výskumy priamo ako zákazky politických subjektov nerobíme.
***
Ľudmila Benkovičová (58)
Vedie Štatistický úrad od polovice februára tohto roka. Vyštudovaná sociologička pôsobila pätnásť rokov v Slovenskej akadémii vied, šesť rokov pracovala v Ústave pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade, v rokoch 1995 až 1998 bola vedúcou oddelenia analýz a poradkyňou Úradu vlády SR. V rokoch 2000 až 2006 pôsobila v odbore mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu. Bola mediálnou poradkyňou Roberta Fica. Do funkcie ju nominoval Smer-SD.
Dva mesiace pred a šesť mesiacov po zavedení eura poskytneme štatistiky o cenovom vývoji častejšie, každých desať dní
Na Slovensku sú ľudia, ktorí robia rozhodnutia podľa pocitov. Majú pocit, že sú „od boha nadaní" a vedia sa bez prípravy rozhodnúť
Foto popis| Aj mimoriadny úspech slovenskej ekonomiky, rast HDP o 8,9 percenta v prvom štvrťroku, sa môže uvádzať ako sklamanie, ak sa dva dni predtým vyvolajú vyššie očakávania, hovorí šéfka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová.
Autor: Jana Hambálková, Jana Morháčová
odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
