 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Štát sa o nás chce dozvedieť viac |
| Bratislava, 12.02.2008 |
|
| Necelé dva mesiace zostávajú telekomunikačným operátorom a poskytovateľom internetových služieb na to, aby spustili nové systémy uchovávania osobných údajov. Prostredníctvom nich sa napríklad policajti alebo vojaci dostanú k informáciám o identite volajúcich, čase hovoru či dokážu ich lokalizovať. Operátorom sa však nepáči, že novela zákona o elektronickej komunikácii síce rozšírila ich povinnosti pri sledovaní a uchovávaní spolu viac ako 20 druhov údajov, náklady na to však musia hradiť z vlastného vrecka. Zmenu zákona si pritom vynútila smernica Európskej komisie, ktorú Slovensko prijalo medzi prvými krajinami EÚ. Zaznelo to na včerajšom HNClube - Klube Hospodárskych novín.
Zaplatia za bezpečnosť
Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Slovak Telekom Miroslava Majoroša náklady celého telekomunikačného sektora spojené so zmenou legislatívy môžu dosiahnuť až jednu miliardu korún. Majoroš pritom finančnú spoluúčasť súkromného sektora na bezpečnosti štátu považuje za neopodstatnenú. "Do veľkej miery sa na nás presúva zodpovednosť za to, čo si myslíme, že by malo byť zodpovednosťou štátu, a to je boj s kriminálnou činnosťou a terorizmom," hovorí Majoroš.
Keďže vyšetrovanie zločinov prostredníctvom databáz spadá do štátnej sféry, šéf Slovak Telekomu sa obáva aj nedostatočnej kontroly nákladov zo strany silových rezortov.
V niektorých krajinách totiž štát na uchovávanie dát prispieva, čo ho podľa Majoroša motivuje k tomu, aby na nákladoch šetril.
Minister dopravy Ľubomír Vážny pripustil, že tlak operátorov v otázke financovania celého systému je oprávnený. "Neviem si však v súčasnosti predstaviť, že by sme tieto náklady hradili z rozpočtu silových rezortov," tvrdí. Upozornil zároveň, že viacero členských štátov únie rovnako ako my neuvažuje o hradení tejto služby z verejných rozpočtov.
Vážny je so znením novely spokojný. A to napriek tomu, že jej prijatiu predchádzal spor s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Ten chcel do zákona presadiť aj povinnosť poskytovania údajov bez súdneho povolenia, alebo povinnosť zastaviť prevádzku sietí pri ohrození bezpečnosti štátu. Silové zložky si však podľa prijatej úpravy budú aj naďalej pred nahliadnutím do databáz pýtať povolenie súdu. Neobmedzený online prístup bol pritom len jedným z bodov, ktoré sa ministerstvu vnútra nepodarilo pri pripomienkovaní zákona presadiť. Aj keď nový zákon priniesol kompromis medzi kritériami, ktoré Európa kladie na bezpečnosť a ochranou jednotlivca, policajti ešte posledné slovo nepovedali. "Čo sa týka našich návrhov, chceme k nim najskôr širokú odbornú diskusiu a potom sa rozhodneme, ako ďalej," povedal hovorca rezortu Erik Tomáš
Ohrozenie bez trestu
S novými pravidlami archivovania a poskytovania súkromných dát sa stotožnil aj Úrad na ochranu osobných údajov. Podľa jeho predsedu Gyulu Veszeleia mali pri jeho tvorbe sedem závažných pripomienok, väčšinu z nich legislatívci akceptovali. Napriek tomu treba podľa neho hľadať priestor na zachovanie ochrany osobných údajov aj v čase, kedy sa bezpečnostné zložky štátov snažia o získanie čo najdetailnejších informácií o potenciálnych páchateľoch teroristických činov.
Naše súkromné dáta archivuje až 6 300 informačných systémov. Súčasťou každého z nich by mal byť aj monitorovací systém, ktorý umožní spätne zistiť, ktorý zamestnanec do nich nahliadol. Nedostatočné fungovanie týchto systémov preveruje úrad, a to buď na základe vonkajších podnetov, alebo z vlastnej iniciatívy. Za minulý rok ich však skontroloval len necelých tristo. Okrem nízkeho počtu kontrol sú problémom aj obmedzené jeho právomoci. Ak totiž inšpektori určité nedostatky vypátrajú, tých, ktorí sú za ne zodpovední, nesmú hneď potrestať.
Problémom je človek
Najdôležitejším problémom pri ochrane osobných údajov je pritom práve ľudský faktor. "Údaje, ktoré polícia získa - nech sú akokoľvek zabezpečené a informačné systémy akokoľvek sofistikované, vždy s nimi bude narábať človek. A akým spôsobom s nimi bude narábať, to nie sme nikdy schopní zaistiť," upozornil na HNClube Jiří Feichtinger z právnej kancelárie Rowan Legal.
Ak sa teda stane, že napríklad pracovník banky neoprávnene niekomu poskytol osobné údaje klienta a jeho zamestnávateľ nevie vysvetliť prečo sa tak stalo a kto to spôsobil, banka dostane možnosť problém napraviť. Pokuta od 50-tisíc do 10 miliónov korún jej hrozí až po tom, ak problém v stanovenom čase neodstráni.
Veszelei upozornil aj na skutočnosť, že legislatíva sa nedokáže pružne prispôsobovať rastúcim hrozbám vyplývajúcim z technologického pokroku. Jiří Feichtinger zase upozornil na prevratné zmeny v metodike vyšetrovania, ktoré zvyšujú tlak na čoraz ľahší prístup k informáciám o súkromných dátach klientov operátorov a poskytovateľov internetu. "Pred teroristickými útokmi v Spojených štátoch polícia vyšetrovala tým spôsobom, že reagovala na aktuálne nebezpečenstvo alebo na konkrétne spáchaný trestný čin. V súčasnosti je tendencia v úvodzovkách vyšetrovať ešte predtým, ako k niečomu dôjde," povedal Feichtinger.
Autor(i): Ján Kováč www.hnonline.sk
12. 2. 2008 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
