 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Éra lacných potravín sa navždy skončila |
| Bratislava, 10.04.2008 |
|
| Dve povojnové generácie Európanov nakupovali lacné potraviny. Druhý rok po sebe však výdavky za ne citeľne rastú. Zneisteli spotrebitelia aj politici. Popredný nemecký ekonóm Stefan Tangermann, generálny riaditeľ direktoriátu pre obchod a poľnohospodárstvo v Organizácii pre hospodársku spoluprácu, predpovedá 15- až 40-percentné zdraženie potravín.
Vlaňajškom sa skončila v Európe éra lacných potravín. Je to prejav iba dočasnej krízy, alebo ide o dlhodobú zmenu?
V súčasnom zvýšení cien potravín sa prelínajú dva prvky – jeden pôsobiaci prechodne a druhý dlhodobo. V posledných rokoch zobrali v mnohých krajinách nižšiu úrodu a vyrobili menej potravín ako obvykle. Považujeme to za prechodný výkyv. Naopak, dlhodobo treba rátať s prudkým rastom spotreby potravín v rozvojových krajinách, ktorý súvisí so zvyšovaním príjmov ich obyvateľov. Novým dlhodobo pôsobiacim prvkom bude aj výroba biopalív.
PREČÍTAJTE SI:
Varovanie Západu: Biopalivá prinášajú hlad
Sú poľnohospodárom milšie biopalivá ako jedlo?
Nie, ale správajú sa ekonomicky. Vyrábajú to, čo má dobrú cenu a rastúci dopyt po repke či kukurici, ako surovinách na výrobu energie, je realitou. V OECD predpokladáme, že aj keď sa stabilizuje poľnohospodárska výroba, naďalej treba rátať s vyššou spotrebou potravín v Číne a Indii či s konkurenciou bioenergetických plodín rastlinám určeným na výrobu potravín.
S akým rastom cien treba do budúcna rátať?
OECD kalkuluje s tým, že keď sa skončí obdobie mimoriadne vysokých cien, ktoré môže trvať jeden-dva roky, nastane istý pokles cien. Nebude však výrazný. Odhadujeme, že potraviny budú drahšie zhruba o 15 až 40 percent oproti obdobiu pred rastom cien.
Budeme schopní vyrobiť dosť potravín, keď čoraz viac plôch obsadzujú plodiny určené na výrobu biopalív?
Vo svete sa vyrába už teraz dosť potravín pre všetkých ľudí žijúcich na našej planéte. Nedostupnými sa stávajú potraviny pre ceny. Keby sa rozdelili rovnako pre všetkých, bolo by ich dosť. Ak ceny budú vyššie ako v minulosti, spôsobí to, že chudobní ľudia budú mať ťažší prístup k potravinám. Našťastie sme v Európe dosť bohatí na to, aby sme si mohli dovoliť aj vyššie ceny potravín. Pravda, vôbec to neplatí o Afrike.
Lenže ani Európa nie je príjmovo jednoliaty kontinent. Bohatšia západná časť míňa na ne menej peňazí ako chudobnejšia východná. Budú ceny potravín rozdielne v západnej a východnej časti Európy?
Ceny v únii budú približne rovnaké, pretože máme jeden spoločný poľnohospodársky aj potravinový trh. Pravda, nákup potravín bude predstavovať vyššie bremeno pre ľudí v krajinách s nižšími príjmami ako pre ľudí, ktorí zarábajú viac. Je to dôsledok historického vývoja.
Inými slovami povedané výdavky ľudí za potraviny v nových členských krajinách budú vyššie ako v starých členských krajinách. Nemám pravdu?
Iba čiastočne. Rozdiel v podiele výdavkov za potraviny na celkových príjmoch bude pretrvávať len určité obdobie. Pretože podiel výdavkov za potraviny závisí od výšky príjmov a príjmy v nových členských krajinách porastú a tento rozdiel sa bude zmierňovať.
Poľnohospodárstvo naháňa v súčasnosti dvoch zajacov: vyrába plodiny pre potraviny, ale aj pre biopalivá. Nenarúša to pestrosť rastlín na pôde, keďže sa výroba zužuje na zopár vybraných plodín?
Určite toto nebezpečenstvo existuje, pretože pri vyšších cenách majú poľnohospodári motiváciu zvyšovať intenzitu produkcie. Na druhej strane je vecou agrárnych politík, aby prinútili poľnohospodárov zachovať určité pravidlá, ktoré si vyžaduje ochrana environmentálnych hodnôt a biodiverzity, teda pestrosti plodín pestovaných na pôde.
To je teória, ale zoberme si slovenskú, vlastne európsku realitu. Vyše 70 percent plôch obsadzujú obilniny, kukurica a repka. Biodiverzita, pestrosť plodín dostáva na frak.
Samozrejme prechod na monokultúrne pestovanie plodín spôsobuje pokles biodiverzity, ale spoločná poľnohospodárska politika bude na to reagovať. Napríklad pomocou rôznych platieb odrádzajúcich od takéhoto typu poľnohospodárstva.
Bude to znamenať návrat k platbám viazaným na určitý – žiaduci typ produkcie?
Nie, určite to nebudú viazané platby na produkciu, ale také, ktoré budú zacielené na biodiverzitu, teda zvýhodňujúce hospodárenie, ktoré je v súlade so zdravým životným prostredím.
Európa smerovala doteraz k multifunkčnému poľnohospodárstvu, ktoré sa ekologizovalo. Lenže súčasnosť žičí intenzívnej priemyselnej výrobe. Aká je budúcnosť?
To, čo ste popísali, je prejav istej etapy vývoja, ale nepredpokladám, že pôjde o zásadnú zmenu smerovania. Už aj vzhľadom na hodnoty, ktoré Európa vyznáva, si z toho netreba robiť starosti.
Nové ekonomické a klimatické podmienky nezvyšujú len cenu potravín, ale aj pôdy. Jej plochy rozhodujú, koľko sa vyrobí potravín aj biopalív. Kam sa bude uberať jej cena?
Sú tu dve smerovania s viac-menej protichodným pôsobením. Prvým je rast cien poľnohospodárskych výrobkov, čo bude dvíhať aj ceny pôdy. A druhým faktorom, ktorý bude proti tomu pôsobiť, je, že v rámci procesu ozdravovania agrárnej politiky sa znížia priame platby pre poľnohospodárstvo. To zníži platby na pôdu, čo by malo ovplyvniť aj cenu poľnohospodárskych pozemkov.
Rast cien potravín nastoľuje otázku, do akej miery podporovať farmárov. Keď sa inkasuje viac za potraviny, nemali by výrobcovia dostávať menej podpôr?
Nie je správne spájať výšku dotácií farmárov s cenami, pretože v prípade, keď ich ceny klesnú, bolo by nevyhnutné znovu zvyšovať poľnohospodársku podporu. V tomto prípade neplatí úplne priama úmera.
Znamená to, že podpory sa udržia minimálne na súčasnej úrovni, alebo po roku 2013 pôjdu dolu, ako naznačujú viaceré vyjadrenia politikov?
Je tu istý predpoklad, že celkové výdavky na poľnohospodárstvo po roku 2013 klesnú, a to bude znamenať, že aj priame platby budú nižšie.
Vedeli by ste odhadnúť, o koľko sa znížia výdavky únie na poľnohospodárstvo?
Nie, vôbec to nedokážem odhadnúť. Dotácie sú vždy späté s politickými rozhodnutiami, a tie nie som schopný predpokladať.
Napokon ešte jedna otázka k pôde. Západoeurópski farmári začínajú nakupovať farmy v nových krajinách únie. Akú majú motiváciu?
Jednoznačne ekonomickú. Ceny poľnohospodárskych výrobkov v západnej a strednej Európe sú približne rovnaké, ale cena pôdy je veľmi rozdielna. Je samozrejmé, že farmári sa usilujú vyrábať s čo najnižšími nákladmi, preto sa snažia o získanie pôdy v nových členských krajinách. Nezabúdajme, že únia tvorí už jedno ucelené hospodárske územie.
Stefan Tangermann (64)
Prednášal na Univerzite v Göttingene 25 rokov medzinárodný obchod, všeobecnú ekonomiku a ekonomiku poľnohospodárstva. Od roku 1992 pracuje v OECD. Vysokoškolským profesorom sa stal, keď mal 32 rokov.
Jozef Sedlák, odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
