 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Kráľ, ktorý je (ako) Španielsko |
| Bratislava, 19.01.2008 |
|
| Minulosť, prítomnosť a budúcnosť. To všetko musí stelesňovať skutočná monarchia. Španielsky kráľ Juan Carlos I., ktorý v januári slávil sedemdesiatku, je monarchia. Španielsko by sa bez neho nestalo tým, čím je, alebo by to malo aspoň oveľa ťažšie. Juan Carlos I. previedol krajinu z náručia diktatúry generála Franca k demokracii. Prešiel cestu, o ktorej len málokto dúfal, že sa na ňu vôbec odváži vydať. Nad jeho hlavou sa vznáša aj temné tajomstvo. Zastrelil náhodne ako osemnásťročný svojho brata Alfonza, alebo to bolo len nešťastie, ktoré sa stalo pri čistení zbrane, ako znie oficiálna verzia?
K sedemdesiatke dali Španieli svojmu kráľovi pekný darček. Ocenili jeho prácu. V prieskume verejnej mienky sa takmer 83 percent z nich vyslovilo, že monarchia je pre krajinu prospešná. Keď v novembri 1975, dva dni po Francovej smrti, prevzal vládu, veľká časť armády a krajnej pravice sa tešila, že diktatúra len zmení meno.
Zmenilo sa však všetko. V roku 1981 sa ešte dôstojníci pokúsili o prevrat, ale panovníkova pozícia už bola taká silná, že ich zastavil televíznym prejavom. "Všetci sme monarchisti," vyhlásil v tých chvíľach komunistický líder Santiago Carillo, ktorý dovtedy monarchu najmä kritizoval, hoci kráľ sa osobne zaslúžil, aby komunistická strana mohla legálne pôsobiť na politickej scéne. Stredovekí panovníci odvodzovali svoj nárok na trón od Boha, Juan Carlos I. si kráľom byť zaslúžil. Tvrdí to expert na dejiny Španielska Paul Preston z prestížnej London School of Economics.
"V Španielsku, ktoré býva tradične rozdelené politicky, nábožensky a etnicky, zaručuje mier. Je neutrálnou hlavou štátu a práve táto úloha, ktorú on hrá veľmi dobre, dáva španielskej monarchii najlepšie šance, aby prežila aj Juana Carlosa I.," uviedol pre Pravdu Preston, autor knihy Juan Carlos: Ako riadil Španielsko k demokracii od diktatúry.
Španielsky kráľ Juan Carlos I. pochádza z rodu Bourbonovcov. Narodil sa 5. januára 1938 v Ríme, kde sa jeho dedo, kráľ Alfonz XIII. uchýlil v roku v 1931, keď vznikla Druhá španielska republika. V občianskej vojne, ktorá neskôr vypukla, Alfonz XIII. podporoval generála Francisca Franca. Ten mu však odkázal, že na trón môže zabudnúť. Juan Carlos však už o korune snívať mohol. Franco totiž chcel nahradiť svoj fašistický režim monarchiou.
Následníkom trónu bol síce Juan de Bourbon, syn Alfonza XIII. a otec súčasného kráľa, ale ten bol pre Franca príliš liberálny. Voľba tak padla na Juana Carlosa, ktorého si Franco chcel vychovať na svoj obraz.
Juan Carlos mal 10 rokov, keď sa vrátil do vlasti pod krídla Franca. "Kráľ je hlboko presvedčený o tom, že byrokratický autoritatívny režim bol zlý systém pre Španielsko a že prechod k demokracii bol nevyhnutný a správny," povedal pre Pravdu Enrique Sanabria, profesor histórie na Univerzite v Novom Mexiku. "Na strane druhej nemá rád, keď Franca v jeho prítomnosti príliš očierňujú. Bol chlapec a diktátor bol svojím spôsobom na neho milý, viedol ho a bol pri ňom, keď to bolo potrebné. Franco bol, v dobrom aj zlom, súčasťou vzdelávania a politického dozrievania Juana Carlosa. Drží si ho stále v pamäti ako vlastenca a náhradného strýka," tvrdí Sanabria.
Už v mladosti skalila dospievanie Juana Carlosa tragédia, o ktorej sa v oficiálnych životopisoch kráľa príliš nepíše. Mal osemnásť, keď prišiel o mladšieho brata Alfonza. Podľa oficiálnej verzie k nešťastiu došlo, keď Alfonz čistil pištoľ. Viacero historikov sa však domnieva, že Juan Carlos svojho brata zastrelil, hoci nechtiac. Mieril budúci kráľ na Alfonza zo zábavy zbraňou, o ktorej nevedel, že je nabitá a potiahol kohútik? Pravdu sa už asi nikdy nedozvieme.
Teoreticky by mohol byť takmer pánom sveta. Ako panovník z prominentného rodu by za istých, hoci veľmi nepravdepodobných okolností, mohol mať nárok na britský trón. Teoreticky by mohol vládnuť aj habsburskej monarchii, talianskemu a francúzskemu kráľovstvu, ak by existovali. Používa aj titul Kráľ Jeruzalema.
Juan Carlos I. je ako Španielsko. Slnečný a usmiaty, má rád more. Je vášnivý jachtár, v roku 1972 bol účastníkom olympijských hier. Jeho preháňanie sa na motorke po krajine oživilo legendy o kráľoch, ktorí v prestrojení radi zavítali medzi poddaných.
Ako pravým Španielom ním burcujú vášne. Pred svadbou zažil aférku s Mariou Gabriellou, savojskou vojvodkyňou, ale aj skutočnú lásku. Olghina di Robilant bola krásna, ale chudobná rímska aristokratka. Keďže panovnícke povinnosti sú viac ako hlas srdca, v roku 1962 sa oženil s princeznou Sophiou, dcérou gréckeho kráľa Pavla. Majú spolu tri deti. Následníka trónu, princa Felipeho a dve dcéry, princezné Elenu a Cristinu.
A Juan Carlos vie byť aj drsný a temný ako bojujúci španielsky toreador. Túto stránku jeho osobnosti pocítil na vlastnej koži minulý rok autoritatívny prezident Venezuely Hugo Chavéz, keď mu na iberskom sumite povedal, aby držal hubu. Chavéz predtým označil bývalého pravicového španielskeho premiéra José Mariu Aznara za fašistu. Nielen španielske médiá vtedy monarchovi zatlieskali.
Horšie to bolo, keď kráľovskú rodinu zasiahol škandál s karikatúrou korunného princa Felipeho a jeho manželky princeznej Letizie, ktorá ich zobrazila pri sexe. Dvaja umelci dostali za to pokutu tritisíc eur. Výtlačky magazínu El Jueves, v ktorom sa kresba objavila, polícia zhabala. Španielske novinárske odbory protestovali, že ide o porušenie slobody prejavu. Ide však aj o zmenu. Bez ohľadu na zásluhy sa bude musieť Juan Carlos I. zmieriť s tým, že v 21. storočí budú médiá sledovať každý krok monarchie pozornejšie ako kedykoľvek predtým.
Andrej Matišák, Pravda
odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
