 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Mlieku kradnú pôdu, bude drahšie |
| Brusel, 09.07.2007 |
|
|
Prezident európskych mliečnych farmárov Jean Verdenal: Farmári sú rukojemníci obchodu, ale aj predpisov EÚ
Svetu začína chýbať mlieko. Začína byť žiadanejšie a neúroda obilia vo svetových obilniciach či presun pôdy na výrobu energetických plodín jeho nedostatok len prehlbujú. Západní farmári sa preto vydali za novými zdrojmi mlieka aj na Slovensko. O zmenách hovoríme s prezidentom Európskych mliečnych farmárov Jeanom Francoisom Verdenalom.
* Na Slovensku sa objavujú západoeurópski farmári. Čo ich k nám najmä privádza?
Západní farmári vidia obrovský potenciál v nových členských krajinách únie. Majú lacnejšiu pôdu aj pracovné sily, ale najmä máte viac priestoru - pôdy na rast. V Holandsku či Dánsku už nemôžu zvyšovať stavy dobytka pre zachovanie čistoty pôdy.
* Vo Francúzsku sa pred referendom o ústave EÚ strašilo poľským inštalatérom. Teraz majú slovenskí farmári strach z príchodu dánskeho či holandského farmára. Oprávnene?
Na to sa ťažko odpovedá. Keď sem príde Holanďan či Dán, chce uspieť. Musí tejto krajine niečo dať, ale chce aj získať. Dôležité je, aby obe strany pri hospodárení na pôde získali. Povedzme ako pri výstavbe automobilky Peugeot pri Trnave. Nám Francúzom sa nepáčilo, že automobilka nestojí vo Francúzsku, ale Slovensko ponúklo lepšie podmienky a získalo pracovné príležitosti. S tým nič nenarobíte.
* Mnohé francúzske vinice majú zahraničných majiteľov. Ako sa na to pozerajú domáci vinohradníci?
Chytrá otázka, na ktorú neexistuje jednoduchá odpoveď. Aj preto, že sú tam rôzne farmy vlastníctva a spoluvlastníctva. Je však neodškriepiteľné, že stúpa počet zahraničných investorov, najmä v Alsasku, a to do najkvalitnejších viníc. Zahraničný kapitál ide jednoznačne do špičkových viníc.
* Práve toho sa obávajú slovenskí poľnohospodári, že najlepšiu pôdu im skúpia zahraniční investori.
To riziko tu bude vždy. Zahraničný farmár, ak má mať investícia preňho zmysel, sa vždy zaujíma o najkvalitnejšiu pôdu. A keď zistí, že za jedny a tie isté peniaze nakúpi v Írsku 5 hektárov pôdy, ale na Slovensku 50 hektárov, je jasné, že pôjde k vám. Môj írsky priateľ Patrik Kelly mi hovoril, že ceny pôdy išli šialene hore. Chovatelia kráv majú problémy prikúpiť si pôdu pre dobytok. Preto sa obzerajú po iných možnostiach.
* Je to naozaj tak, že svet je smädný po mlieku a nestačí ho dosť vyrobiť?
Svet sa veľmi rýchlo mení. Rastie nielen počet obyvateľstva, ale aj životná úroveň. Ročne sa zvyšuje spotreba úžasným tempom - o 12 miliónov ton, teda o toľko, koľko sa ho vyrobí u najväčších vývozcov v Holandsku či na Novom Zélande. Pôdy však nepribúda. A Európa, hoci mlieko už zdraželo, stále uplatňuje komplikovaný systém mliečnych kvót.
* Čudujete sa, keď únia roky zápasila s horami masla a jazerami mlieka. Ozaj, kde sú?
Minuli sa. Mlieka nebude dosť, užto cítime. Aj preto by sme chceli dosiahnuť zrušenie kvót. Je to však zložitejšie, je v tom príliš veľa politiky, ale aj rozdielnych ekonomických záujmov samotných farmárov. Musíme sa postarať o spoločné stanovisko.
* Myslíte si, že za rastúcimi cenami obilia a mlieka je presun pôdy na pestovanie energetických plodín?
Ak farmári zarobia viac na energetických plodinách, ako je kukurica či repka, prestanú vyrábať mlieko. Nečudujte sa im, veď je s nimi menej práce. Na obilniny pracuje roľník len štyri mesiace do roka. A čo sa týka konkurencie medzi využitím pôdy na potraviny a energiu, tak systém uprednostňujúci biopalivá podľa mňa vybuchne.
* Prečo?
Nemôže fungovať, pretože dopyt po energiách bude veľmi veľký rovnako ako po potravinách. Ľutujem, že vo Francúzsku až priveľa hovoríme o výhodách bioenergií a mlčíme o tom, čo sa deje v Brazílii a Mexiku. Rozpočet mexickej rodiny na potraviny sa zvýšil práve pre výrobu bioetanolu, ktorý odčerpal aj časť potravinárskej kukurice. O niekoľko rokov niečo podobné pocíti celý svet.
* Zasiahne zdraženie aj mlieko?
Už ho zasiahlo, sušené mlieko je drahšie o desať percent a v USA za tri mesiace vyskočila cena z 15 na 21 dolárov za sto libier mlieka.
* Budeme teda v budúcnosti kupovať drahšie mlieko?
Áno, ale o koľko, to je ťažko povedať. Pozrite sa, čo sa deje s cenami obilia. Ešte pred pol rokom sme si nevedeli predstaviť súčasný prudký 20- až 30-percentný rast cien obilnín a vy sa pýtate, čo sa stane s cenami mlieka. Všetko napovedá ďalšiemu rastu cien.
* Politika a ekonomika sa neustále prelínajú. Myslíte si, že v minulosti to bola únia, ktorá umelo držala ceny mlieka tým, že dotovala farmárov?
Ťažko sa to dá takto vyjadriť. Kľúčové rozhodnutia sa robia na úrovni únie, ale do hry ešte vstupuje každý štát, ktorý sa snaží ďalej dotovať na národnej úrovni, aby udržal farmárov v čiernych číslach.
* Čo je dôležitejšie, udržať farmárov, alebo mať prijateľné ceny pre spotrebiteľa?
Francúzske vlády sa vždy usilujú zachovať pri živote čo najviac farmárov. Sme ochotní dať peniaze na dotácie aj pre malých výrobcov. Otázka je, pravda, čo chceme: čo najviac výrobcov, ako je to len možné, alebo ziskové farmy.
* A čo chcete viac?
Osobne aj ako prezident európskych farmárov mliekarov by som uprednostnil, aby farma nebola len podnikom vyrábajúcim peniaze. Farma je totiž zároveň aj spoločenskou rodinnou jednotkou. Rodičia tu pracujú s deťmi, vytvárajú si vzťahy so zamestnancami. Človeka by som dal do popredia. Pre ekonomické či technické problémy sa vždy dá nájsť riešenie.
* Prežije rodinná farma? Na Slovensku takmer vymreli. Angličania na kongrese povedali, že v Británii je ekonomický chov od 300 do 500 kráv. Je to ešte vôbec rodinná farma?
To je práve ten rôzny uhol pohľadu. Pozrite sa na malé Dánsko, aj to je za veľké farmy ako USA. Myslím si, že oba druhy fariem môžu fungovať vedľa seba. A pozrime sa na Francúzov. Chovám len 60 kráv a som tu. Hospodárim s manželkou, môžem si dovoliť pricestovať na Slovensko.
* Kedysi cenu mlieka rozhodujúco ovplyvňovali farmári, neskôr mliekarne a v súčasnosti obchodné reťazce. Nerozhodnú práve ony, ako bude vyzerať výroba mlieka v budúcnosti?
Ak zdražie surovina, treba ju premietnuť aj do cien na pultoch. Lenže treba zostať realistom. Práve obchody sú posledné v produkčnom reťazci a majú najväčšiu moc, väčšiu ako farmári. Aj preto sa znižuje počet malých a stredných farmárov. Na to existuje jediná obrana: spolčovanie sa do družstiev. Len združeniami možno vyvíjať väčšiu silu na trhu proti tvrdým obchodníkom.
* Farmár zarába viac, keď pracuje hlavou v kancelárii, ako keď sa pohybuje na traktore. Aký ste typ farmára?
Nepodceňujem čas strávený v kancelárii. Tam sa naozaj zarábajú peniaze práve vďaka zvládnutiu daňovej a poisťovacej politiky, využitiu úverov z bánk. Pravda, tak ako sa vyznám vo financiách, viem dojiť kravy. Čo by som to bol za farmára, keby som to nevedel?
* Sú ešte farmári slobodní ľudia? Neskáču tak, ako im píska obchod?
Cítime, že sme trochu rukojemníkmi obchodu, ale aj predpisov Európskej únie, pretože si slobodne nemôžem zakúpiť 5-tisíc litrov kvóty mlieka. A je to úplne unikátne práve vo Francúzsku, kde pekár, ak chce mať desať zamestnancov a predávať 10-tisíc chlebov, nik a nič mu v tom nebráni.
* Niekedy však ľudia majú dojem, že farmári nie sú rukojemníkmi, ale diktátormi spoločnosti, pretože si vždy dokážu vydupať dotácie.
Je to len polovičná pravda. Máme odbory, ktoré majú veľkú moc, aj preto sa nám darí získavať dotácie. Spotrebiteľ si však myslí, že platí dane, ktoré idú farmárovi do vrecka. My občanovi zákazníkovi trpezlivo vysvetľujeme, že dotácie sú obrazom ekonomiky, ale aj príspevkom na správu perfektne udržiavanej francúzskej krajiny. Kto bol vo Francúzsku, nepochybuje o tom.
* Takže ide o rovnocenný vzťah medzi farmárom a spoločnosťou?
Ako farmár tvrdím, že za poskytnuté peniaze dávame spätne ešte viac, ako dostávame. V sobotu o druhej po polnoci sa vrátim zo Slovenska na svoju farmu a v nedeľu ráno o siedmej ráno už budem dojiť kravy. Ja svoj pracovný čas vložím do podnikania, do mojej živnosti. Na druhej strane vidím, že spotrebiteľ, ktorý kupuje moje výrobky, pracuje 45 hodín týždenne.
***
Jean Francois Verdenal (38)
Hospodári s bratom na 180-hektárovej farme vo východnom Francúzsku v Alsasku. Zamestnáva jedného zamestnanca, je ženatý a má dve deti.
Ak farmári zarobia viac na energetických plodinách, ako je kukurica či repka, prestanú vyrábať mlieko
Zahraničný farmár sa vždy zaujíma o najkvalitnejšiu pôdu. A keď zistí, že za jedny a tie isté peniaze nakúpi v Írsku 5 hektárov pôdy, ale na Slovensku 50 hektárov, je jasné, že pôjde k vám
Sme ochotní dať peniaze na dotácie aj pre malých výrobcov. Otázka je, pravda, čo chceme: čo najviac výrobcov, ako je to len možné, alebo ziskové farmy
Foto popis| Jean Francois Verdenal hovorí, že keď príde na Slovensko Holanďan či Dán, chce uspieť. Musí tejto krajine niečo dať, ale chce aj získať.
Autor: Jozef Sedlák
odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
