 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Daňový domino efekt |
| Svet, 29.09.2008 |
|
| Daňové raje spôsobujú odlev kapitálu z vyspelých krajín a tým pokles celosvetového bohatstva, tvrdila vo svojej správe koncom 90. rokov minulého storočia OECD. Okrem toho definovala štyri základné kritériá identifikácie jurisdikcií so škodlivým vplyvom na daňové systémy.
Za daňový raj označuje OECD krajinu, ktorá nezaviedla dane z príjmu alebo ktorá dáva len možnosť platiť nominálne dane. Ďalej nevie zaručiť transparentnosť a efektívnu výmenu informácií a nestanovila ani požiadavky na vykonávanie skutočného predmetu činnosti, čím k sebe láka firmy s fiktívnymi aktivitami.
Škodlivá daňová súťaž, ako sa správa nazýva, bola reakciou na ruské a kosovsko-albánske skupiny, ktoré prišli v deväťdesiatych rokoch do offshore krajín vyprať špinavé peniaze. No tiež odzrkadľovala dlhodobo prehliadané aktivity kolumbijských drogových barónov. Na čiernu listinu Finančnej akčnej skupiny na boj proti praniu špinavých peňazí sa podľa týchto kritérií dostalo 33 krajín a teritórií. V súčasnosti ich na listine figuruje o osem viac.
Osie hniezdo
OECD sa po boku Európskej únie postavila jednoznačne proti daňovým rajom až koncom deväťdesiatych rokov. Za zdržanlivým postojom stálo vplyvné Švajčiarsko a tiež Veľká Británia. Tá až do poslednej chvíle lobovala, aby sa na súpise neocitol ostrov Man.
Nakoniec boli za daňové raje označené aj malé ostrovné štáty Svätá Lucia a Svätý Krištof, za ktoré sa ako člen OECD výrazne zasadzovala Kanada. Naopak, niektoré lokality, ako americký štát Delaware či Holandsko, sa na zozname nenachádzajú.
O tom, či sú daňovými rajmi, sa píšu rozsiahle prípadové štúdie. Rovnako sa horlivo diskutuje aj o férovosti rozhodovania, prečo treba príslušnú krajinu pripísať na čiernu listinu.
Záujem OECD o daňové raje v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne utíchol. Veľa o nich už nepíšu ani médiá. Pre podnikateľov to však stále zostáva živá téma, aj keď odvahu verejne sa vyjadriť o daňovej optimalizácii, hoci v medziach zákona, naberie len málokto.
Kým viaceré štúdie a správy daňové raje kritizujú, jedna zásluha sa im pripísať dá. Malé ostrovy prispeli v globálnej daňovej politike k zaujímavým konkurenčným súbojom.
Domino efekt
Zákonodarcovia si začali uvedomovať, že podniky na celom svete sú citlivé na daň z príjmu a tiež na pohyb kapitálu. A povzbudilo ich to v reformách daňových systémov. Výraznejšie znižovanie daní v západnom svete odštartovala v polovici 80. rokov vláda Margaret Thatcherovej vo Veľkej Británii, keď znížila korporatívnu daň z 52 na 35 percent.
Vďaka súťaživosti dane z príjmov právnických osôb v ostatných rokoch celosvetovo klesajú, ako potvrdzuje štúdia konzultačnej spoločnosti KPMG CorpTaxRateSurvey 2007. Za ostatných štrnásť rokov korporatívne dane klesli o vyše desať percentných bodov na priemernú vlaňajšiu úroveň 26,9 percenta.
Motivácia podnikateľov, ktorí rozmýšľajú o zriaďovaní vzdialených offshore firiem s cieľom daňovo optimalizovať, klesá. Podľa správy Svetovej banky Doing Business 2008 znížilo vlani korporatívne dane z príjmov až dvadsať nečlenských krajín OECD. Bulharsko aj Albánsko zaviedli 10-percetnú rovnú daň.
Turecko posunulo pôvodnú 30-percentnú sadzbu o desať percentuálnych bodov nižšie. Južná Afrika sa dostala znížením sadzieb na rovnakú úroveň ako Bulharsko.
Andrew Chamberlain z washingtonskej neziskovej organizácie The Tax Foundation na jej portáli píše, že v tomto roku boli na daňovom fronte najagresívnejšie ázijské krajiny. Kým Čína zaviedla 25-percentnú rovnú daň z príjmu, kórejská vláda stihla medzitým oznámiť, že zníži maximálne sadzby pre korporatívnu daň na 22 percent.
Nahlas o znižovaní daní začali uvažovať Taiwan a Hongkong. Úvahy o nižších sadzbách začulo aj Japonsko, ktoré inak patrí v oblasti daňovej politiky ku konzervatívnejším hráčom.
29.9.2008, TREND / Jana Karlubíková] |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
