 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Zatkli rodinu generála Pinocheta |
| Santiago de Chile, 05.10.2007 |
|
| Vdova po generálovi Augustovi Pinochetovi a jej päť detí možno skončia za mrežami. Súd ich obvinilz korupcie.
SANTIAGO. V Čile včera zatkli vdovu a päť detí bývalého vojenského diktátora Augusta Pinocheta.
Okrem toho vydal sudca Carlos Cerda zatykače aj na sedemnásť ďalších Pinochetových príbuzných a spojencov vrátane dôstojníkov z čias diktatúry.
Všetci sú obvinení z korupcie a zo zneužívania verejných fondov, z ktorých údajne ukradli 27 miliónov dolárov. Vykrádania sa mali dopustiť počas Pinochetovej diktatúry v rokoch 1973 –1990.
Súd teraz musí rozhodnúť, či Pinochetovu rodinu vezme do väzby, alebo jej členov bude vyšetrovať na slobode.
„Na súde je 200-tisíc strán spisov. Prípad podrobne vyšetrujeme,“ povedal novinárom sudca Cerda.
Stredo-ľavá vláda prezidentky Michelle Bacheltovej sa k celej kauze nechce vyjadrovať. „Vydanie zatykača je striktne súdne rozhodnutie,“ vyhlásil minister vnútra Felipe Harboe. „Vláda to ďalej nebude komentovať.“
Generál Augusto Pinochet vládol v Čile sedemnásť rokov. V 90. rokoch ho obvinili z porušovania ľudských práv a korupcie. Úradom sa však nepodarilo dostať ho do väzenia pre jeho zlý zdravotný stav a pre postupujúcu demenciu.
Pinochet zomrel vlani v decembri vo veku 91 rokov. Obvinenia z korupcie poškodili jeho imidž aj medzi tými, ktorí ho z politického hľadiska obdivovali.
Generál Pinochet sa dostal k moci po vojenskom puči, ktorý podporovali Spojené štáty, proti socialistickému prezidentovi Salvadorovi Allendemu.
Počas Pinochetovej diktatúry prišlo o život viac ako 3-tisíc ľudí, takmer 30-tisíc ľudí bolo mučených a stotisíce ušli do exilu. Medzi obeťami Pinochetovho režimu bol aj otec súčasnej prezidentky.
5. 10. 2007 | (reuters,čtk)
odkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
![Foto : Ilustračné
Ekonomické reformy počas vlády Augusta Pinocheta [úprava]Marxistická vláda Salvadora Allendeho priviedla ekonomiku Chile na pokraj krachu. Zrútil sa systém verejných financií, v nebývalej miere sa rozmohla korupcia, čierny trh a hyperinflácia. Krajina sa počas socialistického experimentu stala jednou z najchudobnejších v Latinskej Amerike. Po prevzatí moci generálom Pinochetom sa ku kormidlu ekonomiky krajiny dostali mladí pravicoví ekonómovia z chicagskej školy, ktorí postupne priviedli Chile k nebývalej ekonomickej prosperite. Jedným z hlavných tvorcov moderného dôchodkového systému, ktorý sa stal vzorom pre mnoho ďalších krajín vrátane Slovenska, sa stal José Piñera. Hlboké ekonomické reformy by boli bez priamej politickej podpory Augusta Pinocheta neuskutočniteľné. [chýba citácia]
Súd s Augustom Pinochetom a jeho smrť [úprava]V roku 1998, stále ako vplyvný muž v Čile, Pinochet odcestoval do Spojeného kráľovstva, aby sa podrobil liečeniu. Počas jeho pobytu v Anglicku bol na neho vydaný zatykač španielskym sudcom Baltasarom Garzónom. Pinochet byl viac ako rok držaný v domácom väzení a potom prepustený zo zdravotných dôvodov. Po návrate do Čile rezignoval na svoje senátorské kreslo po rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že trpí vaskulárnou demenciou a nemôže byť postavený pred súd za porušovanie ľudských práv. Tieto obvinenia boli vznesené už niekoľkokrát pred jeho zatknutím; nikdy však nebol súdený. V máji 2004 čílsky najvyšší súd rozhodol, že Pinochet môže byť postavený pred súd a v decembri toho roku bol následne obvinený z niekoľkých zločinov. Do svojej smrti býval v domácom väzení kvôli obvineniu z porušovania ľudských práv pri vojenskej operácii Karavana smrti, keď sa odstraňovali jeho odporcovia a tiež kvôli údajným daňovým podvodom a sprenevere štátnych fondov vo výške 27 miliónov dolárov.
Dňa 3. decembra roku 2006 bol po niekoľkonásobnom srdcovom záchvate prevezený do vojenskej nemocnice, kde 10. decembra zomrel. Pred smrťou prijal z rúk katolíckeho kňaza sviatosť posledného pomazania.
Stúpenci a odporcovia [úprava]Pinochetovi stúpenci vyzdvihujú jeho zásluhy na odvrátení hrozby komunizmu, boj proti radikálnym ľavicovým teroristickým skupinám a presadenie politiky voľného trhu, čo viedlo k ekonomickému rastu v krajine, ktorý pokračoval až do 90. rokov 20. storočia. Jeho odporcovia ho obviňujú zo zničenia čílskej demokracie, presadzovania politiky represívneho štátu, uspokojovania súkromných potrieb z pozície svojho postavenia a prijatia ekonomického modelu, ktorý zvýhodňoval bohatých a poškodil stredné a nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. V súčasnosti aj jeho stúpenci prijímajú ako fakt, že za jeho vlády došlo k prenasledovaniu, mučeniu a smrti ľudí, ktorí nesúhlasili s jeho politikou
Generál Augusto José Ramón Pinochet Ugarte (* 25. november 1915 – † 10. december 2006) bol vodcom vojenskej diktatúry, ktorá vládla v Čile v rokoch 1973 až 1990.
K moci sa dostal počas prevratu, ktorý zosadil vtedajšieho prezidenta Salvadora Allendeho, lekára a marxistu, ktorý bol prvým socialistickým prezidentom Čile a ktorý priviedol krajinu na pokraj ekonomického rozvratu. Prevrat ukončil obdobie napätých vzťahov medzi Čile a USA, ktoré sa aktívne snažili zbaviť Allendeho moci, a umožnil Pinochetovi realizovať hlboké neoliberálne ekonomické reformy, ale tiež porušovať ľudské práva.
11. septembra 1973 armádne jednotky vedené Pinochetom zaútočili na prezidentský palác a prevzali moc od prezidenta Allendeho, ktorý vzápätí spáchal samovraždu. Bola ustanovená junta vedená Pinochetom, ktorá okamžite pozastavila ústavu, rozpustila kongres, zaviedla prísnu cenzúru, zakázala činnosť ľavicovo orientovaným politickým stranám, ktoré tvorili Allendeho koalíciu a zastavila všetky politické aktivity v krajine. Pinochetova junta rozpútala kampaň proti svojim oponentom; údajne približne 2000 Čiľanov bolo popravených alebo zmizlo, tisíce ľudí z radov ľavice bolo uveznených a v niektorých prípadoch mučených. Mnoho z týchto ľudí bolo vypovedaných z krajiny a prijatých v zahraničí (najmä v Argentíne) ako politických utečencov. Často boli prenasledovaní čílskou tajnou políciou aj mimo svojej krajiny v rámci tzv. Operácie Kondor. Vo veľkej väčšine išlo o prívržencov marxistického svetonázoru, ktorí boli štedro podporovaní komunistickým Sovietskym zväzom. Wikipedia](/foto//f_00703_m.jpg)